Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj pricestoval na neohlásenú návštevu Kanady, prvú od začiatku vojny

Po návšteve Spojených štátov pricestoval v noci piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na neohlásenú návštevu Kanady, informuje TASR podľa agentúr AFP, DPA a AP.

Kanadská vláda vo štvrtok večer miestneho času uviedla, že Zelenského prijme v hlavnom meste Ottawa kanadský premiér Justin Trudeau. Ukrajinský prezident tiež v piatok s prejavom vystúpi aj v tamojšom parlamente.

Zelenskyj do Kanady pricestoval zo Spojených štátov, kde sa stretol s predstaviteľmi Kongresu i americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Ide o prvú návštevu Zelenského v Kanade o začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pripomína AFP. Predtým v kanadskom parlamente vystúpil virtuálne.

Ukrajinského prezidenta bude aj počas návštevy sprevádzať manželka Olena Zelenská, píše DPA. Prijatím návštevy z Kyjeva chce krajina zdôrazniť pretrvávajúcu podporu pre Ukrajinu v obrannej vojne proti Rusku, uvádza sa vo vyhlásení vlády v Ottawe.

Kanada od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine podľa vlastných údajov viac než 8,9 miliardy kanadských dolárov (6,2 miliardy eur); zhruba jednu pätinu z tejto sumy tvorí vojenská pomoc.

Na Ukrajinu dodala Kanada okrem iného aj tanky typu Leopard 2, systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy, obrnené vozidlá a muníciu.

(tasr)

  |  

Prvýkrát si na Slovensku pripomíname Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch

SLOVENSKO – Na Slovensku si v piatok (22. 9.) po prvý raz pripomíname Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Ide o jeden z dvoch nových pamätných dní, ktoré priniesla vlaňajšia novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Okrem Dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch sa stal 6. marec Dňom obetí pandémie COVID-19. Dátum 22. september súvisí podľa predkladateľov s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je v prvých týždňoch zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidenciou žiakov a študentov.

Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor na základných a stredných školách. „Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať jej pozitívne vzory správania,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe návrhu.

Už od roku 2012 stojí pri mladých ľuďoch občianske združenie (OZ) IPčko a v náročných i krízových situáciách im anonymne, nonstop a bezplatne poskytuje odbornú psychologickú pomoc a podporu. Len v prvom polroku tohto roku tak táto internetová linka dôvery urobila 96 939 ráz, pričom napríklad v téme sebapoškodzovania zaznamenali 30-percentný nárast, v téme stres a tlak na výkon 21-percentný nárast, v téme škola a vzdelávacie ťažkosti 31-percentný nárast, v téme porúch príjmu potravy až 170-percentný nárast a pri pokusoch o ukončenie života 76-percentný nárast.

„Od vzniku IPčka je téma pocitu osamelosti v štatistikách liniek pomoci a krízových služieb číslo jeden a hneď druhá je tlak na výkon,“ povedal pre TASR psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro. Podľa neho majú mladí ľudia pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože naša spoločnosť je výrazne orientovaná na výkon, ktorý sa od nich vyžaduje, či už v škole, doma, v zamestnaní, ale aj medzi rovesníkmi.

„Mladí ľudia sa boja zlyhať, boja sa sklamať a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým – a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi. Ak s týmito pocitmi ostávajú dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovania, myšlienok na samovraždu, ale aj k pokusom o ukončenie života,“ uviedol pre TASR šéf IPčka.

V súvislosti s Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch, ktorý si tento rok pripomíname po prvý raz, poukázal Madro ešte na jeden moment: „Nemalo by zostať iba pri tom, že sa do kalendára dostane tento deň. Akútne potrebujeme urobiť niečo so spoločenskou atmosférou, ktorá je silno polarizovaná. Zodpovednosť je na každom z nás. My dospelí sme vzormi pre naše deti, a tak im dajme ten správny, rešpektujúci, podporujúci a tolerantný príklad.“

(tasr)

  |  

Ruské úrady počas protivojnových protestov zatkli vyše 20-tisíc osôb, tvrdí expertka OSN

Viac než 20-tisíc osôb bolo v Rusku od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu zatknutých za účasť na mierumilovných protestoch, vyhlásila expertka Organizácie spojených národov (OSN) Marijana Kacarovová počas diskusie o situácii v Rusku na pôde Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve.

Kacarovová ďalej uviedla, že proti zatknutým bolo v Rusku vznesených 600 obvinení za "protivojnové aktivity". Pripomenula prípad Olega Orlova z ruskej mimovládnej neziskovej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, ktorá minulý rok získala Nobelovu cenu za mier. Orlov je jedným z obvinených a hrozí mu 15 rokov za mrežami.

Rada minulý rok vymenovala Kacarovovú za osobitnú vyslankyňu pre ľudské práva v Rusku, Moskva však jej mandát neuznáva a neumožňuje jej vstup do krajiny.

Ruská vláda Kacarovovej prejav, ktorý vo štvrtok predniesla rade, nekomentovala, za čo ju kritizovala nemecká ambasádorka Katharina Staschová. Pripomenula, že Rusko sa snaží opätovne získať členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, ktorého bolo nútené sa vzdať minulý rok po tom, ako vojensky zaútočilo na Ukrajinu. "Ak mám byť úprimná, nemyslím si, že je Rusko už spôsobilé opätovne sa stať členom tejto rady," dodala Staschová.

Čína a Zimbabwe naopak kritizovali radu; podľa Číny je jej rady zasahovaním do vnútorných záležitostí Ruska.

(tasr)

  |  

Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že "schválil ďalšiu tranžu bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu", ktorú Pentagón ohodnotil na 325 miliónov dolárov. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Najnovší balík vojenskej pomoci pre Kyjev zahŕňa rakety protivzdušnej obrany, muníciu pre presné raketomety HIMARS, protitankové zbrane a delostrelecké náboje. Neobsahuje však taktické balistické strely dlhého doletu ATACMS, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada.

Biden nový balík pomoci ohlásil v čase návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone. Zelenskyj sa Bidenovi v Bielom dome predtým poďakoval za pomoc zo strany USA pri boji Kyjeva proti "ruskému teroru".

Najnovší balík obsahuje tiež kazetovú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej dodanie Ukrajine Washington prvýkrát schválil v júli tohto roka napriek obavám z ohrozenia civilistov.

Ukrajina podľa Washingtonu uistila Spojené štáty, že bude minimalizovať riziko, ktoré tieto zbrane predstavujú pre civilistov. Kyjev okrem iného ubezpečil, že nebude túto muníciu používať v obývaných oblastiach.

Taktické rakety ATACMS, o ktoré Ukrajina dlhodobo žiada, majú dosah 300 kilometrov a môžu byť odpaľované z raketometov MLRS alebo HIMARS. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok uviedol, že Spojené štáty tieto rakety Ukrajine zatiaľ nedodajú.

Biden vo štvrtok tiež oznámil, že prvé americké tanky typu M1 Abrams budú Ukrajine dodané v priebehu budúceho týždňa.

(tasr)

  |  

Americké tanky Abrams na Ukrajine uvidíme už čoskoro. Podľa Bidena prvé z nich dodajú budúci týždeň

Prvé americké tanky typu M1 Abrams dorazia na Ukrajinu v priebehu budúceho týždňa, oznámil vo štvrtok americký prezident Joe Biden. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Tanky posilnia ukrajinské jednotky v ich boji proti ruským silám v pomaly postupujúcej protiofenzíve Kyjeva.

"Na budúci týždeň budú prvé americké tanky Abrams dodané Ukrajine," vyhlásil Biden v Bielom dome po boku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zelenskyj je na svojej druhej návšteve Washigntonu on začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022.

Biden zároveň uviedol, že "neexistuje alternatíva" pre Kongres ohľadne podpory novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Vyjadrenia prezidenta USA prišli po tom, čo republikáni pohrozili zablokovaním nového balíka pomoci Kyjevu.

"Počítam s dobrým úsudkom Kogresu Spojených štátov. Tu neexistuje alternatíva," odpovedal Biden na otázli reportérov, či Kongres financovanie podporí.

Zelenskyj, ktorý už vo Washingtone navštívil Kongres i Pentagón, predtým v Bidenovej Oválnej pracovni vyhlásil, že ukrajinský ľud "veľmi oceňuje pomoc Spojených štátov v boji proti ruskému teroru".

Biden Zelenského uistil, že "zabezpečí, aby svet stál pri Ukrajine" v boji proti ruskej invázii.

Ukrajinský prezident navštívil Washington v záujme získať viac vojenskej pomoci pre svoju krajinu, predovšetkým posilniť jej protivzdušnú obranu, píše AFP. Do USA pricestoval v čase rastúcej opozície v americkom Kongrese voči pokračovaniu rozsiahlej americkej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku.

Do Bieleho domu, kde ho privítal Biden, prišiel Zelenskyj oblečený v charakteristickej olivovozelenej vojenskej košeli. Svoju návštevu Washingtonu označil za "veľmi dôležitú".

(tasr)

  |  

Všetkých obvinených z akcie Crassus prepustili zo zadržania na slobodu

Všetkých obvinených z policajnej akcie Crassus prepustili zo zadržania na slobodu. TASR to potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Zuzana Drobová. Akcia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) bola zameraná proti zločineckej skupine takáčovcov.

"Po vykonaní relevantných procesných úkonov boli všetci obvinení prepustení zo zadržania a budú stíhaní na slobode," priblížila Drobová pre TASR.

Príslušníci NAKA uskutočnili akciu s krycím názvom Crassus v stredu 20. septembra. Z Prezídia Policajného zboru pre TASR uviedli, že viacerým osobám bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

(tasr)