Vo veku 81 rokov zomrel v utorok večer nemecký politik Wolfgang Schäuble. Patril k najvýznamnejším politikom Nemecka za uplynulých 50 rokov, okrem zjednotenia Nemecka, ktorý pomohol vyrokovať popri Helmutovi Kohlovi, stelesňoval aj nemeckú dominanciu v EÚ.
Patrí mu hneď niekoľko superlatívov: Schäuble bol, ako člen nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), najdlhšie pôsobiacim poslancom Spolkového snemu (od roku 1972 do svojej smrti). Mať parlamentný mandát dlhých 50 rokov, to sa len tak nevidí. Počas svojej politickej kariéry bol ministrom vnútra a financií a v rokoch 2017 až 2021 aj predsedom Bundestagu.
Schäuble bol dôležitým spolupracovníkom dvoch nemeckých kancelárov, Helmuta Kohla a Angely Merkelovej, čím stelesňuje dve éry.
Kohla považoval za svojho mentora, do vlády ho veľký nemecký kancelár pozval v roku 1984. Jeho význam prudko vzrástol, keď sa v roku 1989 stal ministrom vnútra, vďaka čomu bol aj účastný pri vyjednávaniach o zjednotení Nemecka.
To, čo dnes vyzerá ako kapitola z dejín, nebol úplne jednoduchý proces. Britská kancelárka Thatcherová dávala najavo opatrný nesúhlas so zjednotením Nemecka, Poľsko zase chcelo, aby sa popri zjednotení riešili aj dôsledky druhej svetovej vojny, keďže tá nebola ukončená mierovou dohodou a ani odškodnením a repatriáciami voči napadnutým krajinám. Súčasťou dohody mala byť aj garancia nemeckých hraníc na východe, k čomu sa zase neboli ochotní zaviazať Nemci, najmä vtedajší minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher z FDP. Popri zjednotení Nemecka sa otvorila aj otázka rozširovania NATO na východ, pričom Moskva dostala neformálne a nepodpísané uistenie, že okrem východného Nemecka sa aliancia na východ rozširovať nebude.
Schäuble bol lojálny voči Kohlovi, z čoho ťažil aj po konci Kohlovej éry. Stal sa členom Merkelovej kabinetu ako Kohlov človek, ale dokázal z toho vyjsť tak, že bol lojálny obidvom.
Na post ministra financií vo vláde exkancelárky Angely Merkelovej zasadol v októbri 2009 krátko pred odhalením o narastajúcom rozpočtovom deficite Grécka, ktoré odštartovalo dlhovú krízu v eurozóne, ohrozujúcu svetový finančný poriadok.
Ako upozornil a detailne opísal v svojej knihe Dospeláci v miestnosti bývalý grécky minister financií a profesor ekonómie Yanus Varoufakis, Schäuble bol hlavou riadenia konglomerátu inštitúcii EÚ. Tie napríklad počas krízy v Grécku plnili nemecké ciele bez toho, aby sa Nemecko občas priamo angažovalo. Varoufakis sa s tým snažil bojovať, ale vždy narazil. Jedným zo Schäubleho "roztlieskavačov" - ako to grécky minister nazýval - bol aj vtedajší slovenský minister financií Peter Kažimír.
Schäuble triumfoval, v EÚ sa v čase krízy presadil variant, ktorý presadzoval, čo len ďalej posilnilo nemecké obchodné záujmy. Kľúčová bola dohoda s Francúzmi a Talianmi, najmä Mariom Draghim, vtedajším šéfom Európskej centrálnej banky.
Schäubleho dominancia a silné postavenie začali oslabovať až so začiatkom migračnej krízy v roku 2015 a v ďalšom období. Začiatok vojny na Ukrajine, s ktorou prišlo aj mocenské a ekonomické pokorenie Nemecka a nemecko-ruskej spolupráce, už sledoval z odstupu. Stal sa tak symbolom úspešného Nemecka a bývalej éry. Tvrdil, že politika bola pre neho vášňou, keď sa ho pýtali, aké je to byť 50 rokov poslancom, povedal, že "sami môžete vidieť, aká je to zábava".
Od roku 1990 bol Schäuble trvale pripútaný na vozík v dôsledku poškodenia miechy, ktoré utrpel pri streľbe duševne chorého útočníka. Schäuble odchádza na večnosť ako predstaviteľ puritánskeho zodpovedného a lojálneho protestantizmu. To je duch, ktorý v poslednom období nahrádza v Nemecku ideologické nadšenie najrôznejších aktivistov združených v strane Zelených a nemeckých médiách, ktoré presadzujú zahraničnú aj vnútornú politiku, ktorá Nemecko oslabuje a poškodzuje.
Schäubleho príklad preto dnes funguje ako kontrast k súčasnému stavu Nemecka.
(tasr, fed)
