V porovnaní s obdobím pred pandémiou stúpli ceny v SR najpomalšie vo V4
S výnimkou Rakúska (22 percent), kde sa inflácia vyvíjala takmer rovnako ako priemer EÚ (21 percent), ceny v susedných krajinách rástli v tomto období ešte rýchlejšie. V Poľsku a Česku to bolo o 36 percent, v Maďarsku až o 46 percent. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
"V európskom porovnaní bola kumulatívna inflácia v rokoch 2019 až 2023 jednoznačne najvyššia v Maďarsku. Nasledujú pobaltské štáty, Rumunsko a zvyšok V4. Slovensko skončilo nad priemerom EÚ aj eurozóny. Najmenší rast cien zaznamenalo Fínsko," priblížil inštitút.
Na Slovensku infláciu ovplyvnili najmä drahšie ceny potravín, ktoré postupne rástli už počas roka 2021, najvýraznejšie však od roka 2022. Výdavky na potraviny sú v SR najväčšou položkou v spotrebnom koši spomedzi všetkých okolitých štátov a na celkovom raste cien sa podieľali až 58 percentami. "Druhým rozhodujúcim faktorom boli energie, tie sa však aj pod vplyvom štátnej pomoci podieľali na raste cien iba 12 percentami. Ostatné segmenty boli menej významné," vyčíslil ISA.
Pri pohľade na aktuálny vývoj sú najčerstvejšie údaje z novembra 2023, keď medziročná inflácia v eurozóne spomalila z 2,9 na 2,4 percenta a na Slovensku zo 7,8 na 6,9 percenta," doplnil inštitút. Za štáty mimo eurozóny zatiaľ novembrové čísla nie sú dostupné.
(tasr)