Problém medveďov na Slovensku: Potrava láka šelmy bližšie k obydliam

Kvôli medvediemu „boomu“ pribudlo telefonátov

Zásahový tím pre medvede Sever nemusel v poslednom období riešiť v Košickom kraji žiadnu nebezpečnú situáciu pri strete s medveďom. Ako informoval člen tímu Jozef Zima, vďaka súčasnému medvediemu „boomu“ sa stáva, že turista kontaktuje ochranárov aj pri bežnom pozorovaní šelmy v prírode.

„Poučíme ho, ako sa má správať, zistíme, ako je od medveďa ďaleko a posúdime, či je alebo nie je v ohrození. Poradíme mu, aby zachoval pokoj a medveď odíde. Takéto telefonáty prichádzajú, najmä od českých turistov,“ skonštatoval s úsmevom J. Zima.

Pochopila, že tu jej „pšenka nepokvete“

Zhruba pred mesiacom však jeho tím musel vyraziť do obce Jasenov v okrese Humenné. „Boli sme na obhliadke lokality a hliadkovali tam. K obci sa priblížila medvedica, ktorá chcela skúsiť ovocie a volala nám pani starostka. Záhrady v dedine nie sú oplotené a susedia priamo s lesom,“ opísal situáciu.

„Prešli sme všetky lokality, kde ju ľudia videli, ale nezastihli sme ju ani počas nočnej hliadky. K obci sa nepriblížila. Toho ovocia našťastie nebolo veľa. Medvedica sa nesynantropizovala, je plachá a lokalitu opustila. Žije zasa vo svojom prirodzenom prostredí a nie sú s ňou problémy,“ pridal priaznivú správu Jozef Zima.

Medvedica budovaniu oddychových miest veľmi nepraje

Zaujímavosťou je, že medvedici s mladými sa pri Jasenove zapáčilo; evidujú ju tam už vyše dvoch rokov. Turistickému ruchu však veľmi nepraje. Obec má podľa jej starostky Lucie Sukeľovej viacero prírodných a historických lákadiel. Navyše sa nachádza blízko okresného mesta Humenné a ľudia ju navštevujú radi. Je tu tiež známy krásny hrad, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

„Sme v údolí obkolesenom Vihorlatskými vrchmi. Máme prírodnú rezerváciu Jasenovská bučina a je tu veľmi pekná jaskyňa Dupna, kde sa medvedica už tiež ukázala. Turisti sú k nám naučení chodiť a teraz sem idú s obavou. Keďže budujeme turistické chodníky, pričom sa pre oddych snažíme upraviť aj odľahlejšie miesta, narúša nám to našu dlhodobú stratégiu,“ priznala L. Sukeľová.

Väčšina medveďov je pravdepodobne v kukurici

Ekológ Erik Baláž pozoroval medveďa pred dvomi dňami v kukurici kvôli natáčaniu filmu. „Chceme ukázať nielen to, ako žijú prirodzene, ale stále viac sú synantropizované a bližšie pri ľuďoch. V prírode zvyčajne medvede dronom netočíme, aby sme ich neplašili, ale z kukurice ich treba vyháňať, a tak sme si povedali, že to vyskúšame,“ vysvetlil.

„Povedal by som, že na Slovensku je teraz väčšina medveďov v kukurici. V Tatrách je veľa medveďov hore na čučoriedkach a brusniciach, inde to však môže byť inak.“ Našu najväčšiu šelmu okrem plodiny veľmi lákajú ovocné stromy, napríklad v zanedbaných sadoch v podhoriach. „Viem si predstaviť, že v Poloninách budú nad vodnou nádržou Starina, kde boli vysídlené obce a ostali tam staré ovocné stromy, zbierať jabĺčka,“ doplnil zaujímavosť Erik Baláž.

S potravou rastie aj ich počet

V Tatrách podľa ich dlhoročného pozorovateľa medvede ulíhajú v novembri. Sú to najmä medvedice, ktoré majú mladé, alebo sa pripravujú na vrh. Samce túto starosť nemajú, a tak sú hore dlhšie. Ako vidí vývoj „medvedieho problému“ na Slovensku? „Závisí to od politikov. Potrebujeme upokojiť ľudí; musia vidieť, že ich problém sa rieši. Jediný efektívny spôsob sú preventívne opatrenia. Jediný dôvod, prečo medvede chodia k ľuďom a ich počet môže lokálne rásť, je totiž potrava. V Tichej doline počet medveďov nerastie – je tam rovnaký počet čučoriedok, a preto aj počet medveďov.“

„Keď sa kukurica oplotí, medveď odíde. A nejde len o neho; teraz sme tam videli napríklad aj kopu diviakov.“ Rezervy vidí Erik Baláž takisto v osvete. „Treba oveľa viac komunikovať, vysvetľovať ľuďom, ako predchádzať konfliktom s medveďmi, čo robiť pri stretnutiach s nimi, kam ľudia môžu volať, keď je problém. Chodiť po školách, organizovať diskusie v obciach…“

V dolinách rastie plodina, ktorá im dáva energiu

Jeseň je obdobie, keď sa medvede potrebujú vykŕmiť na zimu. Podľa J. Zimu sa v horách držia svojej lokality, no v čase, keď chcú nabrať zásoby, schádzajú nižšie. „Problémom, prečo prídu bližšie k intravilánom, sú kukuričné polia. Tie ich veľmi lákajú,“ skonštatoval aj on. „Potom však opäť zmiznú. Začne sa ochladzovať a stiahnu sa do hôr na svoje brložiská,“ priblížil ďalšiu etapu v živote našej najväčšej šelmy člen Zásahového tímu Sever.