Preskočiť na obsah
  |  

Na rozširovanie sa musia pripraviť kandidátske štáty aj samotná Únia, uviedol v Bruseli slovenský diplomat

Rozširovane EÚ sa dostalo medzi vysoké priority rokovaní európskych diplomatov. Uviedol to v utorok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Mišík na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Mišík pripomenul, že utorňajšie rokovania nadviazali na nedávne vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela o tom, že do roku 2030 by do Únie mali pribudnúť noví členovia, ako aj na minulotýždňový prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá rovnako podporila rozširovanie eurobloku.

"Táto téma je vysoko v rebríčku priorít EÚ a ide o to, že sa musia pripraviť nielen kandidátske krajiny, ale aj samotná Únia. Na rozšírenie, prípadne na veľké rozšírenie. Musíme preskúmať, aké dopady by to malo na jednotný trh, kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku či rozpočet," opísal situáciu.

Dodal, že Únia sa zároveň s tým musí venovať otázkam inštitucionálnym, teda či zostane rovnaký počet eurokomisárov, či sa zachová súčasná podoba rozhodovania alebo sa nájde nejaký nový model.

"Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Únie, môže to byť výhra pre obe strany, pre kandidátov aj pre Úniu samotnú. Ale musíme sa na to pripraviť. Paralelne by mali prebiehať príprava kandidátskych krajín na vstup a aj príprava Únie na rozšírenie. Ak to nezvládneme, teda ak budú kandidáti pripravení a Únia nie, tak stratí svoju dôveryhodnosť," vysvetlil.

S tým je spojený aj geopolitický a bezpečnostný vývoj vo svete, aj preto si aj Únia podľa neho musí urobiť svoju domácu úlohu.

Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje. "Na druhej strane potvrdenie termínu je potvrdením serióznosti úmyslu. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi určením termínu a potrebou splnenia tých očakávaní, tak zo strany EÚ ako aj štátov, ktoré sa usilujú o vstup," odkázal.

Mišík zároveň potvrdil postrehy viacerých európskych diplomatov, že najviac dynamiky a dôrazu na proces rozširovania dnes kladie Ukrajina, nie západobalkánske štáty. Dodal, že v tomto duchu v Bruseli vystúpila aj podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová.

"V podmienkach vojny sa usilujú realizovať neľahké reformy na boji proti korupcii či deoligarchizácii krajiny, ako aj inštitucionálne reformy. Ukrajina je motivovaná, potrebuje motivovať svojich ľudí, že majú perspektívu, že je svetlo na konci tunela. Je tiež pravda, že západobalkánske krajiny signalizujú určitú únavu, ale aj oni vidia diskusie o rozširovaní ako veľkú príležitosť," povedal.

Dôvodom tejto únavy je aj EÚ, ktorej členským štátom veľmi dlho trvalo kým splnili svoje záväzky a otvorili prístupový proces s Albánskom a Severným Macedónskom.

(tasr)

  |  

Poslanec Šeliga plánuje zvolať mimoriadny výbor, na ktorý chce pozvať generálneho prokurátora Žilinku

Nezaradený poslanec Národnej rady SR a člen predsedníctva strany Demokrati Juraj Šeliga plánuje zvolať mimoriadny Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, na ktorý chce pozvať generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Šeliga verí, že generálny prokurátor nebude zbabelec a na výbore sa zúčastní. „Je mimoriadne závažné to, čo dnes ráno vyšlo na povrch, že viac ako 74 miliónov eur údajne bolo rozkradnutých za vlád Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD). Je potrebné hovoriť o tom, že obvinený podnikateľ Michal G. sa stretával a telefonoval s Richardom Sulíkom (SaS), so Žilinkom a s ďalšími," uviedol Šeliga po neotvorení mimoriadnej schôdze k obnoveniu kontrol na hranici s Maďarskom.

Poslanec dodal, že ak Žilinka odmieta odpovedať verejnosti a novinárom na otázky, bude musieť odpovedať poslancom na mimoriadnom výbore.

(sita)

  |  

Ukrajinské médiá: Kyjev navrhol Poľsku, Maďarsku a Slovensku kompromis v otázke exportu obilia

Ukrajinská vláda ponúkla členom Európskej únie (EÚ), ktorí s ňou susedia, kompromis v oblasti exportu obilia. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie premiéra Ukrajiny Denysa Šmyhaľa.

„Naša vláda ponúka Európskej únii a susedným krajinám kompromisný scenár. Už sme predstavili Európskej komisii akčný plán kontroly exportu štyroch druhov poľnohospodárskych produktov," uviedol premiér. Podľa jeho slov navrhnutý kontrolný mechanizmus pomôže predchádzať narušeniam trhu susedov Ukrajiny, ktoré sú členmi EÚ.

„Predovšetkým plánujeme prijať uznesenie, na základe ktorého vývoz tovarov do piatich susedných štátov bude musieť schvaľovať ukrajinský rezort hospodárstva," povedal Šmyhaľ. Ak sa kompromis nedosiahne, bude Ukrajina podľa jej premiéra pokračovať v procese sťažnosti na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) voči Poľsku, Maďarsku a Slovensku pre jednostranné reštrikcie importu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina okrem toho štartuje antidiskriminačné prešetrovanie nepriateľských krokov týchto krajín v oblasti obchodu na základe štatistiky za rok 2023.

„Ak Poľsko a Maďarsko nebudú súhlasiť s opatreniami schválenými Európskou komisiou a nezrušia jednostranné zákazy našich tovarov, rozhodneme o zákaze dovozu určitých kategórií tovarov z týchto krajín na ukrajinský trh," zdôraznil Šmyhaľ.

(sita)

  |  

Obyvatelia Košíc môžu rozhodnúť, ako bude vyzerať park za Sladovňou

KOŠICE – Obyvatelia Košíc, ale aj iní môžu rozhodnúť o tom, akú podobu bude mať Park za Sladovňou. Na svojej webstránke o tom informuje mesto Košice. Svoj názor môžu vyjadriť do 8. októbra prostredníctvom online formulára.

„V dotazníku sa až do nedele 8. októbra môžu obyvatelia vyjadriť k tomu, ako by mal park podľa nich vyzerať, akú by mal mať funkciu, čo by sa v ňom malo nachádzať. Na výber je napríklad zeleň, lavičky, komunitné záhrady, ihriská, priestor na beh, detské ihriská, výbeh pre psov, komerčné prevádzky. Z možnej ponuky služieb si môžu vybrať napríklad toalety, pitnú vodu, wifi, požičovňu kolobežiek, bicyklov, kaviareň, priestor na grilovanie a iné,“ priblížil vedúci oddelenia strategického rozvoja a zástupca riaditeľa magistrátu mesta Richard Dlhý.

Správu bývalého evanjelického cintorína, ktorý pomohli revitalizovať aj dobrovoľníci, mesto prevzalo v roku 2019. „Vďaka viacerým dobrovoľným brigádam organizovaných mestom sa tam zrevitalizoval verejný priestor. Do spaľovne bolo odvezených vyše 3,5 tony komunálneho odpadu a do envirocentra takmer 5 ton betónov a iného stavebného odpadu. Okrem toho bolo odtiaľ vyvezených vyše 20 ton bioodpadu a dobudovala sa aj chýbajúca časť chodníka s napojením na mestskú časť Západ," uviedlo mesto.

Upravili povrch existujúcich chodníkov, obnovili i verejné osvetlenie a celú lokalitu mesto skrášlilo. Na sklonku zimy v ňom tiež vysadilo 140 stromov, v rámci náhradnej výsadby za stromy vyrúbané na Slaneckej ceste. „V súčasnosti oddelenie strategického rozvoja magistrátu mesta Košice pripravuje zadanie pre spracovanie projektovej dokumentácie na príslušnom území, pričom do tohto procesu chcú zapojiť aj verejnosť," uviedlo mesto.

Projektovú dokumentáciu chce mesto spracovať do konca tohto roka. Cieľom projektu Park za Sladovňou je vytvorenie jedného z najväčších košických parkov, a zároveň oddychovej zóny pre obyvateľstvo. „Budúci park má vzniknúť na mieste existujúceho zeleného pásu, ktorý je dnes ohraničený Žriedlovou, Toryskou a Husárskou ulicou," uvádza mesto.

Doplnilo, že park aj zrevitalizovaný evanjelický cintorín, ktorý sa v tejto lokalite nachádza, by v budúcnosti mali prepojiť mestské časti Západ a Staré Mesto. Investícia by mala byť vo výške niekoľkých miliónov eur. Mesto ju chce financovať z eurofondového projektu Slovensko. Ak nenastanú komplikácie, stavebné práce by sa mohli začať v roku 2024 a prví návštevníci by mohli park navštíviť o rok neskôr.

Foto: FB Košice – Mesto Košice

(sita)

  |  

Obrovský paradox: Slováci nemajú záujem o domáci trh práce

SLOVENSKO – Na slovenskom pracovnom trhu pretrváva nedostatok domácej pracovnej sily, čo núti firmy k zvyšovaniu miezd. Priemerná hrubá mesačná mzda stúpla o 9,5 percenta, avšak po započítaní vplyvu inflácie medziročne klesla o 4,9 percenta.

Pre chýbajúcich domácich zamestnancov tiež bude potrebné zaoberať sa otázkou ekonomickej migrácie. Upozornila na to v utorok personálna agentúra Grafton Slovakia na základe výsledkov jej najnovšieho prieskumu miezd na Slovensku.

Zvyšovanie miezd nestíha pokrývať mieru inflácie, takže dôsledkom je pokles reálnej mzdy a nárast fluktuácie. To negatívne ovplyvní výšku životnej úrovne a spôsobí čiastočnú stagnáciu trhu s tovarom a službami," doplnil riaditeľ Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo s tým, že nie všetky firmy dokážu dlhodobo zvládať zvýšené náklady. Preto budú niektoré z nich musieť prepustiť menej kľúčových pracovníkov.

Pre chýbajúcich domácich pracovníkov sa pozornosť pracovného trhu naprieč všetkými segmentmi obracia na pracovnú silu zo zahraničia, najmä z krajín mimo EÚ. Slovenskí zamestnávatelia s nimi majú podľa výsledkov prieskumu pozitívne skúsenosti. Malo však dodal, že ich náboru bránia zle nastavené pravidlá ekonomickej migrácie a vysoká miera neserióznych poskytovateľov zahraničných zamestnancov.

Novela týkajúca sa zamestnávania pracovníkov zo zahraničia síce tento proces zjednodušila a zamestnávatelia môžu uplatniť zrýchlený režim v nedostatkových povolaniach, ako sú zdravotnícke profesie, IT či kamiónová doprava. Slovenskému trhu však chýbajú aj pracovníci z automotive a výroby," priblížil Malo.

Najväčším problémom je podľa neho dlhý vízový proces, slabá konkurencieschopnosť, nízke mzdy a malá atraktivita v porovnaní so západnou Európou. Bez podpory štátu bude nábor zahraničných pracovníkov naďalej stagnovať," dodal.

Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch z krajín mimo EÚ, prípadne zamestnancoch z Ukrajiny, zaznamenal aj segment inžinierstva a výroby. Ide najmä o pozície programátorov, technikov a inžinierov. V odvetviach bankovníctva a finančných služieb zaznamenal prieskum nedostatok účtovníkov, daňových poradcov či audítorov.

(tasr)

  |  

Psychický stav ľudí sa môže počas jesene zhoršiť. Viete, ktoré obdobie je najnáročnejšie?

TRENČÍN – Psychický stav ľudí sa môže s nástupom jesene zhoršiť. Prichádzajú s ňou kratšie, sychravejšie a daždivé dni. Približujeme sa počas nej k času, keď za tmy vstávame a vraciame sa domov.

V kontexte duševného zdravia je však náročnejším obdobím jar. Pre TASR to priblížil riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro.
        

[link url = https://standard.sk/441753/zomrela-vyrazna-osobnost-z-trencianskeho-kraja-ocenena-v-ankete-zlate-kridlo-2021]
        

„Mnohí z nás na jar čakajú, je symbolom energie, prebúdzania a začiatku celého cyklu. Niektorí ľudia sú však po jeseni a zime veľmi vyčerpaní a necítia sa plní energie, sú unavení po zime a myslia si, že niečo s nimi nie je v poriadku. Aj toto môže byť spúšťačom rôznych duševných ťažkostí," skonštatoval.

Nápomocné a užitočné pre ľudí počas daných období je dopriať si veci, činnosti a aktivity, ktoré majú radi. „Je dôležité spoznať samého seba a dopriať si to, čo vám fungovalo v minulosti alebo čo vám pomáha teraz, či už je to šport, knihy, pohyb, kontakt s priateľmi, návšteva wellnes, masáž," doplnil Madro. Dôležité sú podľa jeho slov tiež zdravé vzťahy, rovnováha medzi odpočinkom a prácou a počúvanie samého seba.
        

[link url = https://standard.sk/441773/hlas-ziada-remisovu-vysvetlit-financovanie-vily-v-rakuskom-kittsee-sefka-za-ludi-podava-trestne-oznamenie]

Apeluje na ľudí, že v prípade, ak sa potrebujú porozprávať o svojom prežívaní, majú tak urobiť. „Ak máte pocit, že to celé už trvá dlhšie ako dva týždne a neprichádza zmena, či naopak sa stav zhoršuje, obráťte sa na odborníka," dodal. Ľudia môžu podľa neho kontaktovať aj linky pomoci IPčko.sk či krízovú linku pomoci 0800 500 333.

(tasr)