Strieborná môže už čoskoro ukázať svoju pravú tvár

„Hlavným cieľom prác na rekonštrukcii Striebornej je momentálne prechod cez zával, ktorý sa vyskytuje v hĺbke približne 33 až 40 metrov. Celá dĺžka Striebornej sa predpokladá približne 400 metrov. Zával by sme chceli prejsť ešte tohto roku, až potom reálne uvidíme, čo sa nachádza za ním,“ uviedol predseda Občianskeho združenia Banícky cech horného Spiša Slavomír Kyseľa.

O tom, že ide o banské dielo, do ktorého nevstúpil človek už niekoľko storočí, svedčia ojedinelé nálezy, ktoré sa podarilo nájsť pri doterajších prácach v štôlni, ale aj pri obnove bývalej šachty do tejto štôlne. V súčasnosti sú už vstupný portál, ale i vstup do štôlne zabezpečené modernou banskou technológiou až po šachtu, ktorá je nanovo vytvorená a zabezpečená proti možnému zavaleniu.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťMost v Tatranskej Kotline onedlho otvoria

„Predpokladám že, že za závalom už bude čistá chodba, bez závalov,“ doplnil Kyseľa. Odstránenie závalu tiež odpovie na otázku, ako vyzerá celá chodba za ním, či bola robená ručne, alebo aj modernejším spôsobom pomocou trhaviny. Kyseľa predpokladá, že by sa tam mohli nájsť aj nejaké ďalšie pozostatky banskej činnosti. Zároveň bude možné zdokumentovať celú predpokladanú dĺžku štôlne. Banícky cech momentálne hľadá sponzorov, ktorí by pomohli financovať práce na odstránení závalu.

Štôlňa Strieborná slúžila v minulosti na dobývanie medenej rudy. Podľa dostupných dokumentov vznikla v roku 1562. V budúcnosti plánuje banícky cech využiť túto štôlňu na výchovno-vzdelávacie aktivity, ale nevylučuje sa ani možnosť návštevy štôlne turistami, keďže je ľahko dostupná pre návštevníkov Popradu. „Dnes je to pre väčšinu len diera v zemi, v minulosti to však predstavovalo pre mnohých ľudí živobytie,“ uviedol Kyseľa.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaKošický kraj plánuje obnovu stredných škôl, berie si kvôli tomu úver. Chce aj oživenie turistiky na Gemeri

Okrem Striebornej, na ktorú banícky cech momentálne sústreďuje najväčšiu pozornosť, sa v Kvetnici nachádzajú ďalšie dve známe štôlne. Verejnosti viac známa je štôlňa Klára (Helena), ktorá sa nachádza pri malom kameňolome a vstupný portál je len zopár metrov od cesty I/66. Tá bola v minulosti známejšia a ešte viacerí Popradčania sa pamätajú, že sa do nej dalo vojsť. Niekoľko desaťročí však bol vstup do štôlne zasypaný.

V roku 2019 banícky cech zabezpečil odstránenie zásypu a vybudovanie vstupného portálu. Počiatky tejto štôlne siahajú podľa Kyseľu do roku 1308. Jej začiatok je ručne kresaný. Neskôr je už razená pomocou trhaviny, čo svedčí o ťažbe v nej počas dlhšieho časového obdobia. V štôlni sa našli rebrík, ktorý je vydlabaný do jedného kusa kmeňa, ale i pôvodná výdreva stien štôlne.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárAko v paródii. Čaputová si vybojovala Tarabu

Štôlňa Klára má viacero vetiev. Tá najdlhšia meria približne 170 metrov, ďalšia okolo 80 metrov. Je tam aj niekoľko vetiev s dĺžkou okolo 20 až 30 metrov. Celková dĺžka chodieb v štôlni je približne 300 metrov.

Posledná, najmenej známa štôlňa je momentálne registrovaná ako banské pole Pod Zámčiskom a nie je prístupná. V súčasnosti je celá zaplavená vodou, takže sa do nej ani nedá vstúpiť. O tejto štôlni je zatiaľ najmenej informácií.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťNový arcibiskup Jonáš J. Maxim: Zobral som si tri dni na rozmyslenie

Banícky cech horného Spiša vznikol v roku 2016. Jeho cieľom je dať do povedomia staré banské diela nielen v okolí Popradu, ale i v okrese Poprad. Jeden zo zámerov, okrem sprístupnenia štôlní v Kvetnici, je aj vybudovanie banského gápľa nad šachtou vedúcou do štôlne Strieborná.