Rozprávke o tom, že niekto z Prahy má na srdci rozvoj slovenského poľnohospodárstva, neverte. Pozor na kšeftárov s našou pôdou

Horný Turiec. Foto: Pavel Ursíny

Uplynulé týždne poštové schránky v okrese Žiar nad Hronom zaplnili listy s ponukou na odkúpenie poľnohospodárskej pôdy. Drobným vlastníkom ponúkajú rýchle odkúpenie, pričom platia cash a, samozrejme, zabezpečia vypracovanie kúpnej zmluvy a zaväzujú sa uhradiť všetky poplatky spojené s prevodom vlastníctva.

Záujem odôvodňujú poľnohospodárskou činnosťou, ktorú by radi na odkúpených pozemkoch realizovali. Pritom ide o obyčajných kšeftárov s touto pôdou a ich cieľom je zisk, nie rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku. V ďalších riadkoch sa dočítate, o aké argumenty môj názor opieram.

Ponuka na odkúpenie prichádza od zdanlivo slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá má ešte aj v názve skratku SK. Pritom vôbec nejde o právnickú osobu registrovanú na Slovensku. Nájdete ju v Obchodnom registri Českej republiky. Takže názov spoločnosti má síce pôsobiť, že subjekt je zo Slovenska a jeho aktivity sú spojené so slovenským poľnohospodárstvom, ale nie je to tak.

Sídlo spoločnosti je v hlavnom meste ČR a stovežatá Praha je predsa len dosť ďaleko od našich polí a pasienkov. Jediným a teda stopercentným spoločníkom kupujúceho je zase právnická osoba a, čuduj sa svete, zase registrovaná v Česku so sídlom v Prahe, ktorú vlastnia už dvaja spoločníci, a to dve fyzické osoby, opäť s trvalým pobytom v Prahe. Aj keď má kupujúci pôsobiť ako subjekt venujúci sa poľnohospodárstvu, jeho skutočnou činnosťou je kúpa, predaj a prenájom nehnuteľností. Kupujúci na Slovensku reálne neobhospodaruje podľa mňa ani jeden štvorcový pôdy meter a už vôbec nechová žiadne hospodárske zvieratá.

V listoch adresovaných drobným vlastníkom pôdy je, samozrejme, uvedená aj kúpna cena, ktorá je neraz uvádzaná v tisícoch eur a má pôsobiť ako štedrá ponuka, ktorá sa predsa neodmieta. Háčik je však v tom, že takto ponúkanú kúpnu cenu si treba porovnať s odkupovanou výmerou a zistíte, že táto cena je častokrát nižšia ako trhová cena pôdy v danom regióne. A to aj o 30 – 40 percent, čo už nie je zanedbateľné.

Snaha pôsobiť zo strany kupujúceho ako subjekt, ktorý chce odkúpené pozemky využiť na poľnohospodársku činnosť, aby zabezpečil správnu starostlivosť o pôdu a zabránil jej znehodnocovaniu, je smiešna. Kupujúci totiž žiadnu poľnohospodársku činnosť na Slovensku reálne nevykonáva. Jeho snahou je odkúpiť pôdu, ktorá sa na poľnohospodársku činnosť už využíva, následne si z dostupného informačného systému overí, kto je jej skutočným obhospodarovateľom a potom mu ponúka jej predaj, samozrejme, za oveľa vyššiu cenu, lebo zisk je jediný cieľ tejto transakcie. Kupujúci si veľmi dobre uvedomuje, že obhospodarovateľ, ktorý poberá na pôdu dotácie, nebude chcieť riskovať duplicitnú deklaráciu zo strany kupujúceho, následnú krížovú kontrolu a nepreukázanie právneho titulu užívania pôdy bez súhlasu vlastníka, čím by následne o časť dotácií mohol prísť, respektíve minimálne mu vie kupujúci proces schvaľovania poskytnutia dotácií na dostatočne dlhý čas predĺžiť, čo môže byť pre mnohých obhospodarovateľov až likvidačné.

Takéto ponuky nedostávajú obce a ani pozemkové spoločenstvá, ale práve drobní vlastníci, ktorých môže uvedená kúpna cena zlákať, aj keď by predávali pod cenu. Ak sa chceme ubrániť týmto snahám kšeftovať s pôdou našich predkov, tak by sme mali byť obozretní. Ak si už pôdu nechceme nechať vo vlastníctve ako našu investíciu do budúcnosti a možné dedičstvo pre naše deti a vnúčatá, tak ju skúsme ponúknuť miestnemu obhospodarovateľovi, miestnemu pozemkovému spoločenstvu alebo príslušnej obci, aby sme mali záruku, že sa táto pôda nedostane do vplyvu ľudí, ktorí s daným regiónom a s poľnohospodárskou činnosťou nemajú absolútne nič spoločné.

Tak potom neriskujeme, že nás bude niekto vyháňať z lúk a hôr mávajúc pritom listom vlastníctva v ruke. Zažili sme už nejedného dobrodruha, ktorý sa na pôde našich predkov správal ako pán Váhu a Tatier a nakoniec si zuby vylámal na súdržnosti práve drobných vlastníkov, ktorí svoj rodný kraj nepredali za pár babiek prvému kupujúcemu, ktorý zaštrngal drobnými vo vrecku. Nespadli sme včera z jablone, aby sme zabudli používať obyčajný sedliacky rozum. Pôda bola, je a bude vždy cenný kapitál, ktorý väčšinou nestráca na hodnote a neznehodnotí ho ani inflácia, vďaka ktorej si možno už zajtra nekúpite za peniaze z predanej pôdy to, čo by ste si mohli dovoliť za ne kúpiť dnes. 

Takže rozprávke o tom, že niekto z Prahy má na srdci rozvoj slovenského poľnohospodárstva určite neverím a prosím aj ostatných, aby si vždy rozmysleli, komu a za akých podmienok predajú ich dedovizeň. Radšej treba zvažovať, ako neskôr ľutovať. 

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.


Ďalšie články