Armáda je viac militantná ako Netanjahu. Izrael sa chystá urobiť obrovskú chybu

Veľmi obdivujem, ako prezident Biden využil svoju empatiu a fyzickú prítomnosť v Izraeli, aby presvedčil Izraelčanov, že vo vojne proti barbarskému Hamasu nie sú sami, a zároveň sa snažil osloviť umiernených Palestínčanov. Viem, že Biden sa veľmi snažil, aby izraelskí lídri utíšili vlastný hnev a premýšľali tri kroky dopredu – nielen o tom, ako sa dostať do Gazy, aby zničili Hamas, ale aj o tom, ako sa dostať von – a ako to urobiť s čo najmenším počtom civilných obetí.

Hoci prezident vyjadril hlboké pochopenie pre morálnu a strategickú dilemu Izraela, požiadal izraelských vojenských a politických lídrov, aby sa poučili z amerického náhlenia sa do vojny po 11. septembri, ktoré zaviedlo ich jednotky hlboko do slepých uličiek neznámych miest a obcí v Iraku a Afganistane.

Podľa všetkého, čo som sa dozvedel od vysokých amerických predstaviteľov, sa však Bidenovi nepodarilo presvedčiť Izrael, aby sa zdržal a premyslel si všetky dôsledky invázie do Gazy pre Izrael a Spojené štáty. Dovoľte mi teda, aby som to vyjadril čo najstručnejšie a najjasnejšie, pretože nastala hodina H:

Som presvedčený, že ak sa Izrael teraz bezhlavo vrhne do Gazy, aby zničil Hamas – a urobí tak bez toho, aby vyjadril jasný záväzok v prospech hľadania dvojštátneho riešenia s Palestínskou samosprávou a ukončenia židovských osád hlboko na Západnom brehu – urobí veľkú chybu, ktorá bude mať zničujúce dôsledky pre izraelské a americké záujmy.

Mohlo by to vyvolať globálny konflikt a rozbiť celú proamerickú aliančnú štruktúru, ktorú Spojené štáty budovali v regióne od roku 1973, keď Henry Kissinger dosiahol koniec Jomkipurskej vojny.

Hovorím o mierovej dohode z Camp Davidu, mierových dohodách z Osla, Abrahámskych dohodách a možnej normalizácii vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou. Celé by to mohlo skončiť v troskách.

Nejde o to, či má Izrael právo na odvetu voči Hamasu za barbarské činy, ktoré spáchal na izraelských mužoch, ženách, deťoch a starých rodičoch. Určite má. Ide o to, aby sa to urobilo správnym spôsobom – spôsobom, ktorý nebude hrať do karát Hamasu, Iránu a Rusku.

Ak Izrael vstúpi do Gazy a za niekoľko mesiacov zabije alebo zajme každého vodcu a vojaka Hamasu, ale zároveň bude rozširovať židovské osady na Západnom brehu Jordánu, čím znemožní akékoľvek dvojštátne riešenie s umiernenejšou Palestínskou samosprávou, nebude existovať žiadna legitímna palestínska koalícia, Liga arabských štátov, Európska únia, OSN alebo NATO, ktorá by bola ochotná vstúpiť do Gazy a vziať ju Izraelu z rúk.

Nebude nikto, kto by Izrael odtiaľ vytlačil, a nikto, kto by mu pomohol zaplatiť náklady na starostlivosť o viac ako dva milióny Gazanov – nie, ak Izrael vedie vláda, ktorá si myslí a koná, akoby sa mohla oprávnene pomstiť Hamasu a zároveň neoprávnene budovať spoločnosť podobnú apartheidu, ktorú na Západnom brehu vedú židovskí supremacisti. To je úplne nekoherentná politika.

Žiaľ, jeden z vysokých amerických predstaviteľov mi povedal, že Bidenov tím odchádzal z Jeruzalema s pocitom, že zatiaľ čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu chápe, že prílišná aktivita v Gaze by mohla podpáliť celé okolie, jeho pravicoví koaliční partneri chcú rozdúchať oheň na Západnom brehu. Tamojší osadníci len za posledný týždeň zabili najmenej sedem palestínskych civilistov pri aktoch pomsty.

Americkí predstavitelia mi medzitým povedali, že zástupcovia týchto osadníkov vo vláde zadržiavajú peniaze z daní, ktoré dlhujú Palestínskej samospráve, čím jej sťažujú udržiavanie Západného brehu Jordánu pod takou kontrolou, akú mala od začiatku vojny s Hamasom.

Netanjahu by to nemal dovoliť, ale dostal sa do pasce. Potrebuje týchto pravicových extrémistov vo svojej koalícii, aby sa vyhol väzeniu za korupciu.

Ale ak sa s tými židovskými supremacistami nerozíde, uvrhne celý Izrael do väzenia v Gaze.

Nanešťastie, ako mi povedal vysoký americký predstaviteľ, izraelskí vojenskí predstavitelia sú v súčasnosti viac militantní ako premiér. Sú červení od zlosti a odhodlaní zasadiť Hamasu taký úder, na ktorý celé okolie nikdy nezabudne.

Chápem prečo. Ale priatelia nedovolia priateľom sadnúť za volant, keď sú rozzúrení. Biden musí tejto izraelskej vláde povedať, že prevzatie Gazy bez spojenia s úplne novým prístupom k osadám, Západnému brehu a dvojštátnemu riešeniu by bolo katastrofou pre Izrael a katastrofou pre Ameriku.

Môžeme pomôcť, dokonca môžeme trvať na tom, aby naši arabskí a európski spojenci pracovali na vytvorení efektívnejšej, menej skorumpovanej a legitímnejšej Palestínskej samosprávy na Západnom brehu, ktorá by po určitých zmenách v Gaze mohla pomôcť vládnuť aj tam. Nie však bez zásadnej zmeny izraelskej politiky voči Palestínskej samospráve a židovským osadníkom.

V opačnom prípade by to, čo sa začalo ako útok Hamasu na Izrael, mohlo vyvolať vojnu na Blízkom východe, do ktorej by sa zapojili všetky veľmoci a regionálne mocnosti – čo by po jej začatí bolo veľmi ťažké zastaviť.

V prvom týždni tohto konfliktu sa zdalo, že najvyšší iránsky vodca a Hasan Nasralláh, vodca libanonských milícií Hizballáh, majú veľmi pevnú kontrolu nad svojimi ozbrojencami na hraniciach s Izraelom a v Iraku, Sýrii a Jemene. Ale s odstupom druhého týždňa americkí predstavitelia zachytili čoraz viac náznakov, že obaja lídri nechávajú svoje sily agresívnejšie útočiť na izraelské ciele a že by mohli zaútočiť na americké ciele, ak Spojené štáty zasiahnu. Cítili logiku toho, ako veľmi by izraelská invázia do Gazy mohla pomôcť ich cieľu vyhnať Ameriku z celého regiónu.

Vo štvrtok vojnová loď amerického námorníctva v severnej časti Červeného mora zostrelila tri strely s plochou dráhou letu a niekoľko dronov, ktoré zrejme vypálili proiránske húsíjské milície v Jemene a ktoré mohli smerovať na Izrael. Ďalšie rakety, pravdepodobne od proiránskych milícií, boli vypálené na americké sily v Iraku a Sýrii.

Z juholibanonských proiránskych milícií Hizballáhu teraz prichádza toľko rakiet, že sme len jeden stupeň od plnohodnotnej raketovej vojny medzi Izraelom a iránskymi zástupnými silami – a veľmi pravdepodobne aj priamo medzi Izraelom a Iránom.

Izrael pravdepodobne nedovolí, aby Irán použil svojich zástupcov na zasiahnutie Izraela bez toho, aby nakoniec vystrelil raketu priamo na Teherán. Izrael má raketami vyzbrojené ponorky, ktoré sú pravdepodobne práve v Perzskom zálive. Ak sa to rozbehne, treba sa pripraviť.

Spojené štáty, Rusko a Čína by mohli byť priamo alebo nepriamo zapojené.

Situácia je trojnásobne nebezpečná v tom, že aj keď Izrael bude konať s obrovskou zdržanlivosťou, aby zabránil úmrtiam civilistov v Gaze, nebude na tom záležať. Spomeňte si, čo sa stalo v utorok v nemocnici Ahli Arab v meste Gaza.

Ako ma upozornil izraelský publicista Nahum Barnea, Palestínsky islamský džihád dosiahol tento týždeň viac zrejme chybne odpálenou raketou, „než dosiahol pri všetkých svojich úspešných odpáleniach rakiet“.

Ako to? Po tom, čo raketa dopadla na palestínsku nemocnicu v Gaze a zabila desiatky ľudí, Hamas a Islamský džihád sa poponáhľali a bez akýchkoľvek dôkazov tvrdili, že Izrael úmyselne bombardoval nemocnicu, čím zapálil ulice v celom arabskom svete. Keď Izrael a Spojené štáty o niekoľko hodín neskôr predložili presvedčivé dôkazy, že Islamský džihád omylom zasiahol nemocnicu v Gaze vlastnou raketou, bolo už neskoro. Arabské ulice horeli a stretnutie arabských lídrov s Bidenom bolo zrušené.

Ak ľudia nedokážu otvorene a úprimne hovoriť o chybne odpálenej rakete, predstavte si, čo sa stane, keď sa začne prvá veľká izraelská invázia do Gazy v našom svete, ktorý je prepojený sociálnymi sieťami a zanesený dezinformáciami, ktoré umocňuje umelá inteligencia.

Preto sa domnievam, že Izrael by mal akúkoľvek operáciu v Gaze radšej formulovať ako „operáciu Zachráňme našich rukojemníkov“ – a nie ako „operáciu Skoncujme s Hamasom raz a navždy“ – a uskutočniť ju, ak je to možné, opakovanými presnými údermi a špeciálnymi jednotkami, ktoré môžu stále zasiahnuť vedenie Hamasu, ale zároveň urobiť čo najjasnejšiu hranicu medzi gazskými civilistami a diktatúrou Hamasu.

Ale ak Izrael cíti, že musí znovu obsadiť Gazu, aby zničil Hamas a obnovil svoju odstrašujúcu silu a bezpečnosť, opakujem, musí túto vojenskú operáciu spojiť s novým záväzkom usilovať sa o dvojštátne riešenie s tými Palestínčanmi na Západnom brehu a v Gaze, ktorí sú ochotní uzavrieť mier s Izraelom.

Nastala hodina H. Ešte nikdy som nenapísal takýto naliehavý stĺpček, pretože som sa nikdy tak veľmi neobával, že by sa táto situácia mohla vymknúť spod kontroly spôsobom, ktorý by mohol nenapraviteľne poškodiť Izrael, nenapraviteľne poškodiť záujmy USA, nenapraviteľne poškodiť Palestínčanov, ohroziť židov na celom svete a destabilizovať celý svet.

Prosím Bidena, aby to Izraelčanom okamžite povedal – pre nich, pre Ameriku, pre Palestínčanov, pre celý svet.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.