Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina Američanov by v prípade veľkej vojny nenarukovala do armády, vyplýva z prieskumu

Väčšina Američanov by v prípade veľkej vojny nenarukovala do armády, vyplýva z prieskumu. Spojené štáty pritom dlhodobo nedokážu napĺňať odvodové kvóty.

Podľa prieskumu agentúry Echelon Insights, o ktorom informuje americký týždenník Newsweek, by 72 percent opýtaných nebolo ochotných dobrovoľne slúžiť v ozbrojených silách, ak by USA vstúpili do veľkého konfliktu, v porovnaní s 21 percentami, ktorí tvrdia, že by slúžili.

Americká armáda a letectvo pritom v roku 2023 nedokázali naplniť odvodové ciele. Armáde chýbalo 10-tisíc nových vojakov a námorníctvu 6-tisíc ľudí. Od roku 1987 sa počet príslušníkov aktívnej služby znížil o 39 percent. 

„Financujeme dve vojny, v ktorých sa angažujeme, a to si ešte nie sme istí, čo sa deje na Taiwane. Takže je to pre nás veľmi búrlivé obdobie, pretože nevieme, čo sa bude diať,“ hovorí pre Newsweek Justin Henderson, bývalý operátor dopravných prostriedkov americkej námornej pechoty, ktorý sa stal vojenským náborárom.

Príčinou môže byť napríklad nižší počet Američanov, ktorí sú pre službu v armáde fyzicky pripravení. Podľa hodnotenia z roku 2020 je na službu v armáde nespôsobilých až 77 percent osôb vo veku 17-24 rokov. A to zo zdravotných dôvodov, pre užívanie drog alebo záznam v registri trestov. Množstvo populácie, z ktorej je možné regrutovať, klesol z 29 percent na 23 percent, povedal generál Joseph Martin, ktorého cituje CNN.

Problémom pre americkú armádu je aj klesajúca dôvera. Júnový prieskum agentúry Gallup ukázal, že dôvera v armádu klesla už šiesty rok po sebe na 60 percent.

(newsweek, cnn)

Minúta  |  

V Amsterdame pochodovali desaťtisíce ľudí s Gretou Thunbergovou za silnejší boj proti klimatickej zmene

V Amsterdame pochodovali desaťtisíce ľudí s Gretou Thunbergovou za silnejší boj proti klimatickej zmene. Organizátori protestu tvrdia, že na pochode bolo 70-tisíc účastníkov a nazvali ho vôbec najväčším klimatickým protestom v Holandsku.

Protest sa uskutočnil 10 dní pred parlamentnými voľbami. Boj proti klimatickej zmene je jednou z kľúčových oblastí politiky viacerých kandidujúcich strán.

(sita)

Minúta  |  

Mal som tú česť navštevovať knieža Schwarzenberga počas jeho hospitalizácie

Mal som tú česť navštevovať knieža Schwarzenberga počas jeho hospitalizácie vo fakultnej nemocnici na Karlovom námestí. Obýval vlastne úplne skromnú izbu, niekedy mal aj spolupacientov, ale ani náhodou nenaznačoval, že by mal mať nejaké privilégiá. Píše Jiří Peňás.

Veľmi si pochvaľoval sestry a doktorov: niektoré tie sestričky boli Ukrajinky a vôbec nevedeli, o koho ide. Jednej som povedal, to je ako keby ste na Ukrajine ošetrovali napríklad… nemohol sme si spomenúť na nejakého ukrajinského šľachtica a tak som povedal: potomka Bohdana Chmeľnyckého… Tá dobrá žena vytreštila oči a skoro vykríkla: aj bože, Bohdana Chmeľnyckého!

Viac v článku:

Každému je na tom svete prisúdený čas, ten môj je na konci, povedal knieža

Mohlo by Vás zaujímať Každému je na tom svete prisúdený čas, ten môj je na konci, povedal knieža

Minúta  |  

V niektorých okresoch platia od pondelka večera výstrahy pred silným vetrom

V niektorých okresoch platia od pondelka večera výstrahy pred silným vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahu prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

V niektorých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Žilinského kraja treba od pondelka (13. 11.) večera počítať so silnejším vetrom na horách.

Výstraha platí až do utorka (14. 11.) vo väčšine Žilinského kraja a v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Poprad. Vietor môže podľa meteorológov nárazovo dosiahnuť rýchlosť 110 až 135 kilometrov za hodinu.

(tasr)

Minúta  |  

Belgická polícia zadržala pri Antverpách takmer 700 kilogramov kokaínu

Belgická polícia zadržala pri Antverpách takmer 700 kilogramov kokaínu. Po zadržaní narkotík bol zatknutý 46-ročný bulharský vodič a je vo vyšetrovacej väzbe.

Podľa vyhlásenia antverpskej prokuratúry polícia našla 698 kilogramov kokaínu, ktorý bol uložený v športových taškách. „Drogy budú čo najrýchlejšie zničené," dodala prokuratúra.

„Cestná polícia kontrolovala nákladné vozidlo na diaľničnom parkovisku v Ranste približne o deviatej večer. Počas kontroly nákladu boli objavené športové tašky. Ukázalo sa, že obsahovali kokaín," uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.

Bolo potvrdené, že vyšetrovanie bude viesť federálna justičná polícia, dopĺňa internetový denník The Brussels Times.

Antverpský prístav je jednou z hlavných vstupných brán pre kokaín pašovaný z Južnej Ameriky na európsky trh a v tomto rozsiahlom zariadení a jeho okolí často dochádza k protidrogovým zásahom.

V minulom roku bolo v prístave zadržaných bezprecedentných 110 ton tejto nelegálnej drogy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Pochod proti antisemitizmu v Paríži ukázal rozkol medzi francúzskymi politikmi

Pochod proti antisemitizmu v Paríži ukázal rozkol medzi francúzskymi politikmi. Na demonštrácii sa zhromaždili tisíce ľudí.

Po útoku palestínskej militantnej skupiny Hamas na Izrael zo 7. októbra, po ktorom Izrael pristúpil k útokom v Pásme Gazy, napätie vo francúzskej metropole, kde žijú početné židovské i moslimské komunity, badateľne stúplo.

Na udržanie bezpečnosti na nedeľnom „veľkom občianskom pochode" malo byť aj preto podľa ministra vnútra Géralda Darmanina nasadených viac ako 3-tisíc policajtov a príslušníkov žandarmérie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v predvečer pochodu odsúdil „neprijateľné oživenie bezuzdného antisemitizmu" v krajine. Od útoku na juh Izraela totiž vo Francúzsku zaznamenali takmer 1250 antisemitských činov.

„Francúzsko, kde sa naši židovskí občania boja, nie je Francúzskom. Francúzsko, kde sa Francúzi boja kvôli svojmu náboženstvu alebo pôvodu, nie je Francúzskom," napísal v príspevku zverejnenom v sobotu v denníku Le Parisien.

Macron už v sobotu avizoval, že na pochode proti antisemitizmu sa osobne nezúčastní. Súčasne odsúdil „zmätok", ktorý na politickej scéne nastal okolo zastúpenia politických strán na zhromaždení, a vyhlásil, že ho niektorí politici „zneužívajú" na dosiahnutie svojich cieľov.

Macron mal na mysli okrem iného i postoj krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorá pred niekoľkými dňami uviedla, že bude bojkotovať pochod ulicami v Paríži, lebo účasť na ňom avizovalo aj nacionalistké Národné združenie (RN) vedené Marine Le Penovou.

https://twitter.com/marinpetrus/status/1723703265425035645

Líder LFI Jean-Luc Mélenchon odmietol svoju účasť pochod, ktorý svojou trasou spojil sídla oboch komôr francúzskeho parlamentu, pričom ho označil za stretnutie „priateľov bezvýhradnej podpory masakru" Palestínčanov v Gaze.

Zhromaždenie proti antisemitizmu, ktoré si LFI zorganizovalo v nedeľu ráno na západe Paríža, však narušili demonštranti podporení prostredníctvom sociálnej siete X aj Radou židovských inštitúcií vo Francúzsku (CRIF).

Aj komunistický predák Fabien Roussel avizoval, že ulicami Paríža nepôjde po boku RN, lebo túto stranu podľa neho založili ľudia, ktorí boli „opakovane odsúdení za antisemitské výroky" a ktorí „kolaborovali" s nacistickým Nemeckom.

Účasti Le Penovej na pochode proti antisemitizmu sa bezprostredne pred jeho začatím pokúsila zabrániť skupina protidemonštrantov z ľavicovej židovskej organizácie Golem, ktorá chcela okolo ľudí z RN vytvoriť „sanitárny kordón". Polícia im však tento zámer prekazila.

Líderka RN Marine Le Penová pred pochodom proti antisemitizmu v Paríži vyhlásila, že toto podujatie by malo slúžiť aj na boj proti „islamskému fundamentalizmu".

Medzi účastníkmi pochodu bola aj premiérka Élisabeth Bornová, ktorá predtým v príspevku na sieti X napísala: „Toto je životne dôležitá bitva o súdržnosť národa".

Po Bornovej boku šli aj francúzski exprezidenti Francois Hollande a Nicolas Sarkozy, ako aj bývalí premiéri Jean-Marc Ayrault, Manuel Valls, Bernard Cazeneuve či Édouard Philippe, ako aj ďalšie známe osobnosti.

Pochody proti antisemitizmu sa v nedeľu konali aj v ďalších francúzskych mestách, napr. v Štrasburgu, Lyone, Marseille, Perpignane, Saint-Male, Aix-en-Provence či Dijone.

Pochod proti antisemitizmu sa konal deň po tom, ako niekoľko tisíc ľudí na zhromaždení v Paríži žiadalo zastaviť „masaker v Gaze". Organizátori tohto podujatia vyzvali Francúzsko, aby „požiadalo o okamžité prímerie" medzi Izraelom a militantmi Hamasu.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.