NÁMESTOVO – Pred blížiacou sa zimou nemajú strach iba ľudia. Dobrovoľníci z OZ Oravský Ňufáčik sa čoraz viac trápia pre odložené a nechcené psíky, pre ktoré v ich útulku už viac nie je miesto. Navštívili sme ich karanténnu stanicu, kde sme spoznali rôznorodé príbehy psov i ľudí.
„Naša karanténna stanica má kapacitu na desať psov. Veľmi nám tiež pomáhajú naši ‚dočaskári‘, ktorí psíkom poskytnú dočasný domov, kým sa im nenájde niečo trvalé,“ privítala nás Ivana Priputenová z Oravského Ňufáčika. Spoza klietok sa na nás pozeralo niekoľko krásnych psíkov.
Zaujímalo nás, ako sa títo chlpáči vôbec dostávajú do ich opatery. „Existujú konkrétne postupy pri práci so psíkmi. Máme niekoľko čítačiek čipov. U nájdeného psíka bez obojku teda najskôr skontrolujeme čip. Ak ide o začipované zviera, veterinár nám poskytne kontakt na majiteľa a psík putuje domov. V prípade, že je takýto pes viditeľne zranený či v zlom stave, najskôr putuje priamo k veterinárovi, ktorý ho na naše náklady ošetrí,“ povedala Ivana. To sú však tie lepšie prípady.
„Psík bez čipu alebo obojku ide s nami, berieme ho okamžite zaočkovať proti besnote, ktorá je tu čoraz viac rozšírená. Nechávame ich tiež začipovať. Potom psíka uverejníme na našich sociálnych sieťach a dúfame, že sa prihlási jeho majiteľ,“ objasnila Ivana. „Vo väčšine prípadov sa majiteľ nenájde,“ dodala so sklamaním. Zákon však ukladá útulkom povinnosť čakať 21 dní na majiteľa. Potom sa pristupuje ku tvrdším opatreniam.
„Psíky po tejto lehote putujú na kastráciu, sučky na sterilizáciu. Naša stanica má totiž drevotrieskové koterce. Pokiaľ by sa nám začala nejaká sučka hárať, tie psy nám to tam rozmlátia a vznikol by nový problém,“ vysvetlila nám Ivana. Podľa jej slov sú vykastrovaní psíci pokojnejší.
Na otázku, či u nich niekedy pes napadol dobrovoľníka, sme dostali zápornú odpoveď. „To sa u nás nestalo. Maximálne v rámci hry, keď psík omylom trošku poškriabal dobrovoľníka, ale nikdy to nebolo úmyselné ani vážne. Keď aj vidíme na ulici nebezpečného psa, prenechávame to na profesionálnu odchytovú službu. S takýmito psami je totiž potrebné pracovať so špeciálnou starostlivosťou. My nemáme vzdelanie v oblasti kynológie, navyše sme iba dobrovoľníci, ktorí sa psíkom venujú popri práci či škole,“ povedala nám Ivana k téme nebezpečných psov.
Často sa stáva, že sa kapacity naplnia. V takých prípadoch oslovuje OZ Oravský Ňufáčik okolité útulky. „Niekedy dokonca kalkulujeme, ponúkneme útulku menšieho, zaočkovaného psíka aby sa nám uvoľnil priestor pre väčšieho, ktorý ešte nie je zaočkovaný. Im to ušetrí financie a nám to pomôže prijať o jedného psíka navyše,“ prezradila nám Ivana.
Dobrovoľníkov znepokojuje aj blížiaca sa zima. „U nás na Orave nie je bežné, že si ľudia dávajú pod stromček psíka. Klasické príbehy o nechcených psoch po Vianociach u nás nefungujú. Avšak sučky mávajú prirodzene šteniatka v období septembra až októbra. Tie sú, samozrejme, nejaký čas u mamy, potom sa ich však majitelia radi zbavujú. Vtedy nachádzame veľa nechcených psíkov, práve v tom zimnom, najhoršom období,“ priblížila Ivana.
Dobrovoľníci už so psíkmi zažili veselé aj smutné príbehy. „Pamätáme si, ako nám raz niekto bezohľadne priviazal psíka ku plotu a nechal ho tam. Bez jedla či vody,“ zaspomínala Ivana. V závere nám i čitateľom pripomenula, že človek by mal pred kúpou či adopciou psíka zvážiť, či je pripravený na dlhoročný morálny aj finančný záväzok. Psíka treba chodiť venčiť pravidelne a bez ohľadu na počasie.
Čo sa teda deje so psíkmi, ktoré sa do karanténnej stanice dostanú?