Na Slovensku môžu vzniknúť nové kasárne

Ako pre Banskobystrický Štandard uviedol primátor Jelšavy Milan Kolesár, v tejto veci sa prvýkrát stretol s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl (GŠ OS) SR Danielom Zmekom v júni. „To stretnutie iniciovala armáda. My sme boli len radi, že je o kasárne nejaký záujem, keďže od roku 2006 sa tam nepodarilo nič väčšie umiestniť,“ povedal Kolesár.

V spomínanom roku odišli z Jelšavy poslední vojaci a mesto vtedy získalo kasárne bezodplatne od štátu. Počas 18 rokov ponúkalo budovy rôznym investorom, ale bezúspešne. Hovorilo sa o príchode veľkého ruského investora, ktorý by spracovával kremík, prípadne o prestavbe časti bývalých kasární na väzenie. Ani jeden z týchto zámerov sa ale nezrealizoval.

V rozľahlom, asi desaťhektárovom areáli mesto prenajíma len zopár budov menším subjektom. „O kasárne sa zaujímal aj jeden rakúsky investor, kvôli ktorému sme tam priviedli prípojku vody. Mali sme s tým však len náklady a samotný zámer sa nezrealizoval,“ pripomenul primátor.

Aj preto je mesto naklonené myšlienke odpredať kasárne za nejakú symbolickú sumu štátu. „Bol by to pre nás hlavne rozvojový impulz. Vieme, čo tu bolo, keď u nás vojsko sídlilo a vieme to porovnať so súčasným stavom,“ podotkol Kolesár s tým, že po odchode armády bola napríklad zrušená pobočka banky.

Asi 600 delostrelcov

Ak by štát kasárne v Jelšave oživil, mohlo by v nich sídliť zhruba 600 profesionálnych vojakov a okolo 80 civilných zamestnancov. „Vedeli by sme pomôcť aj s ubytovaním, keďže máme ešte dve bytovky, ktoré vieme opraviť,“ avizoval primátor.

Šlo by zrejme o delostrelcov, podobne ako v minulosti, keď v Jelšave sídlila 5. delostrelecká brigáda. Aj aktuálna vojna na Ukrajine ukazuje opätovný význam tejto zložky armády vo vojenských konfliktoch, keď pomocou určovania cieľov dronmi môžu delostrelecké oddiely účinne zasahovať pozície nepriateľa z diaľky.

To, že armáda skutočne uvažuje o obnovení jelšavských kasární v rámci zvyšovania počtu profesionálnych vojakov, potvrdil pre RTVS aj náčelník GŠ. „Sme v štádiu analýzy tejto veci. Pozreli sme si celý objekt, nechali sme spraviť jeho rekognoskáciu a vyčísliť nákladovosť, koľko by nás stálo vrátiť sa do týchto kasární,“ povedal Zmeko.

Finálne rozhodnutie, či sa do Jelšavy skutočne vráti vojsko, bude na nastupujúcej vláde. V tomto zmysle sa pre Banskobystrický Štandard vyjadril aj Matúš Pačinda z tlačového oddelenia Kancelárie ministra obrany.

„Odborníci OS SR na infraštruktúru si objekt prezreli, pričom vzhľadom na potrebné ďalšie investície na revitalizáciu objektu, a najmä skutočnosť, že redislokácia akejkoľvek zložky OS SR podlieha schváleniu vládou SR, aktuálne čakáme na ďalší vývoj a stanovisko nového vedenia rezortu,“ konštatoval.

Pýtali sme sa na názor aj bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý však poskytol len všeobecné vyjadrenie. „Vítam každý projekt, ktorý reálne pomôže zlepšiť podmienky našim vojakom, dokonca považujem hľadanie takýchto možností za jednu z povinností vedenia Ministerstva obrany SR a OS SR. Ak by sa nové vedenie rezortu rozhodlo rekonštrukciu realizovať, musí vyhodnotiť efektivitu projektu, splánovať a vyčleniť adekvátne zdroje a pripraviť všetku potrebnú dokumentáciu. Predpokladám preto, že na finálne rozhodnutie si ešte istú dobu počkáme,“ odpísal nám exminister.

História siahajúca do 19. storočia

Kasárne v Jelšave majú dlhoročnú tradíciu. Prvá kasárenská budova bola v meste postavená už v roku 1869. Neskôr boli postavené nové kasárne v juhovýchodnej časti mesta, v lokalite, kde sú aj tie súčasné.

Od roku 1968 v Jelšave sídlili sovietske vojenské jednotky. Podľa primátora Kolesára sa hovorilo, že ich bolo okolo 1 500. Je to len približný odhad, keďže skutočný stav vojenskej posádky bol utajovanou skutočnosťou.

„Ja tomu verím, lebo oni nejaké normy a hygienické predpisy, čo sa týka štvorcových metrov, nedodržiavali. Aj podľa toho, koľko kuchynského odpadu denne vyvážali na voľne prístupné smetisko, viem, že tu muselo byť veľa ľudí,“ ozrejmil.

Sovietskych vojakov mohlo byť napokon aj viac. Ako totiž uvádza Ján Aláč v publikácii Sovietski vojaci na juhu stredného Slovenska, v Jelšave žilo v roku 1970 približne 3 500 obyvateľov. „Na toto neveľké mesto pripadal len o niečo menší počet sovietskych vojakov. Jelšava tak mala charakter vojenského mestečka,“ píše autor.

V 70. rokoch vzniklo v Jelšave v súvislosti s alokáciou cudzích okupačných vojsk aj nové sídlisko, ktoré miestni nazývali ruským. Slúžilo pre ubytovanie dôstojníkov, avšak podľa Aláča mali celý byt pre seba len niektorí vyšší dôstojníci. Nižší sa o byty delili, teda napríklad v trojizbovom byte bývali tri rodiny s tým, že každá mala jednu izbu a delili sa o kuchyňu, WC a kúpeľňu. Aj to dosvedčuje deklarovaný vysoký počet Sovietov v Jelšave.

Sovietskych vojakov vystriedali v roku 1993 slovenskí, ktorých bolo okolo 600 až 700 (aj s civilnými zamestnancami). Kasárenský areál prestal svojmu účelu slúžiť v roku 2005. Celé jelšavské kasárne majú rozlohu zhruba 20 hektárov, ale mestu patrí len polovica. Zvyšok vlastní súkromná spoločnosť.

Jediné funkčné kasárne v regióne Gemer sú v súčasnosti v Rožňave. V minulosti boli aj v Rimavskej Sobote a, rovnako ako v Jelšave, v 70. a 80. rokoch v nich sídlili sovietski vojaci, ktorých v 90. rokoch vystriedala slovenská armáda. V súčasnosti je v nich priemyselný park.