Archeológovia si posvietili na zanikajúci prešovský skvost

Postavili ho 200 rokov pred Kolumbovými loďami

„Ľudovo je to skôr Mlynský jarok, ale z hľadiska technického je lepší názov Mlynský náhon,“ vysvetlil na margo rôznych pomenovaní technickej zaujímavosti riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Prešove Marián Uličný. Hoci trináste storočie, počnúc ktorým mal mlynský náhon existovať, ešte nie je potvrdené archeologicky, podľa riaditeľa KPÚ je veľmi pravdepodobné.

„Keď bolo mesto založené, nemohlo byť bez vody. Náhon preto určite súvisel s jeho založením.“ Odborník skonštatoval, že Prešov navyše vznikol v netypickej polohe, pomerne ďaleko od vody, ktorej dodávanie musel riešiť mlynským náhonom. Zaujímavý stavebný úkaz by tak bol o viac ako dvesto rokov starší než objavenie Ameriky.

Vinie sa štvrťami asi štyri kilometre

Písomné doklady o náhone nachádzame podľa M. Uličného skôr až v prvej polovici 15. storočia. Keď sa mesto opevňovalo, Prešovčania sa rozhodli, že náhon zväčšia. „Vytvorili novú ulicu a náhon posunuli ďalej západným smerom. Podobne to riešili aj v iných mestách. Takisto v Košiciach išiel náhon zrejme aj cez námestie, rovnako v Sabinove.“

Prešovský náhon bol mimoriadne dlhý, pretože, ako bolo spomínané, metropola Šariša je od Torysy dosť vysoko. „Museli ho preto zviesť pomerne ďaleko, až na Dúbrave.“ Tá sa nachádza v najsevernejšej časti Prešova. Privedenú úžitkovú vodu využívali v meste dva mlyny.

Z mlyna postavili elektráreň

Náhon mal pôvodne drevenú konštrukciu. „Situácia v Prešove sa zmenila na prelome 19. a 20. storočia. Úsek, v ktorom náhon prechádzal mestom, bol prebudovaný do murovanej podoby; mal kamenné steny. Popri tom bola prebudovaná ulička Okružná. Horný mlyn prestavali na prvú prešovskú elektráreň, druhý na Kúpeľnej úplne zanikol.“

Na historických fotografiách vidieť pri náhone schodíky až k vode. Tie sa mohli využívať na pranie. „Voda ním prestala pretekať v 70. – 80. rokoch 20. storočia. Časť náhonu popri historickom jadre bol prekrytá rekonštrukciou Okružnej ulice, k čomu došlo 10 – 15 rokov dozadu,“ informoval M. Uličný. Budovaná dôležitá cesta potrebovala šírku.

Náhonu sa dotkla aj Futbal Tatran Aréna

Pamiatkari nariadili archeologický výskum v miestach stavby nového futbalového štadióna. „Je to poloha, kde náhon nebol prebudovaný do kameňa, koryto bolo spevnené drevenou konštrukciou,“ vysvetlil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu. Ako informoval archeológ Mário Comisso zo spoločnosti Archeo, s. r. o., pri Futbal Tatran Aréne išlo o sondážny archeologický prieskum.

„Cieľom bolo zachytiť priebeh náhonu, čo sa aj podarilo a bol v týchto miestach lokalizovaný. Nenašli sa žiadne archeologické nálezy v zmysle črepov, podarilo sa nám však odobrať niekoľko vzoriek z výdrevy kanála, ktoré ešte pôjdu na dendrochronologické datovanie. Môžu byť veľmi mladé, ale aj staré, lebo v týchto íloch sa drevo zachová,“ povedal M. Comisso. Výsledky datovania nájdeného dreva budú známe do niekoľkých mesiacov.

Náhon si zachovali vo Veľkom Šariši

Sfunkčniť náhon by podľa Mariána Uličného pravdepodobne nebolo možné ani skôr, v smere od Dúbravy sú na ňom aj rodinné domy. „Časť, ktorá bola prekrytá, už nebola na území pamiatkovej rezervácie a samotný náhon nebol národnou kultúrnou pamiatkou. Ak by bol, musel by byť zachovaný,“ upozornil M. Uličný.

V blízkosti Prešova sa stavba s rovnakým účelom vinie popri úpätí Šarišského hradného vrchu po mlyn. A to dokonca v pôvodnej podobe, keď koryto spevňuje drevená konštrukcia. „V Bardejove išiel náhon z vonkajšej strany popri hradbách, no je už tiež zasypaný, zlikvidovaný. Prechádzal prostredím hradnej priekopy, kde je teraz parčík. Urobili sme naňho spomienku v novom architektonickom vyhotovení, vodný náhon má pripomínať nový vodný prvok,“ priblížil riaditeľ KPÚ Marián Uličný.

Foto: Archeo, s. r. o., a Dušan Guman