ORAVA/KYSUCE – Zima je už za dverami a Slováci sa na ňu pripravujú, ako najlepšie vedia. V severných častiach našej krajiny však kruté podmienky prichádzajú už o čosi skôr. Pýtali sme sa preto obyvateľov Oravy aj Kysúc, aké spôsoby vykurovania používajú, kedy sa začínajú pripravovať na zimu a koľko ich to približne stojí.
Oravská Polhora je najsevernejšia obec Slovenska. Miestni sú tam pripravení na dlhšie aj náročnejšie zimy. „Kúriť začíname v polovici septembra a pece vypíname v máji. Už sa nám stalo aj to, že sme prestali kúriť v júni. Posledný rok bol obzvlášť nepriaznivý,“ vyjadril sa pre Žilinský Štandard starosta obce Michal Strnál.
Podľa jeho slov sú miestni na zimu pripravení. „Väčšina našich obyvateľov používa na vykurovanie pevné palivá – pelety či drevo. Niektorí už ale prechádzajú aj na tepelné čerpadlá,“ objasnil.
Na kúrenie sme sa pýtali aj v Oravskom Veselom. „My kúrime peletami, cez leto však len na vodu. Niekedy mám pocit, že vykurovacia sezóna u nás je celý rok,“ povedala so smiechom Vanesa.
„My máme k dispozícii kúrenie aj na plyn aj na drevo. Drevo nás vyjde približne 600 euro na sezónu. Získavame ho z urbára. Kmene, ktoré dovezú, si následne spracujeme. Inak by to bolo oveľa drahšie,“ prezradila Andrea z Liesku, ktorá taktiež už musí doma kúriť. Októbrové teploty prenikajú aj pomedzi najmenšie záhyby medzi dverami.
Takáto je situácia na Orave. Na Kysuciach to nie je o nič lepšie. Pre chladnejšie počasie musia Kysučania začať kúriť skôr ako v minulosti. Už v októbri sa teploty v tejto oblasti často pohybujú pod bodom mrazu, čo si vyžaduje zvýšené vykurovanie. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa priemerná teplota vzduchu v Kysuckej oblasti v októbri pohybuje okolo 8 °C. V priebehu mesiaca sa však teploty môžu pohybovať od 0 °C do 16 °C.
Chladnejšie počasie sa prejavuje aj v zvýšenej spotrebe plynu a uhlia. Podľa údajov Slovenskej energetickej a regulačnej agentúry sa spotreba plynu v Kysuckej oblasti v októbri 2022 zvýšila oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 10 percent. Kysučania sa preto musia pripraviť na to, že budú musieť kúriť skôr a dlhšie ako v minulosti. To môže mať vplyv na ich rozpočet, pretože vykurovanie je jedným z najväčších nákladov na bývanie.
Niektorí ľudia začínajú kúriť skôr, pretože majú staršie domy, ktoré sú menej izolované. „S kúrením sme začali už v septembri. Vtedy sme u nás pociťovali veľmi nízke teploty a ráno je u nás poriadna zima. Máme starý dom, ktorý musíme vykúriť, aby sme neprechladli,“ povedala nám obyvateľka obce Korňa na Kysuciach pani Jana, ktorá sa doma zásobuje drevom. „Občas meníme drevo aj uhlím, ale to je drahšie, takže skôr využívame drevo, ktoré je o niečo lacnejšie,“ uzavrela.
Dodatočné informácie o kúrení: