Preskočiť na obsah
  |  

VIDEO: Nevideli ste týchto mužov? Ich svedectvo je pre políciu dôležité

ŽILINA – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (PZ) v Žiline sa obracia na verejnosť so žiadosťou o pomoc pri identifikácii dvoch mužov. Ich svedectvo by mohlo výrazne posunúť vyšetrovanie v trestnej veci ublíženia na zdraví.

Na sociálnych sieťach PZ sa objavilo video z podchodu v Žiline, na ktorom jasne vidno tváre aj postavy dvoch mužov. Tí by podľa všetkého mohli byť svedkami trestnej činnosti ublíženia na zdraví. Ich svedectvá by mohli vniesť do prípadu nové svetlo, polícia sa však zatiaľ nedarí zistiť ich totožnosť.

Na videu vidno dvoch mužov, ako prechádzajú podchodom. Nepoznáte ich? Video: PZ Žilina

Polícia sa preto obracia na širokú verejnosť. Mužov zachytili na videu 12. septembra. Akékoľvek informácie, ktoré by pomohli odhaliť ich totožnosť, môžu občania oznámiť na bezplatnom telefónnom čísle 158. Polícia vopred ďakuje verejnosti za pomoc.

  |  

Trnavská arcidiecézna charita otvorila unikátne centrum pre ľudí bez domova

TRNAVA - V centre Trnavy otvorili tento týždeň unikátne Centrum pomoci človeku. Jeho zriaďovateľom je Trnavská arcidiecézna charita (TACH) a celkové náklady sa vyšplhali na 1,8 milióna eur.

TACH získala z európskych fondov na výstavbu 1,2 milióna eur, zostatok pomohli dofinancovať Arcibiskupský úrad v Trnave a partneri, ktorými sú mesto Trnava a Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Informoval o tom riaditeľ TACH Miroslav Dzurech. „Chceme veriť, že sociálne služby pre ľudí bez domova dostanú po pozitívnych skúsenostiach z Trnavy podporu a šancu napredovať aj v iných slovenských mestách," povedal.

„V centre sa venujeme nielen ľuďom bez domova, ale aj v ťažkej životnej situácii. Prichádzajú k nám ľudia chudobní, osamotení, s psychiatrickými diagnózami, s nezaplatenými dlhmi a exekúciami. Keďže službu poskytujeme zadarmo, dáva to mnohým možnosť nového začiatku," uviedla odborná garantka centra Mária Altoffová.

Centrum je nízkoprahové, otvára preto dvere aj ľuďom so závislosťami, aj ak sú pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Podmienkou je prijať zásady centra a neprejavovať agresivitu. Kapacitu má 80 klientov v jednom momente. Prvý kontakt prebieha na prízemí, kde si ľudia môžu splniť základné potreby. Dostanú tam jednoduchú stravu a môžu vykonať osobnú hygienu. „Ak sa rozhodnú, môžu pokračovať na základné a špecializované poradenstvo, kde naši pracovníci pomôžu s rôznymi činnosťami občianskeho života. Zabezpečujeme aj aktivity, ktoré im rozvíjajú pracovné či počítačové zručnosti, finančnú gramotnosť," doplnila Altoffová.

Centrum postavila TACH na pozemku svojho sídla na Hlavnej ulici, kde doteraz využívalo na daný účel dvestoročnú budovu v nevyhovujúcom stave. Tým, že nový objekt narástol o jedno poschodie, rozšírili sa aj možnosti jeho činnosti. Je tam aj výdajňa oblečenia, filmový klub či ďalšie aktivity.

Na slávnostnom otvorení posvätil centrum trnavský arcibiskup Ján Orosch. Primátor Trnavy Peter Bročka povedal, že mesto s TACH spolupracuje dlhodobo. „Som rád, že sme mohli byť súčasťou aj tohto projektu. Tým, že stojí priamo v centre mesta, vysiela signál, že sociálne témy nepatria na perifériu mesta ani nášho záujmu, ale týkajú sa nás všetkých," uviedol. Podľa predsedu TTSK Jozefa Viskupiča je na nás všetkých, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú a mohli sa tak vrátiť k dôstojnejšiemu životu a opätovnému začleneniu do spoločnosti.

(tasr)

  |  

Zelenskyj pricestoval na neohlásenú návštevu Kanady, prvú od začiatku vojny

Po návšteve Spojených štátov pricestoval v noci piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na neohlásenú návštevu Kanady, informuje TASR podľa agentúr AFP, DPA a AP.

Kanadská vláda vo štvrtok večer miestneho času uviedla, že Zelenského prijme v hlavnom meste Ottawa kanadský premiér Justin Trudeau. Ukrajinský prezident tiež v piatok s prejavom vystúpi aj v tamojšom parlamente.

Zelenskyj do Kanady pricestoval zo Spojených štátov, kde sa stretol s predstaviteľmi Kongresu i americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Ide o prvú návštevu Zelenského v Kanade o začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pripomína AFP. Predtým v kanadskom parlamente vystúpil virtuálne.

Ukrajinského prezidenta bude aj počas návštevy sprevádzať manželka Olena Zelenská, píše DPA. Prijatím návštevy z Kyjeva chce krajina zdôrazniť pretrvávajúcu podporu pre Ukrajinu v obrannej vojne proti Rusku, uvádza sa vo vyhlásení vlády v Ottawe.

Kanada od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine podľa vlastných údajov viac než 8,9 miliardy kanadských dolárov (6,2 miliardy eur); zhruba jednu pätinu z tejto sumy tvorí vojenská pomoc.

Na Ukrajinu dodala Kanada okrem iného aj tanky typu Leopard 2, systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy, obrnené vozidlá a muníciu.

(tasr)

  |  

Prvýkrát si na Slovensku pripomíname Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch

SLOVENSKO – Na Slovensku si v piatok (22. 9.) po prvý raz pripomíname Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Ide o jeden z dvoch nových pamätných dní, ktoré priniesla vlaňajšia novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Okrem Dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch sa stal 6. marec Dňom obetí pandémie COVID-19. Dátum 22. september súvisí podľa predkladateľov s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je v prvých týždňoch zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidenciou žiakov a študentov.

Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor na základných a stredných školách. „Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať jej pozitívne vzory správania,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe návrhu.

Už od roku 2012 stojí pri mladých ľuďoch občianske združenie (OZ) IPčko a v náročných i krízových situáciách im anonymne, nonstop a bezplatne poskytuje odbornú psychologickú pomoc a podporu. Len v prvom polroku tohto roku tak táto internetová linka dôvery urobila 96 939 ráz, pričom napríklad v téme sebapoškodzovania zaznamenali 30-percentný nárast, v téme stres a tlak na výkon 21-percentný nárast, v téme škola a vzdelávacie ťažkosti 31-percentný nárast, v téme porúch príjmu potravy až 170-percentný nárast a pri pokusoch o ukončenie života 76-percentný nárast.

„Od vzniku IPčka je téma pocitu osamelosti v štatistikách liniek pomoci a krízových služieb číslo jeden a hneď druhá je tlak na výkon,“ povedal pre TASR psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro. Podľa neho majú mladí ľudia pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože naša spoločnosť je výrazne orientovaná na výkon, ktorý sa od nich vyžaduje, či už v škole, doma, v zamestnaní, ale aj medzi rovesníkmi.

„Mladí ľudia sa boja zlyhať, boja sa sklamať a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým – a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi. Ak s týmito pocitmi ostávajú dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovania, myšlienok na samovraždu, ale aj k pokusom o ukončenie života,“ uviedol pre TASR šéf IPčka.

V súvislosti s Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch, ktorý si tento rok pripomíname po prvý raz, poukázal Madro ešte na jeden moment: „Nemalo by zostať iba pri tom, že sa do kalendára dostane tento deň. Akútne potrebujeme urobiť niečo so spoločenskou atmosférou, ktorá je silno polarizovaná. Zodpovednosť je na každom z nás. My dospelí sme vzormi pre naše deti, a tak im dajme ten správny, rešpektujúci, podporujúci a tolerantný príklad.“

(tasr)

  |  

Ruské úrady počas protivojnových protestov zatkli vyše 20-tisíc osôb, tvrdí expertka OSN

Viac než 20-tisíc osôb bolo v Rusku od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu zatknutých za účasť na mierumilovných protestoch, vyhlásila expertka Organizácie spojených národov (OSN) Marijana Kacarovová počas diskusie o situácii v Rusku na pôde Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve.

Kacarovová ďalej uviedla, že proti zatknutým bolo v Rusku vznesených 600 obvinení za "protivojnové aktivity". Pripomenula prípad Olega Orlova z ruskej mimovládnej neziskovej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, ktorá minulý rok získala Nobelovu cenu za mier. Orlov je jedným z obvinených a hrozí mu 15 rokov za mrežami.

Rada minulý rok vymenovala Kacarovovú za osobitnú vyslankyňu pre ľudské práva v Rusku, Moskva však jej mandát neuznáva a neumožňuje jej vstup do krajiny.

Ruská vláda Kacarovovej prejav, ktorý vo štvrtok predniesla rade, nekomentovala, za čo ju kritizovala nemecká ambasádorka Katharina Staschová. Pripomenula, že Rusko sa snaží opätovne získať členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, ktorého bolo nútené sa vzdať minulý rok po tom, ako vojensky zaútočilo na Ukrajinu. "Ak mám byť úprimná, nemyslím si, že je Rusko už spôsobilé opätovne sa stať členom tejto rady," dodala Staschová.

Čína a Zimbabwe naopak kritizovali radu; podľa Číny je jej rady zasahovaním do vnútorných záležitostí Ruska.

(tasr)

  |  

Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že "schválil ďalšiu tranžu bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu", ktorú Pentagón ohodnotil na 325 miliónov dolárov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Najnovší balík vojenskej pomoci pre Kyjev zahŕňa rakety protivzdušnej obrany, muníciu pre presné raketomety HIMARS, protitankové zbrane a delostrelecké náboje. Neobsahuje však taktické balistické strely dlhého doletu ATACMS, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada.

Biden nový balík pomoci ohlásil v čase návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Zelenskyj sa Bidenovi v Bielom dome predtým poďakoval za pomoc zo strany USA pri boji Kyjeva proti "ruskému teroru".

Najnovší balík obsahuje tiež kazetovú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej dodanie Ukrajine Washington prvýkrát schválil v júli tohto roka napriek obavám z ohrozenia civilistov.

Ukrajina podľa Washingtonu uistila Spojené štáty, že bude minimalizovať riziko, ktoré tieto zbrane predstavujú pre civilistov. Kyjev okrem iného ubezpečil, že nebude túto muníciu používať v obývaných oblastiach.

Taktické rakety ATACMS, o ktoré Ukrajina dlhodobo žiada, majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty tieto rakety Ukrajine zatiaľ nedodajú.

Biden vo štvrtok tiež oznámil, že prvé americké tanky typu M1 Abrams budú Ukrajine dodané v priebehu budúceho týždňa.

(tasr)