Prieskum zároveň odhalil, že v porovnaní s porovnávanými krajinami sme na tom psychicky lepšie ako Maďari a Češi, no horšie ako Rakúšania. Za posledný rok často pociťovalo psychické problémy ako smútok, stres či veľké psychické vypätie až 17 percent ľudí, ďalších 60 percent opýtaných zažívalo takéto pocity občas a 23 percent respondentov ich takmer nezažívalo. Často pritom s takýmito pocitmi zápasia skôr ženy (21 percent) v porovnaní s mužmi (13 percent). Zároveň je to približne trikrát viac slobodných ľudí v porovnaní s tými, čo žijú v manželstve. „Mladí ľudia vo veku 18 až 24 v prieskume priznali, že stres zažívajú často. Čísla ukazujú, že ide o každého tretieho mladého človeka. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov, to je 22 percent opýtaných, a teda približne každý piaty Slovák,“ priblížil country manager spoločnosti Pilulka.sk Ján Šaulič. Dodáva, že psychická nepohoda sa vekom znižuje. Pri 35 až 44-ročných je to už iba 12 percent respondentov a vo veku od 45 do 54 rokov má také pocity často len 13 percent ľudí.

Hlavnými spúšťačmi psychickej nepohody sú pritom predovšetkým problémy v medziľudských vzťahoch. „V rodine môže ísť o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, osamelosť rodičov po tom, ako sa deti osamostatnia, nedostatok času dospelých detí pre rodičov, alebo medzigeneračné problémy,“ vymenovala Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová. V rámci partnerských či manželských vzťahoch môže ísť podľa jej slov o rozchody, rozvody, neveru alebo násilie. Problémy v medziľudských vzťahoch sa však môžu týkať aj vzťahov na pracovisku, keď ľudia zápasia s preťaženosťou, vyhorením alebo nespokojnosťou v sebarealizácii. Smútok môže súvisieť aj so stratou či úmrtím milovanej osoby alebo s rozchodom či nezáujmom zo strany dôležitých osôb.

Podobné je to podľa jej slov aj pri mladých ľuďoch, ktorých okrem psychických ochorení najčastejšie trápia problémy v partnerských vzťahoch. „Osamelosť, single život a sklamania v partnerských vzťahoch, neschopnosť začleniť sa do vývinových etáp či splniť očakávania sociálneho okolia,“ opísala Martinezová. Podľa prieskumu sa pritom len veľmi málo ľudí (13 percent) pri riešení psychických problémov obráti na odborníka, teda psychológa alebo psychiatra. „Najčastejšie (37 percent) ich Slováci riešia s partnerom či najbližšou rodinou a približne 15 percent opýtaných sa zverí priateľom alebo kolegom,“ komentuje výsledky prieskumu Šaulič. Ďalších 14 percent si ľudí si o danom probléme na internete číta články, pozerá videá, prípadne diskutuje na fórach. Až pätina (20 percent) respondentov ich však nerieši vôbec.

Pri porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko na druhej priečke. Prieskum totiž ukázal, že 16 percent obyvateľov Rakúska zažíva často psychickú nepohodu, nasleduje Slovensko so 17-timi percentami, no horšie je na tom Česká republika, kde takéto pocity priznalo 19 percent opýtaných a najhoršie sú na tom obyvatelia Maďarska, kde má často psychické problémy až 27 percent respondentov.

Ak sa človek ocitne v ťažkej životnej situácii alebo v akútnej psychickej kríze, môže sa obrátiť na Linku dôvery Nezábudka, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne. Je to bezplatná linka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie. Volať možno na číslo na 0800 800 566.

(sita)