Preskočiť na obsah
  |  

Vyšetrovateľ mal obviniť muža z prípadu nezvestnej študentky

BRATISLAVA – Vyšetrovateľ mal obviniť v súvislosti s prípadom 22-ročnej študentky, ktorá bola nezvestná, 54-ročného muža za zločin znásilnenia závažnejším spôsobom konania.

V prípade dokázania viny by mu hrozil až 15-ročný trest. Informoval o tom spravodajský portál tvnoviny.sk.

[https://standard.sk/440178/odisiel-spevak-znameho-hitu-kazdy-starsi-slovak-ho-pozna]

Študentka sa stratila v nedeľu (10. 9.) nadránom. Našli ju v pondelok v kríkoch pri nemocnici v Bratislave, mala byť omámená. V tom čase mal zadržaný muž v práci dovolenku.

(tasr)

  |  

USA chcú v roku 2025 vyrobiť 100 000 delostreleckých granátov mesačne

USA plánujú v nasledujúcich rokoch zvýšiť mesačnú produkciu delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov na 100 000 kusov v roku 2025, uviedol v piatok hlavný nákupca zbraní Pentagónu Bill LaPlante. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

"V roku 2025 budeme na 100.000 za mesiac. Pred šiestimi alebo ôsmimi mesiacmi sme boli na 14 000 za mesiac, dnes sme na 28 000 mesačne," LaPlante uviedol na piatkovej tlačovej konferencii.

Dopyt po delostreleckých granátoch kalibru 155 milimetrov prudko vzrástol po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Zásoby spojencov na vlastnú obranu však prudko klesli, pretože ich dodávajú Kyjevu, ktorý denne vypáli tisíce delostreleckých granátov.

(tasr)

  |  

Desiatky mŕtvych, stovky zranených. Belgický súd vyniesol rozsudky nad obžalovanými z teroristického útoku v Bruseli

Súdny proces v prípade útokov islamistov z roku 2016 v Bruseli, ktorý si vyžiadal desiatky mŕtvych a stovky zranených, sa v piatok skončil vynesením niekoľkých doživotných trestov pre viacerých páchateľov. Ďalší dostali 30 alebo 20 rokov väzenia. TASR prevzala správu z agentúr AFP a DPA.

Šesť mužov uznal súd v júli tohto roku za vinných z teroristickej vraždy a dvaja ďalší boli odsúdení za účasť na činnosti teroristickej skupiny.

Medzi odsúdenými je aj francúzsky občan Salah Abdeslam a Belgičan marockého pôvodu Mohamed Abrini, ktorí už boli odsúdení vo Francúzsku na doživotie za masaker v Paríži z roku 2015.

Abrini, ktorý bol jedným z plánovaných samovražedných atentátnikov, ale na poslednú chvíľu sa rozhodol nevyhodiť sa do vzduchu, dostal 30 rokov väzenia.

Súd rozhodol, že Abdeslam nedostane ďalší trest odňatia slobody, pretože v roku 2018 bol v Belgicku odsúdený na 20 rokov za streľbu na policajtov.

Súd taktiež rozhodol, že žiadnemu z odsúdených neodoberie belgickú štátnu príslušnosť.

Samovražedné bombové útoky na letisku v Bruseli a v tamojšom metre si 22. marca 2016 vyžiadali 32 obetí na životoch a 340 zranených. K útokom sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS).

K útokom v Bruseli prišlo niekoľko mesiacov po atentátoch džhádistov v Paríži z novembra 2015, pri ktorých zahynulo 130 ľudí. Vyšetrovatelia pritom predpokladajú, že bunky IS, ktoré stáli za týmito útokmi, boli prepojené.

Proces, ktorý sa začal koncom minulého roka, sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení v prerobených miestnostiach bývalého veliteľstva NATO.

(tasr)

  |  

Meloniová: Migračný tlak na Taliansko je neúnosný, mala by zakročiť EÚ

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v piatok uviedla, že tlak migrantov prichádzajúcich do krajiny je neúnosný. Vyzvala zároveň Európsku úniu, aby zasiahla. TASR informácie prevzala z agentúr AFP a ANSA.

"Migračný tlak, ktorý zažíva Taliansko od začiatku tohto roka, je neudržateľný," uviedla Meloniová vo videoposolstve, ktoré zverejnila jej kancelária. Dodala, že tento tlak vychádza z "náročnej medzinárodnej situácie" v Afrike.

Meloniová podľa zdrojov pozvala predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú na návštevu ostrova Lampedusa, kde už niekoľko dní panuje chaos vzhľadom na obrovskú vlnu migrantov prichádzajúcich po mori zo severnej Afriky.

Von der Leyenová pozvanie prijala a obe političky by mali ostrov navštíviť spoločne v blízkej budúcnosti, uviedli nemenované zdroje, ktoré citovala ANSA.

Hovorkyňa EK vo štvrtok uviedla, že Európska únia je pripravená pomôcť Taliansku vyrovnať sa s náporom migrantov a utečencov prichádzajúcich po mori na malý ostrov Lampedusa.

Taliansko zápasí s prudkým nárastom počtu migrantov. V hlavnom prijímacom centre na Lampeduse bolo vo štvrtok ráno zhruba 7 000 ľudí, hoci tam majú kapacity len pre 400 osôb. Z ostrova mali na Sicíliu previezť približne 5 000 ľudí.

Talianske ministerstvo vnútra zaznamenalo tento rok už takmer 124 000 migrantov, ktorí sa do krajiny dostali cez Stredozemné more. Vlani ich za rovnaké obdobie bolo 65 500. Tieto čísla ešte neprekonali údaje z roku 2016, keď do Talianska dorazilo vyše 181 00 migrantov.

(tasr)

  |  

Dovoz ukrajinských agrokomodít zakázalo aj Maďarsko

Maďarská vláda v piatok oznámila, že zachová v platnosti obmedzenia dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny napriek rozhodnutiu Európskej komisie (EK) o ukončení zákazu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Maďarsko uzavrie svoje hranice pre 24 ukrajinských produktov," uviedol maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy na sociálnej sieti. Dosiaľ bol zákaz obmedzený na štyri agrokomodity.

Zámerom tohto kroku je ochrana záujmov maďarských poľnohospodárov, doplnil minister s tým, že zahŕňať bude "obilie, repkové a slnečnicové semená, múku, jedlý olej, med, určité druhy mäsa a vajcia".

Zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien, v piatok večer predĺžila aj slovenská vláda. Platiť bude do konca roka, vyplýva zo stanoviska premiéra Ľudovíta Ódora.

Zavedenie národného zákazu dovozu ukrajinských agrokomodít predtým oznámilo tiež Poľsko. V prípade všetkých troch krajín sa zákazy týkajú len vnútroštátneho dovozu, nie tranzitu na ďalšie trhy, dopĺňa agentúra Reuters.

Bulharsko vo štvrtok oznámilo, že zákaz nepredĺži. Rumunsko avizovalo, že sa bude riadiť stanoviskom EK, no tamojší poľnohospodári pohrozili štrajkami v prípade nepredĺženia zákazu.

EK v máji zaviedla dočasné embargo na dovoz štyroch ukrajinských agrokomodít, a to pšenice, kukurice, repky a slnečnice. Cieľom bolo zastaviť narušovanie trhu v členských štátoch EÚ susediacich s Ukrajinou – v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

V piatok večer eurokomisia oznámila, že platnosť embarga vyprší podľa plánu koncom dňa. Po analýze údajov týkajúcich sa vplyvu vývozu týchto agrokomodít z Ukrajiny na trh EÚ totiž dospela k záveru, že narušenia trhu v týchto piatich členských štátoch boli odstránené.

Ukrajina podľa EK zároveň súhlasila, že do 30 dní zavedie konkrétne zákonné opatrenia vrátane systému vývozných licencií, aby sa predišlo nárastu množstva obilnín v krajinách EÚ.

(tasr)

  |  

Biely dom potvrdil Zelenského stretnutie s Bidenom budúci týždeň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa budúci týždeň stretne vo Washingtone s prezidentom USA Joeom Bidenom. Správy amerických médií v piatok potvrdil Biely dom, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Zelenskyj navštívi Washington po plánovanom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Stretnutie s Bidenom, ako aj s členmi Kongresu USA sa uskutoční vo štvrtok 21. septembra.

"Bude to ich tretie stretnutie tu v Bielom dome, ktoré prichádza v kritickom okamihu," uviedol Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Zelenskyj sa bude na návšteve usilovať o potvrdenie podpory Spojených štátov pre svoju krajinu vo vojne proti Rusku. Biden a jeho demokrati aktuálne presadzujú ďalšiu vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu za viac ako 20 miliárd dolárov.

V americkom Senáte má Ukrajina od začiatku vojny širokú podporu oboch strán, v Snemovni reprezentantov však v poslednom čase vzrástla kritika pokračujúcej pomoci. V dolnej komore Kongresu majú tesnú väčšinu republikáni.

Zelenskyj naposledy navštívil Washington v decembri 2022. Stretol sa vtedy s Bidenom a vystúpil s prejavom pred oboma komorami Kongresu. Spojené štáty dosiaľ poskytli alebo prisľúbili Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom pomoc za viac ako 70 miliárd dolárov.

(tasr)