Záujem odôvodňujú poľnohospodárskou činnosťou, ktorú by radi na odkúpených pozemkoch realizovali. Pritom ide o obyčajných kšeftárov s touto pôdou a ich cieľom je zisk, nie rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku. V ďalších riadkoch sa dočítate, o aké argumenty môj názor opieram.
Ponuka na odkúpenie prichádza od zdanlivo slovenskej obchodnej spoločnosti, ktorá má ešte aj v názve skratku SK. Pritom vôbec nejde o právnickú osobu registrovanú na Slovensku. Nájdete ju v Obchodnom registri Českej republiky. Takže názov spoločnosti má síce pôsobiť, že subjekt je zo Slovenska a jeho aktivity sú spojené so slovenským poľnohospodárstvom, ale nie je to tak.
Sídlo spoločnosti je v hlavnom meste ČR a stovežatá Praha je predsa len dosť ďaleko od našich polí a pasienkov. Jediným a teda stopercentným spoločníkom kupujúceho je zase právnická osoba a, čuduj sa svete, zase registrovaná v Česku so sídlom v Prahe, ktorú vlastnia už dvaja spoločníci, a to dve fyzické osoby, opäť s trvalým pobytom v Prahe. Aj keď má kupujúci pôsobiť ako subjekt venujúci sa poľnohospodárstvu, jeho skutočnou činnosťou je kúpa, predaj a prenájom nehnuteľností. Kupujúci na Slovensku reálne neobhospodaruje podľa mňa ani jeden štvorcový pôdy meter a už vôbec nechová žiadne hospodárske zvieratá.
V listoch adresovaných drobným vlastníkom pôdy je, samozrejme, uvedená aj kúpna cena, ktorá je neraz uvádzaná v tisícoch eur a má pôsobiť ako štedrá ponuka, ktorá sa predsa neodmieta. Háčik je však v tom, že takto ponúkanú kúpnu cenu si treba porovnať s odkupovanou výmerou a zistíte, že táto cena je častokrát nižšia ako trhová cena pôdy v danom regióne. A to aj o 30 – 40 percent, čo už nie je zanedbateľné.
