Preskočiť na obsah
  |  

Pre zatekajúcu strechu museli v Liptovskom múzeu sťahovať zbierkové predmety

RUŽOBEROK - Pre zatekajúcu strechu museli v Liptovskom múzeu sťahovať zbierkové predmety na nižšie poschodie. Zástupca riaditeľa múzea Jirí Přibyl uviedol, že zatekanie riešia už dlho. Ak by chceli strechu zrekonštruovať, stálo by to podľa jeho slov nemalé finančné prostriedky.

Voda vniká popod strešnú krytinu cez stavebné prvky do interiéru. Spôsobuje škody na maľovke, sadrokartónových podhľadoch a stropných konštrukciách. Podľa Přibyla ohrozuje mobiliár expozícií, elektroinštaláciu, a v neposlednom rade zbierkový fond. "To isté spôsobuje príval snehu a jeho zamŕzanie a následné topenie," dodal.

"Potrebné, v prípade rekonštrukcie nemalé, finančné prostriedky chceme nájsť v spolupráci s naším zriaďovateľom, samosprávnym krajom. Či už to bude viaczdrojové financovanie z rozpočtov alebo z grantových schém. Dôležité je, aby to túto problematiku dokázalo vyriešiť v čo najkratšom čase," skonštatoval Přibyl.

Ubezpečil, že pracovníci múzea robia pravidelné obhliadky priestorov a snažia sa zamedziť škodám. Prioritou je ochrana zbierkového fondu, či už presunom do iných priestorov, prekrývaním, odstraňovaním potenciálne nebezpečnej vysokej vlhkosti. "Takto sme aj teraz pristúpili k transportu zbierok z ohrozených expozícií do nižšie položených miestností. Preto možno konštatovať, že nateraz nedošlo k škodám na zbierkovom fonde," uzavrel Přibyl.

(tasr)

  |  

Ruský súd prvýkrát rozhodol o odobratí občianstva pre snahu vyhnúť sa odvodu do armády

Ruský súd prvýkrát rozhodol o odobratí občianstva mužom, ktorí sa chceli vyhnúť narukovaniu. Prelomový verdikt vyniesol súd v Čeľabinsku nad dvomi migrantmi zo susedného štátu vo veku 21 a 24 rokov.

"V žiadosti o občianstvo títo mladí muži zámerne uviedli nepravdivé informácie, aby sa zbavili povinnosti nastúpiť do armády. Na základe toho sa Ústredný čeľabinský súd rozhodol odobrať im ruské občianstvo, rozhodnutie potvrdil aj oblastný odvolací súd," uviedlo v stanovisku ruské ministerstvo vnútra s dôvetkom, že ak muži neopustia do 14 dní ruské územie, deportujú ich.

(kommersant)

  |  

Izrael vyzýva Spojené štáty, aby verejne nehovorili o dvojštátnom riešení

Izrael vyzýva Spojené štáty, aby verejne nehovorili o dvojštátnom riešení izraelsko-palestínskej vojny. Po 7. októbri by to podľa najvyšších predstaviteľov Izraela znamenalo "odmenu pre Hamas". Okrem premiéra Netanjahua vraj toto stanovisko zastávajú vojenskí predstavitelia Izraela a časť opozície.

Spojené štáty nie sú stotožnené s týmto postojom Izraela, napriek tomu, že v konflikte na Blízkom východe stoja na jeho strane. Snahu odstrániť Hamas, chápali USA ako prvý krok k návratu Palestínskej samosprávy do Pásma Gazy, po ktorom by mohli nasledovať rokovania o dvojštátnom riešení, uviedli štyria americkí a izraelskí predstavitelia z diplomatických kruhov pre Times of Israel.

"Netanjahu je dobrý priateľ, ale myslím si, že sa musí zmeniť. Nemôžete povedať, že v budúcnosti nebude existovať žiaden palestínsky štát. Musíme pracovať na riešení v podobe dvojštátneho riešenia," vyhlásil americký prezident Joe Biden.

"Stále dodržiavame sľub a víziu riešenia v podobe dvoch štátov," uviedol vo štvrtok hovorca Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu John Kirby.

(times of israel)

  |  

Spišské divadlo uvedie celoslovenskú premiéru dramatizácie románu Šeptuchy

SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Spišské divadlo (SD), kultúrna organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, uvedie celoslovenskú premiéru inscenácie Šeptuchy. Román Aleny Sabuchovej, ktorý v roku 2020 získal cenu Anasoft litera, zdramatizovala Lucia Mihálová. TASR o tom informovala hovorkyňa SD Veronika Fitzeková.

„Prvotný nápad na Šeptuchy vyšiel od režisérky Mariany Luteránovej. Kniha ma veľmi oslovila, Alenka Sabuchová je úžasná žena s neuveriteľným vnútorným bohatstvom. Román sa aktuálnym spôsobom dotýka tém, ktoré súvisia prakticky s každým regiónom lokalizovaným mimo centra. Autorka vycestovala do Podlasia a román písala tam. Je to príbeh o stretávaní svetov, o prekračovaní hraníc,“ uviedol umelecký šéf divadla Viktor Kollár.

Emotívny príbeh dvoch dospievajúcich dievčat sa odohráva v búrlivých 90. rokoch v regióne Podlasie na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom. Žijú tam šeptuchy, ženy –liečiteľky, za ktorými prichádzajú ľudia z regiónu na kočoch, aj spoza hraníc v najnovších autách. Svoju budúcnosť u nich riešia nešťastné vdovy aj bohatí podnikatelia. V tejto magickej atmosfére prežívajú priateľky Alina a Dorota priateľstvá, prvé lásky i starosti každodenného života. Inscenácia je plná kontrastov, medzi sebou bojujú tradície a moderný svet, pohanské zvyky a pravoslávna cirkev.

V inscenácii sa predstaví prakticky celý umelecký súbor. Hlavné postavy dvoch priateliek stvárnili Petra Dzuriková ako Alina a Kristína Kotarbová ako Dorota.

Podľa Kollára ide o najdôležitejšiu premiéru aktuálnej 33. sezóny. „Šeptuchami sme sa rozhodli vyšliapnuť mimo komfortnej zóny. Je to veľká výzva tematická, dramaturgická, inscenačná a chceme ju zvládnuť pomocou veľmi kvalitného kreatívneho tvorivého tímu, ktorý sa nám podarilo vyskladať z výrazných divadelných osobností z externého prostredia,“ doplnil.

Celoslovenská premiéra inscenácie Šeptuchy sa uskutoční v piatok (dnes) o 19.00 h na veľkej scéne SD a zúčastní sa na nej aj autorka románu Alena Sabuchová.

Mohlo by Vás zaujímať Ktože to žaluje v Bruseli?

Inscenácia je v aktuálnej 33. divadelnej sezóne prvá premiéra činohry SD. Počas sezóny divadlo pripravuje ešte šansónový recitál Édith, komédie Okuliare Eltona Johna a Sprievodca sexuálnou výchovou pre nové tisícročie, a tiež netradičnú hudobnú rozprávku Pippi Dlhá Pančucha.

(tasr)

  |  

Návštevníci ubytovaní v Tatrách zaplatia vyššiu daň

POPRAD – Vo Vysokých Tatrách sa od 1. marca 2024 bude platiť vyššia daň za ubytovanie. Stúpne o 75 percent, teda zo súčasných 2 eur na 3,50 eura. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci mestského zastupiteľstva. Ako informovala za samosprávu Katarína Bohušová, poslanci hlasovali aj o zvyšovaní dane z nehnuteľností či za psa, ale aj poplatkov za komunálny odpad. Okrem iného tiež odsúhlasili všeobecne záväzné nariadenie o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.Dôvodom nárastu sadzieb vo Vysokých Tatrách sú niekoľkonásobne zvýšené náklady napríklad na úpravu zelene, údržbu komunikácií či osvetlenie. Ide pritom podľa samosprávy o najvýznamnejšiu a najnavštevovanejšiu destináciu na Slovensku. „Mesto musí premietnuť zvýšené náklady do nových opatrení, preto sme boli nútení zvýšiť niektoré dane a poplatky,“ skonštatoval primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák. Jednou z nich je spomínaná daň z ubytovania.

Podľa dôvodovej správy pre zastupiteľstvo bol pôvodne predkladaný návrh zvýšiť ju na štyri eurá. „Mali sme dve možnosti, mohli sme vyberať peniaze napríklad za bežecké trate, ktoré sú platené z dane z ubytovania. Bude však jednoduchšie zaplatiť to v jednom balíku, teda z miestnej dane zabezpečíme rozvoj cestovného ruchu,“ poznamenal Štefaňák. Daň napokon porastie o spomínaných 75 percent. „Nechceme, aby to návštevníkov odradilo, ale aby sme pre turistov zachovali najvyšší štandard,“ vysvetlil primátor.

Zaplatenie miestnej dane za ubytovanie však prináša pre turistov v Tatrách aj benefit, a tým je automatické poistenie pre zásah Horskej záchrannej služby. Tatranská informačná kancelária ale pripomenula, že toto poistenie sa vzťahuje len na turisticky značkované trasy, nie napríklad na výstup s horským vodcom. V takom prípade sa musia turisti pripoistiť.

(sita)

  |  

EÚ vníma pozitívne 41 percent Slovákov, oproti jari ide o nárast

EÚ vníma pozitívne 41 percent Slovákov, oproti jari ide o nárast. Vzrástla aj dôvera v EÚ (48 percent) a dôvera vo vládu (37 percent). Vyplýva to z jesenného prieskumu Eurobarometer.

Ako najzásadnejšie problémy, ktorým dnes čelí EÚ, vnímajú obyvatelia Slovenska vojnu na Ukrajine (36 percent), medzinárodnú situáciu (28 percent) a prisťahovalectvo (27 percent).

EÚ pre obyvateľov SR reprezentuje predovšetkým slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ (64 percent), euro (46 percent) a nedostatočnú kontrolu vonkajších hraníc (36 percent).

Najpozitívnejším výsledkom EÚ je pre respondentov voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb (33 percent), mier (23 percent) a euro (11 percent). Ako hodnoty, ktoré reprezentujú EÚ, vidia obyvatelia Slovenska najmä mier (41 percent), ľudské práva a demokraciu (zhodne 26 percent).         

Na otázku, či by Slovensko dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ, odpovedalo kladne 22 percent obyvateľov krajiny. Naopak, s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasilo sedem z desiatich opýtaných (69 percent). „Ešte začiatkom roku 2023 bol podiel obyvateľov, ktorí nesúhlasili s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ, len na úrovni 56 percent," uvádza sa v národnej správe.

(tasr)