Agresívna a nebezpečná krása – inváznych rastlín sa viac nezbavíme

„Medzi najrozšírenejšie druhy inváznych rastlín u nás patria zlatobyľ kanadská a obrovská, krídlatky japonská a česká, astra kopijovitá, pajaseň žliazkatý, javorovec jaseňolistý, ježatec laločnatý, slnečnica hľuznatá, netýkavka Royleho a málokvetá, agát biely, pavinič popínavý, sumach pálkový, hviezdnik ročný a ďalšie ako ambrózia palinolistá, beztvarec krovitý, boľševník obrovský či glejovka americká,“ vymenoval Matej Dudáš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

„Nové nepôvodné druhy stále pribúdajú, avšak iba malé promile sa stane v danom regióne inváznym. To, či sa nepôvodný druh stane inváznym, je dlhodobý viacročný proces. Preto je potrebné takéto druhy neustále monitorovať,“ upozornil odborník.

Pozor treba dávať na alergie a ťažké popáleniny

Viaceré zo spomenutých rastlín rýchlo naberajú rozmery. „V priebehu sezóny dokážu kompletne zarásť plochy, na ktorých rastú a úplne zamedziť rastu iných druhov. V ďalších sezónach potom už na takýchto plochách rastie jediný druh – invázny.“

Významnou hrozbou je peľ niektorých druhov, najmä ambrózie palinolistej, ktorý je silný alergén. „Napríklad pajaseň dokáže rásť v štrbinách chodníkov a na opustených budovách, ktoré potom poškodzuje koreňmi. Agát vniká do pôvodných lesov, čím znižuje hospodársku kvalitu porastov.“

„Šťava niektorých druhov po zasiahnutí pokožky na priamom slnku spôsobuje ťažké popáleniny kože a slizníc. Taký je boľševník obrovský. Iné, vzrastom menšie druhy sú nepríjemné buriny v záhradách, napríklad žltnice – maloúborová a brvitá,“ priblížil M. Dudáš.

Bránia hluku, tienia, dávajú drevo

Invázne druhy môžu byť pre nás paradoxne i užitočné. „Viaceré sú medonosné (agát, glejovka). Keďže sú rýchlorastúce, dajú sa vysádzať do protihlukových stien, pokrývať nimi ploty a zatieňovať oslnené plochy. Zabraňujú erózii pôdy, znižujú prašnosť prostredia, dokážu zadržiavať vodu na plochách, kde bol poškodený vegetačný kryt, poskytujú drevo (agát ma veľmi tvrdé a trvanlivé drevo peknej štruktúry a farby) atď.“

Niektorých pestovateľov môžu zaujať natoľko, že by si ich radi posadili. Vlastník alebo majiteľ pozemku je však povinný invázne druhy odstraňovať alebo zničiť. Na východe Slovenska sú veľkým problémom najmä krídlatky a zlatobyle. „V inundačnom území Latorice sú to ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, beztvarec krovitý a glejovka americká.“

Problémovo sa správa malé percento druhov

Čo by sa stalo, ak by naše rastliny boli zasadené v krajinách, kde prirodzene nerastú? Stali by sa tam takisto inváznymi? „Iba malé percento druhov sa správa takto. V cudzom prostredí síce nemajú predátorov alebo choroby, ale najprv sa musia uchytiť.“

„A potom rýchlym rastom zväčšovať nielen početnosť populácie, ale tiež rýchlo kolonizovať nové biotopy a vhodné plochy. Takéto prípady sú najmä niektoré trávy z čeľade lipnicovité, z kvitnucich rastlín astrovité.“

Kompletne ich zlikvidovať už nepôjde

Veľmi pekný invázny druh je zlatobyľ kanadská. Jej záplavu môžu cestujúci obdivovať na jeseň popri riekach a tratiach. V mestách jej kontruje hviezdnik ročný. „Zlatobyľ dokáže rýchlo osídľovať opustené plochy, kde absentuje akýkoľvek manažment, najčastejšie kosenie, a keďže vytvára obrovské množstvo malých semien s padáčikmi, prechádzajúce vlaky, resp. prúdiaca voda ich rozširujú ďalej.  Keď nájdu vhodné miesto, ihneď klíčia.“

„Zlatobyľ predstavuje veľký problém. Pravidelným kosením sa dá však veľmi efektívne zabrániť ich ďalšiemu šíreniu a znehodnocovaniu prírodných porastov. Kompletné vyhubenie už, žiaľ, nie je reálne. Hviezdnik rastie takmer všade, úplne sa aklimatizoval na naše lúčne porasty, takže jeho eliminácia z prostredia nie je možná,“ informoval Matej Dudáš.