Bavorsko a Hesensko volia nové krajinské parlamenty. Cítiť tu závan konzervativizmu, čo môže mať vplyv aj na politiku v Berlíne

V nedeľu sa budú konať v dvoch nemeckých krajinách krajinské voľby. S veľkou pravdepodobnosťou v oboch krajinách pretrvajú súčasné koalície, CSU a Slobodní voliči v Bavorsku a CDU so Zelenými v Hesensku.

Keďže ide o 14 miliónov oprávnených voličov, ich odkaz vo voľbách môže mať dopad aj na spolkovú vládu a zatriasť minimálne jedným ministerským kreslom.

Bavorsko s pohľadom na Berlín    

V Bavorsku tradične vyhrá CSU, otvorené je však druhé miesto, o ktoré medzi sebou súperia až tri strany – Slobodní voliči, Zelení a AfD (so ziskom okolo 14 – 15 percent). Sociálni demokrati sa pohybujú pod úrovňou 10 percent a liberáli zrejme zo krajinského parlamentu vypadnú. 

To, čo sa zo Slovenska môže zdať ako slušný výsledok pre CSU (podľa prieskumov okolo 36 percent), je pomerne nízke číslo – videné bavorskou optikou. V 90. rokoch vyhrávali kresťanskí sociáli s číslami nad 52 percent, pred 20 rokmi doviedol Edmund Stoiber CSU k víťazstvu s vyše 60 percentami. Absolútna väčšina CSU je však od roku 2008 minulosťou.

V posledných zemských voľbách v roku 2018 zaznamenala CSU svoj najhorší výsledok od roku 1950. Stranu už vtedy viedol jej súčasný predseda Markus Söder, ktorý následne vytvoril koalíciu so Slobodnými voličmi.

Pred poslednými spolkovými voľbami mal Söder ambície presahujúce Bavorsko a usiloval o kandidatúru na nemeckého kancelára. V tomto čase Söder koketoval so Zelenými, aby si vydláždil cestu k možnej koalícii v Berlíne (Söder je napríklad za zákaz spaľovacích motorov). V straníckom súboji ho však porazil Armin Laschet a bavorský predseda sa opäť stiahol do Mníchova.

Ambície smerom na spolkovú úroveň Södera neopustili a nadchádzajúce voľby by mali byť len odrazovým mostíkom pre ďalšiu kariéru v Berlíne. Aby však CSU mohla hovoriť o úspechu, musela by dosiahnuť aspoň 40 percent. Východzia pozícia kresťanských sociálov bola pomerne výhodná, Bavorsko sa pýši najlepšími hospodárskymi výsledkami v rámci Nemecka, má najnižšiu nezamestnanosť, najväčšiu kúpnu silu a sídli tu najviac firiem obchodovaných na nemeckej burze. Zároveň je spolková vláda veľmi neobľúbená a borí sa momentálne s veľkým počtom utečencov. Zo situácie však profituje strana Slobodní voliči, a to aj napriek tomu, že ich predseda má za sebou čerstvý škandál.

Kto sú Slobodní voliči

Slobodní voliči sa do krajinského parlamentu dostali prvýkrát v roku 2008 a ich programom bolo zastupovanie komunálnych záujmov a záujmov vidieka. S pribúdajúcou politickou skúsenosťou si osvojovali ďalšie témy a zaujali pozíciu napravo od CSU (napríklad sa postavili proti eurovalu). V Bavorsku sa tak podarilo etablovať stranu, ktorá je pre pravicového voliča alternatívou k CSU, ale je viac spoločensky akceptovaná než AfD a na rozdiel od AfD má koaličný potenciál – od roku 2018 sú Slobodní voliči v krajinskej vláde.

Pritom medzi AfD a Slobodnými voličmi existuje viac podobností než rozdielov. Keď sa v júni v bavorskom Erdingu konala demonštrácia proti novému spolkovému zákonu o kúrení, predseda Slobodných Hubert Aiwanger predniesol reč, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden politik z AfD:

Demonštrácie zameranej proti Zeleným, ktorú zvolala bavorská kabaretná herečka Monika Gruberová, sa zúčastnilo 13 000 ľudí. Medzi rečníkmi bol aj Söder. Toho však dav vypískal. Naopak, Aiwanger za svoj prejav, v ktorom sa okrem zákona o kúrení venoval kritike gender ideológie, klimatických „aktivistov“ či vegánov, obdržal veľké ovácie. „Dosiahli sme bod, keď si mlčiaca väčšina konečne musí vziať demokraciu naspäť do svojich rúk,“ povedal. To, čo bolo pre Aiwangera obhajobou zdravého rozumu, označila nemecká kaviareň za lacný populizmus a hľadala okamžite paralely s AfD.   

Koncom leta mal Aiwangera kompromitovať starý hriech z minulosti. Ľavicové noviny Süddeutsche Zeitung vytiahli 36 rokov starý prípad, keď mal Aiwanger ako 17-ročný gymnazista vo svojej školskej taške letáky s primitívnymi antisemitskými vtipmi. Prípad sa vtedy vyriešil na úrovni školy disciplinárnou komisiou. Kto bol vtedy autorom letákov, Aiwanger prezradiť nechcel, vinu na seba zobral jeho brat. Tento prípad, ak by aj bol trestne postihnuteľný, by bol dnes už premlčaný.

Napriek tomu bol témou číslo jedna v nemeckých médiách viac než celý týždeň. Nemeckú, resp. bavorskú verejnosť nechal prípad pomerne chladným, a to aj napriek intenzívnej snahe niektorých žurnalistov. Ako sa ukázalo, informácie o pamflete novinám poskytol bývalý učiteľ Aiwangera, ktorý tým jednak porušil školský zákon, navyše to bol v minulosti kandidát za SPD. Aiwanger tak vyšiel z kauzy ako víťaz a preferencie jeho strany dosiahli maximum. Ak sa vysoké čísla Slobodných voličov z prieskumov vo voľbách potvrdia, mohol by Aiwanger pomýšľať na kandidovanie na celonemeckej úrovni a prebrať časť voličov AfD.

Z tohto pohľadu bude tiež zaujímavý výsledok Slobodných voličov v Hesensku.

Hesensko rieši migráciu

Podobne ako v Bavorsku, aj v Hesensku sa hrá hlavne o druhé miesto. Voľby by totiž podľa očakávaní mala vyhrať CDU. V prieskume agentúry Insa mala Únia 31 percent. Na druhom mieste majú tri strany zhodne po 16 percent – Zelení, SPD aj AfD.

Takýto výsledok by pre sociálnych demokratov znamenal obrovský debakel. SPD v zemských voľbách v Hesensku vedie súčasná spolková ministerka vnútra Nancy Faeser. Keďže do kompetencie Faeserovej spadá kontrola hraníc, niet divu, že sa hlavnou témou zemských volieb stala téma utečencov. A to aj napriek tomu, že Hesensko nemá vonkajšie hranice s krajinami, odkiaľ noví utečenci prichádzajú.

Faeser ako ministerka veľmi dlho odmietala hraničné kontroly, nakoniec musela pred neúnosnou situáciou kapitulovať a kontroly na hranici s Poľskom a Českom predsa len zaviedla. Len tohto roku by Nemecko malo prijať asi 400-tisíc nových utečencov. Ďalším problémom je takmer 300-tisíc utečencov, ktorých žiadosť o uznanie bola zamietnutá a teoreticky by mali byť z Nemecka vyhostení, avšak naďalej sa v Nemecku zdržiavajú a dokonca aj poberajú istú sociálnu pomoc.

Téma utečencov tak vystriedala tému nového zákona o kúrení, ktorý rezonoval hlavne na jar (to platí aj pre Bavorsko). Kandidát CDU na krajinského predsedu Boris Rhein preto hovorí o „skutočných hraničných kontrolách“ a o tom, že Nemecko dosiahlo hranicu únosnosti v počte utečencov apod. V prípade, že SPD utrpí očakávanú prehru, bude Faeserová vo svojom ministerskom úrade neudržateľná. SPD sa preto snaží viesť kampaň v duchu varovania pred hnedým extrémizmom. A to aj napriek tomu, že CDU chce pokračovať v koalícii so Zelenými.

Zamiešať kartami v Hesensku môže ešte skutočnosť, koľko strán sa nakoniec do parlamentu dostane. Šancu majú liberáli z FDP, ale tiež Slobodní voliči, obidve strany sa v prieskumoch pohybujú okolo 4 až 5 percent. Ak by sa Slobodným voličom podarilo dostať cez 5 percent, boli by zastúpení už v treťom zemskom parlamente v bývalom západnom Nemecku. Hubert Aiwanger posilnený zo svojej mediálnej kauzy by potom so svojimi ambíciami určite nezostal za hranicami Bavorska.