Preskočiť na obsah
  |  

Mal som tú česť navštevovať knieža Schwarzenberga počas jeho hospitalizácie

Mal som tú česť navštevovať knieža Schwarzenberga počas jeho hospitalizácie vo fakultnej nemocnici na Karlovom námestí. Obýval vlastne úplne skromnú izbu, niekedy mal aj spolupacientov, ale ani náhodou nenaznačoval, že by mal mať nejaké privilégiá. Píše Jiří Peňás.

Veľmi si pochvaľoval sestry a doktorov: niektoré tie sestričky boli Ukrajinky a vôbec nevedeli, o koho ide. Jednej som povedal, to je ako keby ste na Ukrajine ošetrovali napríklad… nemohol sme si spomenúť na nejakého ukrajinského šľachtica a tak som povedal: potomka Bohdana Chmeľnyckého… Tá dobrá žena vytreštila oči a skoro vykríkla: aj bože, Bohdana Chmeľnyckého!

Viac v článku:

  |  

V niektorých okresoch platia od pondelka večera výstrahy pred silným vetrom

V niektorých okresoch platia od pondelka večera výstrahy pred silným vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahu prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

V niektorých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Žilinského kraja treba od pondelka (13. 11.) večera počítať so silnejším vetrom na horách.

Výstraha platí až do utorka (14. 11.) vo väčšine Žilinského kraja a v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Poprad. Vietor môže podľa meteorológov nárazovo dosiahnuť rýchlosť 110 až 135 kilometrov za hodinu.

(tasr)

  |  

Belgická polícia zadržala pri Antverpách takmer 700 kilogramov kokaínu

Belgická polícia zadržala pri Antverpách takmer 700 kilogramov kokaínu. Po zadržaní narkotík bol zatknutý 46-ročný bulharský vodič a je vo vyšetrovacej väzbe.

Podľa vyhlásenia antverpskej prokuratúry polícia našla 698 kilogramov kokaínu, ktorý bol uložený v športových taškách. „Drogy budú čo najrýchlejšie zničené," dodala prokuratúra.

„Cestná polícia kontrolovala nákladné vozidlo na diaľničnom parkovisku v Ranste približne o deviatej večer. Počas kontroly nákladu boli objavené športové tašky. Ukázalo sa, že obsahovali kokaín," uvádza sa vo vyhlásení prokuratúry.

Bolo potvrdené, že vyšetrovanie bude viesť federálna justičná polícia, dopĺňa internetový denník The Brussels Times.

Antverpský prístav je jednou z hlavných vstupných brán pre kokaín pašovaný z Južnej Ameriky na európsky trh a v tomto rozsiahlom zariadení a jeho okolí často dochádza k protidrogovým zásahom.

V minulom roku bolo v prístave zadržaných bezprecedentných 110 ton tejto nelegálnej drogy.

(tasr, afp)

  |  

Pochod proti antisemitizmu v Paríži ukázal rozkol medzi francúzskymi politikmi

Pochod proti antisemitizmu v Paríži ukázal rozkol medzi francúzskymi politikmi. Na demonštrácii sa zhromaždili tisíce ľudí.

Po útoku palestínskej militantnej skupiny Hamas na Izrael zo 7. októbra, po ktorom Izrael pristúpil k útokom v Pásme Gazy, napätie vo francúzskej metropole, kde žijú početné židovské i moslimské komunity, badateľne stúplo.

Na udržanie bezpečnosti na nedeľnom „veľkom občianskom pochode" malo byť aj preto podľa ministra vnútra Géralda Darmanina nasadených viac ako 3-tisíc policajtov a príslušníkov žandarmérie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v predvečer pochodu odsúdil „neprijateľné oživenie bezuzdného antisemitizmu" v krajine. Od útoku na juh Izraela totiž vo Francúzsku zaznamenali takmer 1250 antisemitských činov.

„Francúzsko, kde sa naši židovskí občania boja, nie je Francúzskom. Francúzsko, kde sa Francúzi boja kvôli svojmu náboženstvu alebo pôvodu, nie je Francúzskom," napísal v príspevku zverejnenom v sobotu v denníku Le Parisien.

Macron už v sobotu avizoval, že na pochode proti antisemitizmu sa osobne nezúčastní. Súčasne odsúdil „zmätok", ktorý na politickej scéne nastal okolo zastúpenia politických strán na zhromaždení, a vyhlásil, že ho niektorí politici „zneužívajú" na dosiahnutie svojich cieľov.

Macron mal na mysli okrem iného i postoj krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI), ktorá pred niekoľkými dňami uviedla, že bude bojkotovať pochod ulicami v Paríži, lebo účasť na ňom avizovalo aj nacionalistké Národné združenie (RN) vedené Marine Le Penovou.

https://twitter.com/marinpetrus/status/1723703265425035645

Líder LFI Jean-Luc Mélenchon odmietol svoju účasť pochod, ktorý svojou trasou spojil sídla oboch komôr francúzskeho parlamentu, pričom ho označil za stretnutie „priateľov bezvýhradnej podpory masakru" Palestínčanov v Gaze.

Zhromaždenie proti antisemitizmu, ktoré si LFI zorganizovalo v nedeľu ráno na západe Paríža, však narušili demonštranti podporení prostredníctvom sociálnej siete X aj Radou židovských inštitúcií vo Francúzsku (CRIF).

Aj komunistický predák Fabien Roussel avizoval, že ulicami Paríža nepôjde po boku RN, lebo túto stranu podľa neho založili ľudia, ktorí boli „opakovane odsúdení za antisemitské výroky" a ktorí „kolaborovali" s nacistickým Nemeckom.

Účasti Le Penovej na pochode proti antisemitizmu sa bezprostredne pred jeho začatím pokúsila zabrániť skupina protidemonštrantov z ľavicovej židovskej organizácie Golem, ktorá chcela okolo ľudí z RN vytvoriť „sanitárny kordón". Polícia im však tento zámer prekazila.

Líderka RN Marine Le Penová pred pochodom proti antisemitizmu v Paríži vyhlásila, že toto podujatie by malo slúžiť aj na boj proti „islamskému fundamentalizmu".

Medzi účastníkmi pochodu bola aj premiérka Élisabeth Bornová, ktorá predtým v príspevku na sieti X napísala: „Toto je životne dôležitá bitva o súdržnosť národa".

Po Bornovej boku šli aj francúzski exprezidenti Francois Hollande a Nicolas Sarkozy, ako aj bývalí premiéri Jean-Marc Ayrault, Manuel Valls, Bernard Cazeneuve či Édouard Philippe, ako aj ďalšie známe osobnosti.

Pochody proti antisemitizmu sa v nedeľu konali aj v ďalších francúzskych mestách, napr. v Štrasburgu, Lyone, Marseille, Perpignane, Saint-Male, Aix-en-Provence či Dijone.

Pochod proti antisemitizmu sa konal deň po tom, ako niekoľko tisíc ľudí na zhromaždení v Paríži žiadalo zastaviť „masaker v Gaze". Organizátori tohto podujatia vyzvali Francúzsko, aby „požiadalo o okamžité prímerie" medzi Izraelom a militantmi Hamasu.

(tasr, afp)

  |  

Nový rokovací poriadok zavedie časové limity v diskusii

HANDLOVÁ - Mestskí poslanci budú mať v diskusii po novom na vyjadrenie svojich pripomienok časový limit piatich minút. Nový rokovací poriadok vstúpi do platnosti v decembri, zavedie i pripomienkový hárok či elektronické hlasovanie.

Mestskí poslanci ho schválili na svojom poslednom rokovaní. Aktualizácia Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva mesta Handlová  (RP MsZ) sprehľadňuje rokovanie poslaneckého zboru mesta. Pomenúva a vysvetľuje všetky používané pojmy a výrazy, odstraňuje duplicitné výrazy a presné citácie zákona, aktualizuje procesy v súlade s praxou a spresňuje jednotlivé časti rokovania.

Rokovací poriadok z roku 2014 bol naposledy novelizovaný doplnkom v roku 2021 o časť rokovania cez online platformu a určenia pravidiel takéhoto rokovania počas obdobia, kedy je vyhlásený núdzový stav, resp. krízová situácia a podobne.

"Novinkou je pridanie nového článku, ktorý zavádza pravidlá bodu diskusia a odpovede na otázky poslancov a obyvateľov tak, aby nebol narušený plynulý priebeh zasadnutia," načrtla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Do rokovania radnica podľa nej zapracovala časové limity na diskusiu, či už pre poslancov v oblasti faktických pripomienok alebo ostatných diskutujúcich. "Samotní poslanci si schválili, že budú vystupovať v diskusii vecne a vyjadrovať sa jasne k predmetnému bodu. Dĺžka vystúpenia poslanca v diskusii je spravidla do piatich minút," konkretizovala.

Nový rokovací poriadok okrem časových limitov na diskusiu a faktické poznámky poslancov otvára priestor pre diskutujúcich ku ktorémukoľvek bodu rokovania po vystúpeniach prihlásených poslancov. "Po nich môže predsedajúci v rámci diskusie udeliť slovo ktorémukoľvek prítomnému obyvateľovi, avšak výhradne k prerokúvanému bodu rokovania v trvaní maximálne dve minúty. Predsedajúci má právo usmerniť diskutujúceho a ukončiť diskusný príspevok pokiaľ sa jeho príspevok netýka predmetného bodu, čo by malo viesť k plynulosti zasadnutia," doplnila Paulínyová.

Poriadok má po novom i prílohu pripomienkový hárok, ktorý presne definuje postup pripomienkovania dokumentov verejnosťou a poslancami z dôvodu ich jednoduchšieho spracovania. Pripomienky bude možné zasielať písomne aj elektronicky.

V prípade, že na rokovaní budú predložené otázky, na ktoré nie je možné reagovať ihneď alebo rozsah otázky alebo podnetu otázky si vyžaduje komplexnejšie stanovisko, má predsedajúci právo požiadať diskutujúceho o písomné predloženie tejto otázky alebo podnetu, a právo určiť lehotu na písomnú odpoveď spravidla do 30 dní od doručenia tohto písomného podnetu.

Odpoveď bude možné zverejniť tiež na webovom sídle mesta. Podnety a otázky z rokovania poslancov  sa podľa nového rokovacie poriadku môžu zasielať  písomne do podateľne MsÚ, elektronicky na e-mail adresu, alebo cez Ústredný portál verejnej správy. 

Samospráva plánuje obstarať i elektronické hlasovacie zariadenie s mikrofónmi a časomierou. "Predpokladané náklady sú vo výške približne 15-tisíc eur. Konečná suma bude známa po verejnom obstarávaní, ktoré mesto pripravuje," dodala hovorkyňa.

(handlova.sk, tasr)

  |  

Moskva popiera „krádež" dcérskej spoločnosti pivovaru Carlsbergu v Rusku

Moskva popiera „krádež" dcérskej spoločnosti pivovaru Carlsbergu v Rusku. Vyhlásilo, že jej zabavenie bolo legálne. Reagovalo tak na vyhlásenie šéfa dánskej pivovarníckej spoločnosti.

Carlsberg v júni oznámil, že sa našiel kupec pre pivovar Baltika, ktorý vlastnil od roku 2000. Na dokončenie transakcie však bolo potrebné, aby boli pivovaru doručené súhlasné stanoviská ruských úradov. Nasledujúci mesiac, teda v júli, bolo v dekréte, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin, uvedené, že kontrolu nad Baltikou preberá štát.

Generálny riaditeľ Carlsbergu Jacob Aarup-Andersen v tejto súvislosti povedal, že Rusko podnik „ukradlo". Poznamenal tiež, že pivovarnícka skupina neuzavrie dohodu s Kremľom, čím by mu pomohla, „aby to vyzeralo legitímne".

„Informácie prezentované Aarup-Andersenom nemajú nič spoločné s realitou," povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová. Podľa nej akcie Baltiky boli v súlade so zákonom dočasne prevedené pod správu štátu.

Stovky západných spoločností opustili Rusko od začiatku jeho invázie na Ukrajinu vo februári 2022, pričom mnohé z nich úplne odpísali tamojšie aktíva alebo ich previedli pod cenu na ruské firmy.

Kremeľ sprísnil obmedzenia pre zahraničné spoločnosti, ktoré sa snažia predať svoje ruské dcéry. Koncom októbra uviedol, že západné firmy nebudú mať pri predaji svojich ruských aktív možnosť voľne odísť.

(tasr, afp)