Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Rozpory medzi Kosovom a Srbskom sa nepodarilo prekonať

Srbsko a Kosovo viedli vo štvrtok v Bruseli nové kolo rokovaní o normalizácií dlhodobo napätých vzťahov, rozpory sa im však znova nepodarilo prekonať. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell upozornil, že to môže poškodiť ich nádeje na vstup do EÚ.

Borrell naznačil, že zodpovednosť za neúspešné rokovania prináleží kosovskému premiérovi Albinovi Kurtimu. Ten podľa neho "nebol pripravený pristúpiť" k vytvoreniu združenia obcí so srbskou väčšinou na území Kosova, ktoré by im poskytlo väčšiu autonómiu. Priština sa k tomuto kroku v minulosti podľa agentúry Reuters zaviazala.

Šéf diplomacie EÚ uviedol, že Kurti trval na tom, aby prvým krokom pri realizácií tohto plánu bolo faktické uznanie Kosova, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu.

Borrell navrhol Kurtimu a srbskému prezidentovi Alexndrovi Vučičovi, aby sa tieto dve záležitosti - založenie združenia obcí a faktické uznanie Kosova - uskutočnili súbežne. Vučič tento návrh prijal, ale Kurti ho odmietol. Lídri sa potom navzájom obviňovali zo sabotovania rokovania. Albánsky líder zároveň kritizoval EÚ, ktorá sa podľa neho postavila na stranu Srbska.

"Bez normalizácie (vzťahov) nebude mať Kosovo ani Srbsko budúcnosť v EÚ. (Obom) hrozí, že zostanú pozadu, keď ostatní regionálni partneri postupujú smerom k (EÚ) rýchlejšie," varoval Borrell.

Oboch lídrov vyzval, aby sa usilovali o zmiernenie napätia a čo najskôr umožnili usporiadanie nových volieb na severe Kosova. "Nemôžeme sedieť a čakať na ďalšiu krízu," zdôraznil.

Napätie medzi Prištinou a Belehradom vrcholilo počas mája, keď pri potýčkach na severe Kosova utrpelo zranenia približne 90 vojakov mierovej misie NATO (KFOR) a 50 srbských protestujúcich. V tejto oblasti žije 50.000 Srbov, ktorí tam tvoria väčšinu. Násilie vypuklo po tom, čo sa úradu ujali starostovia albánskej národnosti. Urobili tak po voľbách, ktoré bojkotovali Srbi žiadajúci naplnenie dohody o väčšej autonómii.

(tasr)

Minúta  |  

Benátky nezaradia na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok oznámila, že talianske Benátky nezaradí na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva.

Organizácia prijala rozhodnutie počas výročného stretnutia, ktoré sa koná v Rijáde. Benátky sú jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na svete, organizácia zvažovala ich zaradenie na zoznam ohrozeného kultúrneho dedičstva nielen pre ohrozenie masovým turizmom, ale aj stúpajúcou hladinou svetových oceánov.

Správa prichádza len niekoľko dní po tom, ako vedenie mesta rozhodlo o skúšobnom zavedení poplatku za vstup do preplneného historického centra. Týkať sa bude od jari budúceho roka jednodňových turistov, ktorí v Benátkach nestrávia aspoň jednu noc, s výnimkou detí do 14 rokov. Zaplatiť budú musieť päť eur.

Vlani prenocovalo v historickom centre Benátok približne 3,2 milióna turistov, uvádzajú oficiálne údaje - v tomto počte nie sú zahrnuté tisíce jednodňových návštevníkov. Skúška bude prebiehať v roku 2024 celkovo približne 30 dní, predovšetkým v dňoch plných ľudí, ako sú predĺžené víkendy a štátne sviatky.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko: Po nálezoch trosiek dronov zaviedli dodatočné letové obmedzeniaRumunsko:

Rumunsko zaviedlo dodatočné letové obmedzenia pre vzdušný priestor pri hranici s Ukrajinou. Informuje o tom prostredníctvom svojej webstránky denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na rumunské ministerstvo obrany.

Krok prišiel po tom, čo v stredu na rumunskom území našli ďalšie trosky z dronov, ktoré boli pravdepodobne ruské.

Ukrajina uviedla, že Rusko v stredu ráno zaútočilo na jej prístavy Reni a Izmajil, ktoré sú na opačnom brehu Dunaja oproti Rumunsku. Poškodilo pritom sklady využívané pre náklady obilia, nádrže na ropu a adminsitratívne budovy.

Útoky na prístavy sa zintenzívnili od polovice júla. Vtedy Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala ukrajinský export obilia po mori. Zvýšili sa tak bezpečnostné riziká pre NATO, ktorého členom je aj Rumunsko a ktorého členovia majú záväzok vzájomnej obrany.

(sita)

Minúta  |  

Cez centrálne Stredomorie prišlo do EÚ najviac ilegálnych migrantov od roku 2016

Počet zistených prípadov nelegálneho prekročenia vonkajších hraníc Európskej únie stúpol za prvých osem mesiacov roka 2023 o 18 percent na vyše 232 350. Ide o najvyšší počet za obdobie od januára do augusta od roku 2016, ukazujú predbežné údaje, ktoré vo štvrtok zverejnila pohraničná agentúra EÚ Frontex.

Toto zvýšenie zapríčinil predovšetkým počet ľudí prichádzajúcich cez centrálnu oblasť Stredozemného mora, ktorá je stále hlavnou migračnou trasou do EÚ a pripadá na ňu jeden z dvoch zistených prípadov prekročenia hraníc Únie.

Počet nelegálnych prekročení hranice EÚ na tejto trase, 114 562, stúpol o 96 percent v porovnaní s prvými ôsmimi mesiacmi roka 2022, uviedol Frontex.

Pohraničná agentúra dodala, že "v najbližších mesiacoch by mohol zapôsobiť" tlak Tuniska a Líbye.

Taliansko znáša hlavnú ťarchu pri prijímaní prichádzajúcich migrantov a zaťažený je predovšetkým maličký sicílsky ostrov Lampedusa.

EÚ a Tunisko v júli podpísali memorandum o porozumení o strategickom a komplexnom partnerstve, ktoré má posilniť spoluprácu v oblasti migrácie. Výmenou za finančnú pomoc by Tunisko malo razantnejšie zasahovať proti prevádzačom a nelegálnej migrácii, aby sa znížili počty ľudí, ktorí sa z tejto krajiny vydávajú smerom do Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Maľarová zmenila oznámenie o dobytí dediny Andrijivka pri Bachmute. Bolo predčasné

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová zmenila svoje štvrtkové vyhlásenie o tom, že ukrajinské sily opätovne dobyli dedinu Andrijivka neďaleko ťažko skúšaného mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Maľarová pôvodne oznámila, že dedina Andrijivka je "naša" a kyjevské sily sa posúvajú smerom k Bachmutu. Ukrajinskí vojaci v teréne však toto vyhlásenie odmietli.

"Vyhlásenie o získaní Andrijivky je predčasné," uviedla na sociálnej sieti útočná brigáda bojujúca v Doneckej oblasti. "V oblastiach Kliščivky a Andrijivky prebiehajú vážne boje," dodala brigáda. Maľarová následne zverejnila objasnenie situácie a uviedla, že pôvodné oznámenie bolo spôsobené pochybením v komunikácii.

V meste Bachmut pred vojnou žilo okolo 70-tisíc obyvateľov. Ruské sily ho dobyli v máji po jednej z najdlhších a najkrvavejších bitiek ruskej invázie na Ukrajine.

Ukrajinské sily však takmer okamžite začali protiútoky okolo severného a južného okraja mesta a dosahujú postupné čiastkové úspechy v dobýjaní tohto územia.

Andrijivka sa nachádza približne 14 kilometrov južne od Bachmutu a z predvojnového obyvateľstva tam zostalo menej než sto ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Správny súd uložil Rádiu Frontinus pokutu 15-tisíc eur za vyjadrenia poslanca Milana Mazureka

Správny súd v Bratislave dnes potvrdil rozhodnutie Rady pre mediálne služby, ktorým 25. apríla 2017 uložila vysielateľovi Rádia Frontinus pokutu 15-tisíc eur a upozornenie na porušenie zákona. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné, vysielateľ ho môže napadnúť kasačnou sťažnosťou na Najvyšší správny súd SR. Rádio pokutu dostalo za odvysielanie programu Debata na telefón z októbra 2016, ktorej jediným hosťom bol poslanec Národnej rady SR Milan Mazurek (Republika).

Rada je toho názoru, že v programe boli odvysielané vyhranené a výlučne jednostranné Mazurekove názory na témy týkajúce sa riešenia rómskej problematiky, väzenského systému, sociálneho systému, dôchodkov či prerozdeľovania verejných financií.

Jeho kritické vyjadrenia smerovali aj ku konaniu vlády, predstaviteľov koalície a opozície, výboru pre ľudské práva, bývalého riaditeľa RTVS Václava Miku, bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára a mimovládnych organizácií.

Rada pre mediálne služby upozorňuje, že Mazurek názory prezentoval bez akejkoľvek názorovej oponentúry, a tým sa nezabezpečila objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu.

„Zároveň v tomto programe došlo v dôsledku stavania príslušníkov rómskeho etnika do kontrastu s majoritou a vyjadrení o ich neprispôsobivosti, sociálnych výhodách, násilí a vandalizme k porušeniu zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine," informovala vedúca komunikačného odboru Rady pre mediálne služby Lucia Michelčíková.

Taktiež ide o porušenie zákazu skrytou formou podnecovať nenávisť na základe viery a náboženstva v dôsledku vyjadrení o nebezpečenstve, ktoré „predstavuje skupina islamských migrantov".

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.