Viete, ako trávili Vianoce naši predkovia, aké dary si dávali a čo mali na Štedrú večeru?

Bratislava sa na Vianoce pripravovala s plnou vážnosťou už počas adventu. V starej Bratislave tvorili väčšinu katolíci, ktorí dodržiavali viacero zvykov. Počas adventného obdobia chodili Bratislavčania ešte pred svitaním na rorátne sväté omše, pri ktorých sa v kostoloch zapaľovali sviečky ako symbol očakávania Božieho narodenia. Okrem návštevy kostola dodržiavali katolícke rodiny aj pôst v stredu, piatok a v sobotu počas celého decembra.

K zvykom patrilo aj upratovanie svojich príbytkov a prechádzky na adventné vianočné trhy, kde si pochutnali na bratislavských rožkoch, pečenej kačici, punči, čaji alebo varenom víne. Gazdinky mali možnosť nakúpiť na trhoch potrebné suroviny, ktoré potrebovali k vareniu a pečeniu vianočného jedla. Obľúbeným darčekom, ktorý sa dal zohnať na trhoch v 19. storočí, bol perník v rôznych prevedeniach. Perníkový betlehem, alebo Bratislavský hrad, bol aj vďačným vianočným darčekom.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraSte prejedení koláčov? Užite si klasické rozprávky pre dokonalú atmosféru Vianoc!

Na Štedrý deň bola významnou udalosťou návšteva polnočnej svätej omše, ktorá mala v kostoloch výnimočné čaro. Nasledujúci deň, v sviatok Narodenia Ježiša Krista, chodievali rodiny na spoločné prechádzky, v rámci ktorých si boli pozrieť betlehemy v kostoloch alebo sa zastavili v mestských parkoch. Navštevovali aj najbližšiu rodinu, s ktorou išli spoločne do kostola na svätú omšu a po nej mali slávnostný obed.

Sviatok svätého Štefana sa už vyznačoval voľnejším režimom. Okrem návštev príbuzných sa konali aj známe Štefanské zábavy.

Bratislavčania si až do 19. storočia zdobili svoje príbytky betlehemom. V mnohých domácnostiach mali aj stromček visiaci zo stropu, čo malo aj praktický význam, keďže bolo v miestnosti málo miesta. Tradícia stojatých vianočných stromčekov pritom prišla z Nemecka až koncom 18. storočia, a to iba do šľachtických a meštiackych rodín. Prvý vianočný stromček sa na verejnom priestranstve rozžiaril až v roku 1896 pred mestským divadlom. Vianočné stromčeky sa zdobili červenými jablkami, ligotavým staniolom, neskôr orechmi, sušeným ovocím, alebo perníkmi.

Darčeky neboli spočiatku súčasťou stromčeka. Prvé darčeky sa vyznačovali iba nejakou symbolickou drobnosťou. Materiálne veci v podobe darčekov sa začali dávať až koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Boli to ručne robené darčeky, medzi ktoré patrili vlnené šály, čiapky, pančuchy, handrové bábiky pre dievčatá, drevené hračky, sánky alebo oblečenie pre chlapcov, ako košele, nohavice či topánky.

V bohatších rodinách boli podľa finančných možností darčeky hojnejšie. Hlava rodiny dostala tabak, manželkám učaroval nový vlniak, čižmy, dievčatá sa potešili stužkám do vlasov. Od 20. storočia sa už objavovali prvé vianočné katalógy s tovarom rôzneho druhu. K obľúbeným patrili plyšové medvede, cínoví vojaci, stavebnice, knižky či mechanické hračky na kľúčik.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťBratislava obnovila Božiu muku Najsvätejšej Trojice pri mlyne Klepáč

Z vianočných zvykov, ktoré sa týkali Štedrej večere, treba spomenúť prestieranie pri stole, kde bolo o jedno miesto navyše. Išlo tak o spomienku na zosnulých príbuzných. Pod obrus sa dávali šupiny z kapra, čo malo priniesť rodine bohatstvo, prekrojené jablko malo zasa zabezpečiť zdravie. Na čelo sa kreslil členom rodiny medový kríž.

Štedrá večera sa začala čítaním z evanjelia. Prvé jedlo boli tradičné oblátky s medom a cesnakom. Kým v katolíckych rodinách sa na Štedrý deň dodržiaval pôst, v protestantských rodinách to neplatilo, takže súčasťou Štedrej večere boli zabíjačkové špeciality, kapustnica s klobáskou, alebo huspenina. Zvyčajne sa vo väčšine domácností podávala rybacia polievka, kapustnica alebo šošovicová polievka, pečená ryba, pupáky či medovník. K tomu sa pilo víno a rôzne likéry.