Niektoré druhy cicavcov vo voľnej prírode zimu prespia, patrí k nim aj medveď hnedý. „Dôvodom zimného spánku je nedostatok dostupnej potravy a hlavným účelom redukcia množstva energie. Úspešnému prežitiu zimy však predchádza dôkladná príprava počas jesenných mesiacov. Zimní spáči v tomto období nadmerne konzumujú potravu a vyhľadávajú si miesto – akýsi úkryt, ktorý si starostlivo pripravia a v ktorom prečkajú niekoľkomesačné zimné obdobie,“ uviedol Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého Juh Štátnej ochrany prírody SR.
Podľa fyziológie a priebehu zimného spánku môžeme zimných spáčov rozdeliť na pravých a nepravých. U nepravých zimných spáčov, ku ktorým patrí aj medveď, neprebieha také výrazné zníženie fyziologických funkcií, ako u pravých spáčov. Tým sa pulz srdca, dýchanie a teplota znížia až na hranicu prežitia,“ vysvetlil Slašťan.
Medveď svoju hmotnosť dokáže na jeseň zvýšiť až o 20 %. Ako nepravý zimný spáč sa však počas teplejších zím nemusí uložiť a nemusí dôjsť k stavu hibernácie. Počas približne 5-mesačného zimného spánku (od novembra do marca) neprijíma žiadnu potravu a jeho prežitie závisí od množstva zásob podkožného tuku. Zimný úkryt vyhľadáva v skalných štrbinách, pod skalnými prevismi, prípadne vyhrabaný v zemi, pod stromami alebo v dutinách starých stromov. Počas zimného spánku spaľuje tukové zásoby.
„Medveď teda v priebehu hibernácie neprijíma žiadnu potravu. Počas zimného spánku mu klesne telesná teplota, zníži sa elektrická aktivita nervovej sústavy, utlmia sa dýchanie a srdcová frekvencia. Dôležitú úlohu zohráva hnedý tuk, ktorý sa ukladá najmä medzi lopatkami. Práve ten predstavuje rýchlo mobilizovateľnú zásobu energie potrebnú na udržanie termoregulácie,“ dodal Slašťan.
