5. októbra 2023 | 7:45

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:45

Chodníková novela v praxi: Mesto Košice vyznačilo vyše 500 parkovacích miest na chodníkoch

KOŠICE – Mesto Košice dosiaľ vyznačilo viac ako 500 parkovacích miest na chodníkoch. Ako informovalo na svojej webstránke, urobilo tak na miestach, kde to dovoľovali konštrukčné pomery a vlastnosti. „Na mnohých chodníkoch to však nebolo možné urobiť, pretože nedisponujú potrebnou šírkou, alebo to ich konštrukcia neumožňovala,“ uviedlo mesto.

Od 1. októbra vstupuje do platnosti novela, ktorá zakazuje parkovanie na chodníkoch, s výnimkou vyznačených úsekov označených príslušným dopravným značením. „Od začiatku platnosti novej právne úpravy odporúčame vodičom v meste, ktorí si zvykli parkovať na chodníkoch, aby zmenili svoje parkovacie návyky,“ apeluje mesto na vodičov. Mestská polícia Košice bude podľa mesta v najbližších dňoch riešiť porušenie zákazu parkovania na chodníkoch najmä upozornením či dohovorom, no opakované porušenia budú riešené sankciami v zmysle zákona.

Mohlo by Vás zaujímať Voliči v zahraničí to vidia inak než tí doma. Mala by sa zachovať možnosť voliť poštou?

Mesto chápe, že počet označených miest na chodníkoch nebude dostačujúci. Dodalo, že niekoľkokrát vyzývalo jednotlivé mestské časti, aby zaslali projekty na skvalitnenie parkovania. „Žiaľ, konkrétne projekty sme dostali len od niektorých z nich, napr. z mestských častí Sever a Ťahanovce. Aj na základe nich dôjde v najbližšej dobe k zjednosmerneniu niektorých ulíc,“ uviedlo mesto Košice. Ak majú občania záujem o vyznačenie ďalších parkovacích miest na chodníkoch, mesto im odporúča, aby kontaktovali vedenie danej mestskej časti. „Ak dostaneme od danej mestskej časti spracovaný projekt a konštrukčné vlastnosti, resp. šírkové usporiadanie chodníka to dovolí, pristúpime na tomto úseku k zmene dopravného značenia,“ uviedlo mesto. Skonštatovalo tiež, že parkovacie miesta dlhodobo najviac chýbajú na sídliskách. „Podľa údajov zo Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice je v tejto oblasti najhoršia situácia na sídlisku Ťahanovce a v niektorých lokalitách mestských častí Nad jazerom, Dargovských hrdinov, Sever a Západ,“ vymenovalo mesto Košice.

Mohlo by Vás zaujímať Spisovateľka Jarmila Repovská má novinku: Záhadná Stela spravodlivým pomôže, nespravodliví dostanú šancu

Mesto ale poznamenáva, že podľa Stratégie rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice schválenej mestskými poslancami je chodník nemotoristická komunikácia a je určený najmä chodcom. „Viaceré chodníky sa v Košiciach vybudovali ešte pred desiatkami rokov, keď počty automobilov dosahoval len zlomok súčasných hodnôt. Vtedy nikto nepočítal s tým, že na nich budú každodenne parkovať osobné alebo nákladné vozidlá s hmotnosťou prevyšujúcou konštrukčné možnosti chodníkov. To spôsobuje priečne a pozdĺžne nerovnosti, výtlky, pokles konštrukcie, sieťový rozpad chodníkov a poškodenia obrubníkov,“ uviedlo mesto. Dodalo, že z tohto hľadiska je novela zákona vítaná, lebo môže viesť k eliminácii ničenia chodníkov a obrubníkov parkovaním, a tiež urobiť chodníky bezpečnejšími pre chodcov či cyklistov.

(sita)

5. októbra 2023 | 7:37

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:37

Západ znepokojili správy o ďalšom „fyzickom útoku“ iránskej mravnostnej polície

Západné vlády a ľudskoprávne organizácie v stredu vyjadrili znepokojenie v súvislosti s údajným zásahom iránskej mravnostnej polície voči 16-ročnému dievčaťu, ktoré následkom toho upadlo do kómy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Ľudskoprávna organizácia Hengaw so sídlom v Nórsku informovala, že tínedžerka Armita Garawandová utrpela ťažké zranenia pri „fyzickom útoku“ vo vagóne metra v Teheráne. K útoku na ňu došlo pre údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania platných v islamskej republike.

Iránske orgány tvrdia, že tínedžerka „omdlela“ v dôsledku nízkeho krvného tlaku, a popreli akúkoľvek účasť bezpečnostných zložiek na incidente.

Aktivisti dodali, že dievča leží v kóme v teheránskej vojenskej nemocnici za prísnych bezpečnostných opatrení.

Mimovládna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Nórsku vyzvala na medzinárodné vyšetrenie incidentu v teheránskom metre. Odohral sa len niečo vyše roka po smrti mladej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorú zatkli za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien.

Náhla smrť Amíníovej vyvolala v Iráne niekoľkomesačné nepokoje, ktoré si v dôsledku brutálnych zásahov bezpečnostných zložiek vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zatknutých.

Aj prípad Garawandovej vyvolal intenzívnu diskusiu na sociálnych sieťach a reagovali naň aj na Západe.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sociálnej sieti napísala, že „mladá žena v Iráne opäť bojuje o svoj život. Len preto, že v metre ukázala svoje vlasy. Je to neprípustné“.

Osobitný vyslanec USA pre Irán Abram Paley napísal, že Washington je „šokovaný a znepokojený správami, že iránska takzvaná mravnostná polícia napadla“ tínedžerku.

(tasr)

5. októbra 2023 | 7:24

Minúta | 5. októbra 2023 | 7:24

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši končí, mimoriadna situácia v okrese však trvá

VEĽKÝ KRTÍŠ – Záchytný bod vo Veľkom Krtíši ukončí svoju činnosť, na registráciu cudzincov bude ďalej slúžiť zariadenie migračného úradu v Opatovskej Novej Vsi. TASR o tom v stredu informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR s tým, že mimoriadna situácia v okrese však aj naďalej trvá.

Ako uviedol, dôvodom pre zriadenie záchytného bodu vo Veľkom Krtíši bola jeho logisticky výhodná poloha. „Pokračovanie na danom mieste už v súčasnosti nie je možné, preto sa vybavovanie začalo v Opatovskej Novej Vsi,“ objasnil.

Mohlo by Vás zaujímať Svetový poriadok na základe subsidiarity a koniec výsmechu z klimatických zmien, píše pápež v novej exhortácii

Doplnil, že tento tábor migračného úradu je pre žiadateľov o azyl, ktorí patria medzi zraniteľné skupiny osôb. „Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov preto bolo treba urobiť úpravy v tábore tak, aby žiadatelia o azyl a tranzitné osoby neprichádzali do kontaktu,“ objasňuje s tým, že v utorok (3. 10.) bolo v objekte vo Veľkom Krtíši 20 ľudí.

Odbor zdôrazňuje, že v tábore bude cudzinecká polícia registrovať a lustrovať osoby v národných aj medzinárodných informačných systémoch. Prítomné budú tiež mimovládne organizácie, ktoré zabezpečujú doplnkovú starostlivosť.

SR od štvrtka (5. 10.) obnovuje dočasné kontroly na vnútornej hranici s Maďarskom. Zavedené sú do 14. októbra a budú náhodné. Zamerajú sa najmä na podozrivé vozidlá, snahou bude čo najmenej obmedziť plynulosť premávky. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol premiér Ľudovít Ódor, poverený vedením rezortu vnútra. Dodal, že kontroly na hraniciach naďalej nepovažuje za riešenie migračnej situácie v Európskej únii.

Mohlo by Vás zaujímať Donovaly v pozore. Bude NAKA zasahovať aj v lyžiarskom stredisku Borisa Kollára?

Ministerstvo vnútra SR vyčíslilo na zabezpečenie dočasnej obnovy kontrol na vnútornej hranici s Maďarskom finančné prostriedky vo výške vyše 1,4 milióna eur.

(tasr)

5. októbra 2023 | 5:20

Minúta | 5. októbra 2023 | 5:20

Rok 2023 sa môže stať rekordne najteplejším, hlási klimatická služba EÚ

Rok 2023 je na dobrej ceste stať sa najhorúcejším, aký kedy bol na svete zaznamenaný, oznámila vo štvrtok služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus.

Podľa zástupkyne riaditeľa služby Copernicus Samanthy Burgessovej tohtoročný september spôsobí, že rok 2023 prekoná priemerné teploty z predindustriálneho obdobia o 1,4 stupňa Celzia.

Po lete, ktoré bolo z hľadiska teplôt tiež mimoriadne, bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii na svete – priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosahovala 16,38 stupňa Celzia.

V porovnaní s priemerom teplôt nameraných celosvetovo v mesiaci september v rokoch 1991 – 2020 je priemerná teplota nameraná minulý mesiac vyššia o 0,93 stupňa Celzia. Súčasne je aj o pol stupňa vyššia ako priemer v doteraz najteplejšom mesiaci september – v roku 2020.

Globálna teplota v septembri 2023 bola aj približne o 1,75 °C vyššia ako septembrový priemer za obdobie rokov 1850 – 1900, ktoré predstavujú predindustriálne referenčné obdobie.

Okrem toho globálna priemerná teplota za rok 2023 – k dnešnému dňu – je o 1,40 °C vyššia ako predindustriálny priemer (1850 - 1900).

Pre Európu bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii: bol o 2,51 °C teplejší ako mesačný priemer z rokov 1991 – 2020 a o 1,1 °C teplejší ako v roku 2020.

V súvislosti s meraniami a ich analýzou Burgessová pripomenula, že o dva mesiace sa začne celosvetová konferencia o klíme – COP28 – a nutnosť prijatia ambicióznych opatrení v oblasti klímy nebola nikdy naliehavejšia a životne dôležitejšia.

Služba EÚ pre zmenu klímy Copernicus pravidelne zverejňuje údaje o teplote na povrchu Zeme, morskej ľadovej pokrývke a o zrážkach. Tieto zistenia sú založené na počítačom generovaných analýzach, ktoré zahŕňajú miliardy meraní z družíc, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete, ozrejmila vo svojej správe agentúra AFP.

(tasr)

5. októbra 2023 | 4:40

Minúta | 5. októbra 2023 | 4:40

Japonsko začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej vody z Fukušimy

Japonsko vo štvrtok začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej rádioaktívnej vody z jadrovej elektrárne Fukušima do Tichého oceánu. S odvolaním sa na spoločnosť TEPCO, ktorá elektráreň prevádzkuje, o tom informovala agentúra AFP. Podľa agentúry Jonhap by druhá fáza vypúšťania mala pokračovať do 23. októbra.

Japonské médiá odhadujú, že vypustených bude 7 800 ton vody, čo je takmer rovnaký objem ako v prvej fáze, ktorá sa uskutočnila v čase od 24. augusta do 11. septembra. Denne by sa teraz do mora malo dostať 460 ton vody.

Japonsko uvádza, že z odpadovej vody odfiltrovali všetky rádioaktívne prvky okrem trícia. Jeho úrovne sú však v bezpečných medziach a nižšie oproti tým, ktoré vypúšťajú jadrové elektrárne v bežnej prevádzke po celom svete.

Zámer Japonska vypustiť túto vodu do oceána schválila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Napriek tomu tento proces vyvoláva kritiku nielen v Japonsku, ale i v susedných krajinách.

Prevádzkovateľ elektrárne TEPCO i japonská vláda tvrdia, že likvidácia upravenej kontaminovanej vody je nevyhnutná, napríklad pre obmedzenie nebezpečenstva nekontrolovaného úniku pri ďalšom zemetrasení či cunami.

Vypúšťanie vody sa začalo takmer 12 a pol roka po jadrovej katastrofe v elektrárni Fukušima, ktorú v marci 2011 spôsobilo silné zemetrasenie a následná vlna cunami.

Kontaminovaná voda je v areáli elektrárne uskladnená v asi tisíc nádržiach. Voda je stále mierne rádioaktívna a pred vypustením do oceánu sa zriedi, aby rádioaktivita dosiahla bezpečné hodnoty a znížil sa tak jej možný vplyv na životné prostredie. Celý proces vypúšťania má trvať desiatky rokov.

(tasr)

5. októbra 2023 | 3:50

Minúta | 5. októbra 2023 | 3:50

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Kanadská vláda zvažuje odtajnenie zoznamu podozrivých bývalých nacistických kolaborantov, ktorí po druhej svetovej vojne emigrovali do Kanady. Podľa agentúry AFP o tom v stredu informoval kanadský premiér Justin Trudeau.

Toto jeho vyjadrenie nasledovalo po diplomatickom škandále, keď poslanci kanadského parlamentu počas nedávnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Ottawe verejne prevolávali na slávu ukrajinskému veteránovi, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval na strane nacistov.

AFP doplnila, že v Kanade sa v roku 1986 uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie, ktoré preverovalo tvrdenia, že po druhej svetovej vojne do krajiny prekĺzlo viac ako 800 nacistických vojnových zločincov. Ich mená boli utajené.

Na zverejnenie záverov tohto vyšetrovania i správ o ňom tlačia rôzne židovské organizácie vrátane B'nai Brith a Centra priateľov Simona Wiesenthala.

Kým Jagmeet Singh, líder malej frakcie v parlamente, ktorá podporuje Trudeauovu menšinovú liberálnu vládu, vyjadril podporu odtajneniu záznamov o danej skupine prisťahovalcov, iní politici a aktivisti upozornili na problémy súvisiace s prísnymi kanadskými zákonmi o ochrane súkromia a varovali pred opätovným otvorením „starých rán“.

Britská stanica BBC informovala, že dnes 98-ročný Jaroslav Hunka počas druhej svetovej vojny slúžil v jednotkách Waffen-SS, v 14. dobrovoľníckej divízii „Galizien“, zloženej prevažne z etnických Ukrajincov pod nacistickým velením.

Počas druhej svetovej vojny bojovali na nemeckej strane tisíce Ukrajincov, ale ďalšie milióny slúžili v sovietskej Červenej armáde a významnou mierou sa podieľali na oslobodzovaní Európy spod nacistickej okupácie.

Po tom, ako vyšli najavo fakty o Hunkovej minulosti, predseda kanadského parlamentu Anthony Rota, ktorý ukrajinského veterána v parlamente predstavil, podal demisiu a premiér Trudeau sa ospravedlnil židovským komunitám po celom svete.

(tasr)

5. októbra 2023 | 3:19

Minúta | 5. októbra 2023 | 3:19

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Britská vláda v stredu upozornila, že Rusko zrejme plánuje útočiť na obchodné lode plaviace sa v Čiernom mori a zodpovednosť za to následne zvaliť na Ukrajinu. Ako informovala agentúra AFP, zo zistení britských tajných služieb vyplýva, že ruská armáda z tohto dôvodu inštaluje na prístupových trasách k ukrajinským prístavom námorné míny.

Rusko v júli odstúpilo od dohody, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz svojich agrokomodít cez jej hlavný exportný koridor – prístavy na pobreží Čierneho mora.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila dočasný „humanitárny koridor“ pre nákladné lode a odvtedy už z ukrajinských čiernomorských prístavov vyplávalo niekoľko obchodných lodí.

Odvtedy útoky ruskej armády na čiernomorské a dunajské prístavy poškodili 130 zariadení prístavnej infraštruktúry a zničili takmer 300-tisíc ton obilia, s ktorými by – podľa Británie – milión ľudí vystačil celý jeden rok.

Britská vláda v stredu uviedla, že podľa analýz jej tajných služieb Rusko teraz plánuje zaútočiť na civilné lode plaviace sa cez humanitárny koridor s cieľom obmedziť ukrajinský vývoz obilia.

„Rusko sa takmer určite chce vyhnúť potápaniu civilných lodí tým, že namiesto toho krivo obviní Ukrajinu, že útočí na civilné lode v Čiernom mori,“ uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Konštatuje sa v ňom tiež, že zverejnením týchto spravodajských informácií sa Spojené kráľovstvo snaží odhaliť ruskú taktiku, pretože chce predísť akémukoľvek incidentu podľa scenára pripravovaného Ruskom.

Británia dodala, že s Ukrajinou a ďalšími partnermi spolupracuje na prijatí opatrení na zlepšenie bezpečnosti lodnej dopravy a využíva svoje kapacity na monitorovanie aktivít Ruska v Čiernom mori.

(tasr)

4. októbra 2023 | 22:54

Minúta | 4. októbra 2023 | 22:54

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Turecko v stredu opäť útočilo na pozície kurdských militantov na severe Iraku. Zároveň varovalo, že by mohlo zintenzívniť nálety v Iraku aj v Sýrii, odkiaľ podľa neho pochádzali kurdskí militanti, ktorí spáchali nedeľňajší samovražedný bombový útok v centre Ankary.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP. K nedeľnému útoku dvoch atentátnikov došlo v blízkosti sídla parlamentu a ministerstva vnútra. Jeden z atentátnikov sa odpálil a druhý zahynul pri následnej prestrelke s políciou. Pri útoku utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti.

K zodpovednosti sa prihlásila Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko aj jeho západní spojenci považujú za teroristickú organizáciu. Ankara zvolala v reakcii na útok zasadnutie národnej bezpečnostnej rady.

"Je zrejmé, že títo dvaja teroristi (atentátnici) prišli zo Sýrie, kde ich vycvičili," uviedol v stredu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. "Odteraz je všetka infraštruktúra, veľké či energetické zariadenia... (patriace ozbrojeným kurdským skupinám) v Iraku a Sýrii legitímnym cieľom našich bezpečnostných síl," dodal Fidan.

Turecko útočilo na pozície PKK v horách na severe Iraku už niekoľko hodín po nedeľnom útoku v Ankare. V stredu večer podniklo v tejto oblasti ďalšie nálety, informovalo turecké ministerstvo obrany. Pri najnovších útokoch bolo podľa rezortu zničených vyše 20 cieľov, a to vrátane úkrytov militantov či ich skladov zbraní.

Ministerstvo zároveň informovalo, že "vyradených z boja" bolo mnoho militantov z PKK, čo je termín, ktorý podľa agentúry DPA obvykle znamená, že boli zabití. Ankara ešte v utorok oznámila, že pri raziách na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode Turecka zadržala 67 domnelých členov PKK.

Nedeľný samovražedný útok sa odohral niekoľko hodín pred začiatkom prvého zasadnutia tureckého parlamentu po trojmesačnej letnej prestávke. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan následne predniesol pred parlamentom svoj prejav, v ktorom útok označil za "posledný záchvev terorizmu".

Podľa tureckej štátnej televíznej stanice TRT je medzi bodmi nadchádzajúcej parlamentnej agendy aj hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Turecko a Maďarsko sú posledné dve krajiny Aliancie, ktoré dosiaľ prijatie tejto severskej krajiny neodsúhlasili.

Turecko dlhodobo odmietalo schváliť vstup Švédska do NATO, pričom Štokholm vinilo z podporovania skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, a to vrátane PKK. Erdogan však v júli na summite NATO napokon vyjadril podporu pre vstup Švédska do NATO, ktorý by mal teraz odhlasovať parlament.

(tasr)

4. októbra 2023 | 22:08

Minúta | 4. októbra 2023 | 22:08

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti poslednej časti paktu o relokácii migrantov. Hlasovanie prebehlo v stredu na zasadnutí veľvyslancov krajín Európskej únie (EÚ). Slovensko, Česká republika a Rakúsko sa hlasovania zdržali. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR.

Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Základné smerovanie nového paktu o migrácii a azyle schválila Rada EÚ v júni. Podľa návrhu nariadenia musia členovia EÚ prijať na začiatok 30-tisíc migrantov z krajín, ktoré sú najviac zaťažené migráciou z Blízkeho východu a Afriky, ako sú Grécko a Taliansko, alebo zaplatiť približne 22-tisíc eur za každého neprijatého migranta.

Väčšina veľvyslancov členských krajín však v stredu hlasovala za poslednú časť reformy, takže schválená pozícia bude teraz základom pre rokovania predsedníctva Rady EÚ s Európskym parlamentom (EP). Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

Poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš vyzval španielske predsedníctvo EÚ, aby urobilo všetko pre dosiahnutie konsenzu na reforme migračnej a azylovej politiky v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami Európskej rady, ktorá kládla dôraz na dobrovoľnú podporu krajín vystavených migračnému tlaku.

Česko, Poľsko a Rakúsko v reakcii na zvýšené toky migrantov zaviedli dočasné náhodné kontroly na hraniciach so SR, ktoré začali platiť o polnoci z utorka na stredu. Slovensko následne zaviedlo rovnaké opatrenie na hraniciach s Maďarskom.

(tasr)

4. októbra 2023 | 21:21

Minúta | 4. októbra 2023 | 21:21

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informovala poľská tlačová agentúra PAP, uvádza TASR. Poľsko spolu s Maďarskom sa dlhodobo stavajú proti plánu EÚ, ktorý má zaviesť finančné tresty za neprijatie migrantov.

Počas leta bol mandát na rokovania s Európskym parlamentom zablokovaný, keďže ho nepodporili Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Slovensko ani Holandsko. Nemecko však v septembri postoj zmenilo.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:49

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:49

Dopravný podnik Bratislava pre obnovu Vajnorskej radiály obmedzí niektoré MHD linky do Petržalky

BRATISLAVA - Dopravný podnik Bratislava (DPB) obmedzí od štvrtka (5. 10.) niektoré autobusové linky mestskej hromadnej dopravy (MHD) premávajúce do Petržalky. Dôvodom má byť okrem iného zabezpečenie náhradnej autobusovej dopravy za električky počas rekonštrukcie časti Vajnorskej električkovej radiály. Informuje o tom na svojom webe. Dopravný podnik ani hlavné mesto však o tom vopred neinformovali.

"V snahe zabezpečiť náhradnú dopravu za električky sa zároveň prispôsobuje rozsah dopravy skutočnému dopytu na viacerých autobusových linkách," konštatuje mestský dopravca.

Linka 93 bude počas víkendového dopoludnia premávať s predĺženými intervalmi medzi spojmi. Linka 94 bude premávať cez pracovné dni iba počas "špičiek", v ostatnom čase ju nahradia súbežné linky 31 a 93. Zároveň linka 95 bude celotýždenne premávať s predĺženými intervalmi medzi spojmi. Jej dostatočnú kapacitu majú zabezpečiť kĺbové autobusy presunuté z linky 88, ktorá bude obsluhovaná menšími spojmi.

Zmena sa dotkne aj autobusovej linky 65, ktorá spája Dolné hony s mestskou časťou Rača. Počas víkendového dopoludnia bude tiež premávať s predĺženými intervalmi medzi spojmi.

DPB v reakcii pre TASR uviedol, že sa v uplynulých týždňoch intenzívne zaoberal zabezpečením náhradnej dopravy. Pripomenul, že pri pracovnej pozícii vodiča autobusu sú potrebné iné oprávnenia ako pri pozícii vodiča električky. Nie je teda možné, aby vodič električky zabezpečil premávku náhradnej autobusovej linky.

"Podnik preto potreboval niekoľkých vodičov presunúť práve na linku X4 a niektoré kĺbové vozidlá presunúť z iných liniek," skonštatoval hovorca DPB Martin Chlebovec.

Práve to si vyžiadalo dočasnú reorganizáciu dopravy na niektorých autobusových linkách. Rovnako ako v iných prípadoch, aj tentoraz bolo podľa neho zohľadnené využitie konkrétnych liniek MHD a reálny dopyt zo strany cestujúcich. Prihliadalo sa však na to, aby zostalo pokrytie lokalít linkami zachované a dosah na cestujúcich minimálny. Deklaruje, že ide o dočasné zmeny. V prípade informovania upriamuje pozornosť na web, sociálne siete, elektronické infotabule na zastávkach i na informačný systém vo vozidlách.

Pre obnovu Vajnorskej električkovej radiály budú dočasne pozmenené aj trasy niektorých autobusových liniek. Niektoré zastávky MHD nebudú obsluhované. Ide o linky 59, 65, 66, 67, 75, 78 a 98.

Od štvrtka sa má začať rekonštrukcia Vajnorskej električkovej radiály, a to od ulice Tomášikova až po Zlaté piesky. Pre práce nebudú v tomto úseku jazdiť električky. Obmedzenie potrvá dva mesiace. Dostupná bude náhradná autobusová doprava.

Obmedzená bude premávka električiek číslo 4. Ako náhrada budú zabezpečené autobusy číslo X4, ktoré budú jazdiť medzi Železničnou stanicou Nové Mesto a Zlatými pieskami. Zároveň bude autobusová linka číslo 53 posilnená a mierne bude upravená trasa linky číslo 57.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:26

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:26

Premiér Sunak predstavil plán na potlačenie fajčenia v Británii

Britský premiér Rishi Sunak v stredu zverejnil svoj návrh boja proti fajčeniu v Británii, ktorý spočíva v každoročnom zvyšovaní zákonného veku na kúpu tabaku a výrobkov z neho. Cieľom je dosiahnuť, aby sa v Británii okolo roku 2040 objavila "generácia nefajčiarov", informovala agentúra DPA.

V prejave na zjazde Konzervatívnej strany v Manchestri Sunak navrhol zvyšovanie vekovej hranice na kúpu cigariet každý rok o 12 mesiacov. V praxi by to znamenalo, že "dnešnému 14-ročnému človeku nebude cigareta nikdy legálne predaná a že on i jeho generácia budú môcť vyrastať bez fajčenia".

V komuniké zverejnenom úradom premiéra sa uvádza, že súborom vládnych opatrení by sa do roku 2040 mohlo takmer úplne odstrániť fajčenie medzi mladými ľuďmi v Británii. V súčasnosti je nákup cigariet v Spojenom kráľovstve možný od 18 rokov. No "štyria z piatich fajčiarov začali fajčiť skôr, ako mali 20 rokov," upozornil Sunak.

"Musíme sa pokúsiť zabrániť tínedžerom, aby začali fajčiť," apeloval. Sunak tiež informoval, že jeho vláda predloží aj opatrenia na obmedzenie dostupnosti elektronických cigariet pre deti. "Vapovanie medzi mladými ľuďmi sa za posledné tri roky strojnásobilo," konkretizovala vláda vo svojom tlačovom vyhlásení, pričom zdôraznila, že treba proti tomu zakročiť "skôr, ako sa tento fenomén stane endemickým".

Vláda argumentuje, že každé štvrté onkologické ochorenie v Británii je spôsobené práve užívaním tabaku. Aj zástancovia postupného obmedzovania prístupu mladých ľudí k fajčeniu tvrdia, že by to zachránilo tisíce životov a vo výsledku by britskému zdravotníctvu ušetrilo peniaze i zdravotníkov.

Náklady na fajčenie dosahujú v Británii každoročne 17 miliárd libier (takmer 20 miliárd eur). "Fajčenie nebude trestané. Náš progresívny prístup znamená, že každému, kto si dnes môže legálne kúpiť cigarety, v tom v budúcnosti nebude bránené," deklaroval úrad britského premiér.

Podľa denníka The Guardian sa šéf britskej vlády inšpiroval opatreniami zavedenými na Novom Zélande, kde bol vlani prijatý zákon, podľa ktorého cigarety nebude možné predať osobám narodeným po roku 2008. Znižuje sa tiež počet maloobchodníkov, ktorí môžu predávať tabak z približne 6000 na 600, ako aj množstvo povoleného nikotínu v tabaku na fajčenie.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:15

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:15

Držiteľkou Grand Prix podujatia Bienále ilustrácií Bratislava 2023 je Paloma Valdivia z Čile

BRATISLAVA - Bratislava je opäť centrom svetovej detskej ilustrácie. Výstava 29. ročníka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) je otvorená v Bibiane, medzinárodnom dome umenia pre deti. V Divadle P. O. Hviezdoslava vyhlásili v stredu večer laureátov prestížnych ocenení medzinárodnej súťažnej prehliadky originálov ilustrácií kníh pre deti a mládež. Odborníci z oblasti knižnej kultúry udelili najlepším ilustrátorom päť Zlatých jabĺk a päť Plakiet. Grand Prix BIB 2023 získala Paloma Valdivia z Čile.

Hlavnú cenu udelili za dvojjazyčnú Knihu otázok s poéziou Pabla Nerudu. "Na tejto zbierke básní bolo najkrajšie to, že autorka ilustrácií akoby v knihe vytvorila aj svoje vlastné vizuálne básne," uviedla pre TASR Margaret Anne Suggs z Írska, predsedníčka desaťčlennej medzinárodnej poroty, ktorá celkovo hodnotila 2072 prihlásených originálov ilustrácií z celého sveta.

Zlaté jablko BIB 2023 získala ilustrátorka Anete Bajáre-Babčuka z Lotyšska, Xunru Chen z Číny, Maeva Rubli zo Švajčiarska, Maya Shleifer z Izraela a Daniel Torrent zo Španielska.

Plaketu BIB 2023 dostali Anna Cunha z Brazílie, Lucie Lučanská z Českej republiky, Sanna Pelliccioni z Fínska, Jaan Roomus z Estónska a Vendi Vernić z Chorvátska.

Na slávnostnom otvorení BIB 2023 tradične udelili aj neštatutárne ceny. Cenu detskej poroty získala Nada Serafimovic zo Srbska, Cenu primátora hlavného mesta Bratislavy slovenská ilustrátorka Simona Smatana a Cenu 365.bank Ondrej Zimka, ktorému ocenenie patrí za celoživotné dielo.

Čestné uznanie pre vydavateľa BIB 2023 získali Sakyejul Publishing Ltd z Kórejskej republiky a Tara books India.

Výstavu všetkých súťažných ilustrácií kníh pre deti a mládež si môžu záujemcovia pozrieť v Bibiane do 3. decembra.

Hlavným organizátorom podujatia je Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti. Bienále originálov ilustrácií sa koná v spolupráci s UNESCO a Medzinárodnou úniou pre detskú knihu (IBBY) s podporou Ministerstva kultúry SR. Záštitu nad BIB 2023 prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:13

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:13

Azerbajdžanský prezident nepríde na schôdzku s arménskym prezidentom v Granade

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa podľa medializovaných správ vo štvrtok v Španielsku nestretne s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, aby diskutovali o situácii v spornom regióne Náhorný Karabach.

Schôdzka dvojice bola plánovaná v meste Granada na okraj štvrtkového summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC), píše TASR podľa agentúry DPA. Azerbajdžanská tlačová agentúra APA v stredu uviedla, že Alijev na stretnutie nepríde, a to pre údajné "protiazerbajdžanské nálady" ostatných účastníkov.

Uvedená schôdzka mala byť zameraná na snahy o normalizáciu vzťahov týchto dvoch krajín, ktoré vyhrotil posledný vývoj situácie v Karabachu. Na stretnutí sa okrem azerbajdžanského a arménskeho prezidenta mali zúčastniť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a predseda Európskej rady Charles Michel.

Baku však údajne trvalo na účasti Turecka, ktoré je v otázke Karabachu považované za jeho najdôležitejšieho spojenca. Po zamietnutí tejto žiadosti sa Azerbajdžan údajne rozhodol, že mu formát stretnutia nevyhovuje.

Azerbajdžan prevzal 20. septembra kontrolu nad územím Náhorného Karabachu. Stalo sa tak po bleskovej vojenskej operácii, pričom následne avizoval, že bude stíhať arménske "zločinecké" separatistické vedenie.

Karabach bol aj predtým oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, no od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov tvoriacich až donedávna väčšinu z jeho 120-tisíc obyvateľov. Arménske úrady informovali, že po dobytí Karabachu Azerbajdžanom utieklo do Arménska z tohto regiónu už približne 100-tisíc ľudí.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:09

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:09

Von der Leyenová víta dohodu krajín Európskej únie o krízových postupoch migračnej politiky

Členské štáty EÚ sa v stredu v Bruseli na úrovni veľvyslancov dohodli na poslednej časti reformy spoločnej azylovej a migračnej politiky. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová túto dohodu privítala a vyjadrila nádej, že sa reformu podarí dokončiť ešte pred eurovoľbami plánovanými na budúci rok v júni, informuje spravodajca TASR.

V stredu dosiahnutá dohoda sa týka postupov v krízových situáciách a pri nepredvídaných okolnostiach "vyššej moci" v oblasti migrácie a azylu. V septembri Európsky parlament prerušil rokovania o migračnej agende s Radou EÚ (členské štáty) pre nedostatok vôle zo strany národných vlád riešiť tieto postupy.

Komisia spresnila, že ide o kľúčový prvok Nového paktu o migrácii a azyle. Ten je teraz schválený po tom, ako sa v júni dohodol všeobecný smer týkajúci sa dvoch hlavných pilierov paktu: nariadenia o azyle a riadení migrácie a nariadenia o azylovom konaní.

Stredajšia politická dohoda pripravuje pôdu na začatie rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ aj o tomto legislatívnom návrhu. Nariadenie o postupoch v krízových situáciách zabezpečí, aby bola Únia v budúcnosti pripravená čeliť rôznym krízovým situáciám.

Prispeje k celkovému cieľu paktu vytvoriť spravodlivejší, efektívnejší a udržateľnejší systém riadenia azylu a migrácie. "Vítam politickú dohodu, ktorú dosiahli členské štáty o návrhu na postupy riešenia kríz. Ide o skutočný zvrat v hre, ktorý nám umožňuje pokročiť v rokovaniach s Európskym parlamentom a Radou EÚ.

Spoločne dokážeme dokončiť pakt ešte pred koncom nášho mandátu," vysvetlila Von der Leyenová v správe pre médiá. Komisia pod jej vedením môže prijímať legislatívne opatrenia do obdobia pred eurovoľbami naplánovanými na 6. až 9. júna 2024.

(tasr)

4. októbra 2023 | 18:00

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:00

Premiéry sa už nedožil, Dano Heriban exceluje v novom filme v roli Dubčeka

BRATISLAVA - Posledný film Dana Heribana je strhujúcou drámou, ktorá ho ukazuje v polohe, v akej ste ho ešte určite nevideli.

Známy slovenský herec žiaľ zomrel v deň jeho májovej, pražskej premiéry. Recenziu o filme si prečítajte v článku Bratislavského Štandardu.

4. októbra 2023 | 18:00

Minúta | 4. októbra 2023 | 18:00

FOTO: Neporiadku v parku pri stanici v Trenčíne odzvonilo. Vinníci museli upratovať

TRENČÍN – Ak ste v ostatnom období prechádzali Parkom gen. M. R. Štefánika, mohli ste si všimnúť nakopený neporiadok pri plote v blízkosti železničnej trate. Polícia vypátrala vinníkov, ktorí dali miesto do poriadku.

Nepotrebné veci tam nanosili konkrétni ľudia bez domova. Ako informovala trenčianska radnica na svojom webe, situáciu vyriešil terénny pracovník Mestskej polície Trenčín.

Mohlo by Vás zaujímať VIDEO: Takmer 50 hasičov zasahovalo pri horiacom elektromobile

„Z klientskeho centra mestského úradu prevzal vrecia na odpad a doniesol ich rovno do rúk tým, ktorí boli za túto skládku odpadu zodpovední. Bez zbytočných slov uznali, že to treba upratať a naplnili vyše 20 veľkých vriec vecami, ktoré následne putovali na skládku odpadu,“ uviedlo mesto.

Zároveň verí, že si ľudia z tohto prípadu zoberú príklad a podobná situácia sa v meste už nezopakuje.

4. októbra 2023 | 17:54

Minúta | 4. októbra 2023 | 17:54

Maďarský parlament ani na budúci týždeň nebude rokovať o vstupe Švédska do NATO

Maďarský parlament nezaradil hlasovanie o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ani do programu dvojdňovej schôdze, ktorá sa má uskutočniť na budúci týždeň. Upozornil na to v stredu server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Poslanci majú budúci pondelok a utorok diskutovať o viacerých návrhoch zákonov a o bilaterálnych dohodách, avšak ratifikácia vstupu Švédska do NATO v programe nie je.

Server podotýka, že vláda premiéra Viktora Orbána od leta minulého roka oficiálne podporuje vstup Švédska, pričom príslušný návrh zákona predložil kabinet pred 15 mesiacmi, no poslanecká skupina vládnej strany Fidesz sa stavia čoraz radikálnejšie proti schváleniu takéhoto kroku.

Orbán v parlamente 25. septembra vyhlásil, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili Maďarsko ratifikovať vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Podotkol, že vládnuca strana Fidesz má problémy so švédskym dokumentárnym filmom z roku 2019, ktorý spochybňuje demokraciu v Maďarsku. Vstup Švédska do NATO neschválili iba Turecko a Maďarsko.

Touto otázkou sa zaoberali v septembri aj poslanci parlamentných frakcií vládnych strán Fidesz-KDNP na výjazdovom zasadnutí v Ostrihome. Premietal sa na ňom desaťminútový švédsky dokument s kritickým obsahom k demokracii v Maďarsku, na ktorý poukázali viacerí členovia maďarského kabinetu.

(tasr)

4. októbra 2023 | 17:45

Minúta | 4. októbra 2023 | 17:45

Poľská centrálna banka znížila hlavnú úrokovú sadzbu

Poľská centrálna banka v stredu znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o štvrtinu percentuálneho bodu na 5,75 %, čo zdôvodnila poklesom inflácie. Skutočnosť, že miera inflácie sa v septembri stále pohybovala na vysokej úrovni 8,2 %, vyvolala špekulácie, že rozhodnutie bolo politicky motivované.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP. Medziročná inflácia v Poľsku v septembri klesla z augustovej hodnoty 10,1 %, pričom na začiatku roka dosahovala viac ako 18 %. Centrálna banka znížila úrokové sadzby druhýkrát od 9. septembra, keď ich nečakane stlačila nadol o tri štvrtiny percentuálneho bodu.

Najnovšie zníženie sadzieb vyvolalo obavy, že centrálna banka sa snaží zmierniť náklady na úvery pre mnohých obyvateľov, aby pomohla konzervatívnej vláde pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Poľsku uskutočnia 15. októbra.

(tasr)

4. októbra 2023 | 17:27

Minúta | 4. októbra 2023 | 17:27

Vláda vytvára riziko budúcoročného hospodárenia v rozpočtovom provizóriu, hovorí KDH

Strana KDH kritizuje návrh na ozdravenie verejných financií so stovkou rôznych opatrení v celkovom objeme takmer 10 miliárd eur z dielne vlády odborníkov. Je to podľa KDH pomôcka pre novú vládu, ale nepripraví Slovensko na nasledujúce obdobie. SR tak vláda stavia do rizika, že budúci rok začne hospodáriť v rozpočtovom provizóriu. Informovala o tom hovorkyňa KDH Lenka Halamová.

"Toto nie je zodpovedný prístup, ale zbavovanie sa zodpovednosti zo strany úradníckej vlády a hazardovanie s osudom republiky. Oceňujeme, že vládni analytici vypracovali mozaiku úsporných opatrení, ale nevieme nič o tom, ako by sa podľa úradujúceho kabinetu malo postupovať v riadení štátu v roku 2024," uviedlo KDH s tým, že v materiáli sa nehovorí nič o naštartovaní ekonomiky a nové dane ju skôr budú brzdiť.

KDH sa tiež vyjadrilo, že v návrhu na tlmenie výdavkov sa nenachádza riešenie, ako poskytovať adresne energetickú pomoc. Zároveň návrh neobsahuje podľa KDH informácie, ako riešiť hroziace deficitné hospodárenie samospráv. KDH vyzvalo vládu, aby predstavila štátny rozpočet na rok 2024, pretože je to jej povinnosť.

"Budúca vláda tento dokument síce nemusí prijať, bude však pre ňu určitým záväzkom a úvodným východiskom, keď sa ho rozhodne zmeniť. Dôležitosť dokumentu vzrastie, ak ostane vláda Ľudovíta Ódora v úrade aj nasledujúcich niekoľko mesiacov, aby sa ona sama mala o čo oprieť," dodalo KDH.

Po stredajšom rokovaní vlády premiér Ódor v súvislosti s predstaveným materiálom, ktorý obsahuje návrh takmer 100 opatrení v objeme 7 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo necelých 10 miliárd eur, uviedol, že dočasná vláda odborníkov by nemusela pripravovať dlhodobú konsolidáciu verejných financií.

Chce však uľahčiť prácu budúcemu ministrovi financií aj premiérovi, aby mali na výber viaceré možnosti ich ozdravenia. V dokumente nejde podľa premiéra o návrhy, ktoré by limitovali budúcu vládu pri príprave ich vlastného rozpočtu. Potrebuje však konsolidovať verejné financie v nasledujúcich štyroch rokoch na úrovni minimálne 3 %, optimálne 5 % HDP.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

V Bratislave sa na viacerých miestach tvoria kolóny

Chodníková novela v praxi: Mesto Košice vyznačilo vyše 500 parkovacích miest na chodníkoch

Západ znepokojili správy o ďalšom „fyzickom útoku“ iránskej mravnostnej polície

Záchytný bod vo Veľkom Krtíši končí, mimoriadna situácia v okrese však trvá

Na hraniciach s Maďarskom sa vo štvrtok ráno začínajú náhodné kontroly

Japonsko vydalo po silnom zemetrasení varovanie pred cunami

Rok 2023 sa môže stať rekordne najteplejším, hlási klimatická služba EÚ

Japonsko začalo druhú fázu vypúšťania upravenej odpadovej vody z Fukušimy

Čínska ponorka sa chytila do vlastnej pasce nastraženej Američanom, zahynulo 55 vojakov, tvrdia britské tajné služby

Kanada zvažuje odtajnenie zoznamov prisťahovalcov podozrivých z kolaborácie

Británia varuje pred ruskými útokmi na nákladné lode v Čiernom mori

Turecko opäť útočilo na kurdské pozície v Iraku, hrozí aj náletmi v Sýrii

Kišiňov chce zabrániť členom strany Šor kandidovať v komunálnych voľbáchr

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko nie, píše poľská tlačová agentúra

Poľsko a Maďarsko hlasovali proti migračnému paktu, Slovensko sa zdržalo

Drahá jazda na Sardínii. Zrážka Ferrari a Lamborghini s karavanom si vzala dva životy

Na Kube sa zrútila bytovka. Jedna osoba zahynula, dve vyviazli so zraneniami

Lídra nemeckej AfD hospitalizovali po násilnom incidente na predvolebnom mítingu

Grécko žiada sankcie pre štáty, ktoré odmietnu občanov vyhostených z Európskej únie

Obavy z hroziacej hospodárskej krízy v Číne sú prehnané, znie z OSN

Inflácia v Rakúsku tento rok dosiahne takmer osem percent

Poslancov rozhádalo LGBTI tričko s Orbánom. Jeden z nich nazval primátora „nacibáči“

Dopravný podnik Bratislava pre obnovu Vajnorskej radiály obmedzí niektoré MHD linky do Petržalky

Ukrajina by sa mohla stať členom Európskej únie do roku 2030, uviedol Michel

Red Bull zvýšil v roku 2022 sponzorské výdavky o 36 percent na viac ako miliardu eur

Premiér Sunak predstavil plán na potlačenie fajčenia v Británii

Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja si ponechá obidva poslanecké mandáty

Nová voľne dostupná droga spôsobuje deťom zvracanie, ochabnutie končatín či bolesti hlavy

Držiteľkou Grand Prix podujatia Bienále ilustrácií Bratislava 2023 je Paloma Valdivia z Čile

Azerbajdžanský prezident nepríde na schôdzku s arménskym prezidentom v Granade

Von der Leyenová víta dohodu krajín Európskej únie o krízových postupoch migračnej politiky

Premiéry sa už nedožil, Dano Heriban exceluje v novom filme v roli Dubčeka

FOTO: Neporiadku v parku pri stanici v Trenčíne odzvonilo. Vinníci museli upratovať

Maďarský parlament ani na budúci týždeň nebude rokovať o vstupe Švédska do NATO

Poľská centrálna banka znížila hlavnú úrokovú sadzbu

Vláda vytvára riziko budúcoročného hospodárenia v rozpočtovom provizóriu, hovorí KDH

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť