Zákon ešte ani nezačal platiť a jeho dôsledky už vidieť v praxi. V prvom čítaní zákona sa k nemu kriticky vyjadrila Beatrix von Storchová z AfD. Z jej prejavu je potrebné krátko zacitovať:
„Tento zákon je cestou do blázinca. Hovoríte, že biológia neurčuje, kto je to žena. Ja sa vás teda pýtam, čo potom? Nalakované nechty, dlhé vlasy, minisukňa? Na otázku, ktorá rozhoduje o všetkom, nemá vláda odpoveď: kto je to žena? Dôvodom je, že Zelení nevedia uniesť, že zo želania sa nestane realita. Každý kolega si môže želať byť ženou a takto sa cítiť. O tom nerozhodujeme. A určite taký život nie je jednoduchý. Ale neurobí to z muža ženu. Svoje pohlavie nemožno zmeniť rovnako ako vek alebo telesnú výšku. Len preto, že neakceptujete realitu, chcete ju teraz zakázať. Kto v budúcnosti pomenuje Markusa Ganserera „pán Ganserer“, bude musieť zaplatiť pokutu 10-tisíc eur. Za vyslovenie pravdy. Tak to stojí v navrhovanom zákone.“
Markus Ganserer, ktorého von Storchová spomenula, je jedným z dvoch transposlancov. Vo svojich dokumentoch má mužské pohlavie, nosí parochňu a oblieka si ženské šaty (na rokovaní výboru mal na sebe priehľadné čipkované čierne body, cez ktoré bolo vidieť podprsenku a jeho umelý dekolt) a necháva si hovoriť ženským meno „Tessa“.
Do Bundestagu sa dostal na kandidátke Zelených a aj tam mal uvedené meno Markus a len v zátvorke ženské meno Tessa, napriek tomu obsadil miesto pre ženy (Zelení uplatňujú ženské kvóty).
Za tento prejav, v ktorom von Storchová upozornila na riziká navrhovaného zákona, dostala napomenutie od predsedajúcej schôdze a podpredsedníčky parlamentu Petry Pau (Ľavica) a má zaplatiť pokutu tisíc eur. Len preto, že Ganserera označila za muža, čím „porušila dôstojnosť parlamentu“. Von Storchová sa proti pokute odvolala a vo veci ešte nie je rozhodnuté.
Biológia verzus ideológia
Pointou celého zákona je takzvaná pohlavná či genderová identita. Biologická realita je preto rušivá, obzvlášť potom materstvo. Pred pár rokmi pri istej odbornej diskusii v rámci komisie istého parlamentného výboru, týkajúcej sa pôrodníctva v Nemecku, si štátny tajomník Lehmann posťažoval, že je pôrodníctvo príliš orientované na ženy (!). „Queer“ rodiny nie sú podľa tejto logiky brané do úvahy, naopak, sú preto príliš znevýhodnené. Lehmannovou misiou je tak „sexuálna a genderová rôznorodosť“. Binárne rozdelenie pohlaví na mužov a ženy je pre štátneho tajomníka „nevedecké“. Odvoláva sa pri tom na rozhodnutie Ústavného súdu. Ten vo svojom rozhodnutí k „tretiemu pohlaviu“ z roku 2017 rozhodol, že „pohlavie nemožno určiť alebo zostaviť len na základe geneticko-anatomicko-chromozomálnych znakov, pretože je spolupodmienené sociálnymi a psychickými faktormi“.
Na strane „zdravého rozumu“ naopak stojí feministický časopis EMMA, ktorý priniesol rozhovor s nositeľkou Nobelovej ceny za medicínu Christiane Nüsslein-Volhardovou, ktorá považuje rozhodnutie ústavných sudcov za nehoráznosť:
„To, ako sa človek cíti, to sa môže vplyvom sociálnych a psychologických okolností zmeniť. Biologické pohlavie je však nemenné. Tento fakt je na miestach, kde sa robí skutočná veda, úplne nesporný. [...] Ľuďom ostáva ich príslušnosť k pohlaviu na celý život. Samozrejme, môžeme podaním hormónov dosiahnuť, aby napríklad dievčaťu, ktoré bude brať testosterón, začali rásť fúzy a zmenil sa mu hlas. Ale od podania hormónov mu nenarastú semenníky a jeho telo nebude produkovať spermie. A ani biologickí muži nebudú po podaní hormónov produkovať vajíčka ani nebudú môcť rodiť deti. Problém vzniká, keď dôjde k nevratným zásahom.“
K takýmto nevratným zásahom však dochádza čoraz častejšie. Podľa nemeckých lekárskych štatistík sa počet operácií so zmenou genitálií vo vekovej kategórii 15 až 25 rokov od roku 2007 zvýšil viac než 15-krát (!). V absolútnych číslach – v roku 2007 ich bolo 54, v roku 2021 už 917. Týmto operáciám predchádza podávanie hormónov. V prípade detí sa začína s blokátormi puberty, syntetickými hormónmi, ktoré potlačujú prirodzené hormóny a za „normálnych“ okolností sa podávajú pri liečbe rakoviny. Koľko detí užíva blokátory puberty, nie je zrejmé, pretože takéto štatistiky v Nemecku neexistujú.
Mediálna masáž
V Nemeckom verejnom priestore sa k blokátorom puberty kriticky stavia Alexander Korte, psychiater pre deti a mládež. Varuje pred tým, že navrhovaný zákon umožní tínedžerom od 14 rokov zmeniť pohlavie. Hormonálne i chirurgické zákroky budú môcť absolvovať bez súhlasu rodičov. Korte vo svojej praxi pozoruje, že sú to hlavne mladé dievčatá, ktoré sa označujú za „transgender“. Veľkú rolu v tom hrajú, pochopiteľne, sociálne médiá a influenceri. Korte však upozorňuje aj na vplyv verejnoprávnych médií. Spolu s viac než stovkou vedcov z oblasti prírodných vied vypracoval analýzu Ideológia miesto biológie vo verejnoprávnych médiách.
Za všetky programy spomenuté v tejto (rok starej) analýze spomeňme tradičný detský program Vysielanie s myškou a jeho diel „Ako sa z Erika stala Katja“ – bývalý človek bez domova vysvetľuje deťom, že sa síce narodil s penisom, ale je vlastne žena.
Štátny tajomník Lehmann štúdiu vedcov okolo Korteho označil za transfóbnu a nepriateľskú voči ľuďom. Od času vypracovania tejto analýzy sa vo verejnoprávnych médiách objavilo hneď niekoľko ďalších podobných programov určených pre deti. Pre záujemcov viď napríklad tu alebo tu, prípadne tu. V poslednom prípade ide o hraný film a fiktívny príbeh.
Ľahké zneužitie
Ideológia si zväčša sama vytvára problémy, ktoré nedokáže riešiť. Vidieť to aj teraz. Napríklad v tom, ako jednoducho bude možné zákon zneužiť, je zrejmé zo Švajčiarska, kde takéto ustanovenie platí od roku 2022. Vo Švajčiarsku platí pre ženy skorší vek odchodu do dôchodku než pre mužov. To viedlo istého muža k zmene pohlavia – poplatok na matrike ho stál 75 frankov, čo je to však v porovnaní s ročným dôchodkom vo výške do 3O-tisíc frankov.
Iný muž sa chcel zase zmenou pohlavia vyhnúť vojenskej službe. Na matriku sa dostavil vo svojom bežnom mužskom oblečení, nemusel zodpovedať žiadne otázky a hovoril svojím normálnym hlasom. A nakoniec spomeňme príklad zürišského ženského kúpaliska, kde sa domáhal vstupu fúzatý muž s dokumentami so ženským pohlavím.
No a aby toho nebolo málo, pohŕdanie biológiou nesie so sebou aj ďalšie následky. Ministerstvo spravodlivosti vedené liberálom Marcom Buschmannom chystá reformu rodinného práva. Tá má uľahčiť rodičovstvo napríklad pre lesbické matky, ktoré by si dieťa svojej partnerky nemuseli adoptovať, ale boli by rovno úradne zapísané ako „spolumatky“. Jedno dieťa by tak mohlo mať až štyroch rodičov, bez ohľadu na to, v akom vzťahu k dieťaťu sú.
