Krivdy voči mne viem hodiť za hlavu. Keď však ide o nemocnicu, nepoznám brata, tvrdí riaditeľ Tholt

Predstavitelia Združenia miest a obcí Hornej Oravy (ZMOHO) na svojom zasadnutí 20. novembra popriali Mariánovi Tholtovi veľa šťastia v nadchádzajúcom výberovom konaní, ktoré určí riaditeľa trstenskej nemocnice na nasledujúce obdobie.

Pán Tholt sa s nami ochotne spojil v neskorých večerných hodinách po celodennej práci v nemocnici. Nechýbal jeho povestný elán a dobrá nálada, rozhovor sa niesol v priateľskom duchu. Netrvalo dlho a ocitli sme sa vo víre otázok a odpovedí.

Viete nám povedať niečo viac o nadchádzajúcom výberovom konaní? Ste nervózny?

Budem musieť ísť do Žiliny, kde predstúpim pred 5-člennú komisiu. Až na jedného z nich, ktorého menoval Zdravotný výbor, ostatných členov vôbec nepoznám. Výberové konanie bude pozostávať zo psychotestov, ale aj vedomostného testu. Súčasťou bude aj osobný pohovor s komisiou.

Musím priznať, že som znepokojený. Nemyslím si, že tam niekto z tejto komisie má osobnú skúsenosť s našou nemocnicou a stavom zdravotníctva na Orave, obzvlášť hornej Orave. Je to tu veľmi špecifické a človek musí poznať podmienky, v akých ľudia žijú a v akých vyhľadávajú pomoc zdravotníkov a lekárov.

Máte aj nejaké informácie o prípadných protikandidátoch?

Absolútne. Nemám tušenie, kto sa ešte mohol prihlásiť. Ja som svoj zámer komunikoval verejne a moje blízke aj široké okolie to vie. Každopádne musím povedať, že pozícia riaditeľa Hornooravskej nemocnice vyžaduje viac než iba znalosti medicíny a manažmentu. Iba kým človek spozná systém fungovania nemocnice, prejdú roky. Nehovoriac o špecifikách tejto oblasti.

Predstavitelia ZMOHO vám vyjadrili svoju podporu. Bolo viac takých, ktorí chcú Tholta opäť za riaditeľa svojej nemocnice?

Odkedy sme správu o mojej kandidatúre zverejnili na nemocničnom facebooku, bol som zaplavený pozitívnymi a podpornými správami. Začalo to u nášho personálu, kde primári a vedúci pracovníci adresovali list Žilinskému samosprávnemu kraju. Obsahom bolo oznámenie, že chcú ďalej pokračovať vo svojej práci so mnou ako s riaditeľom.

Dostal som veľkú podporu aj od Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, nakoľko ako riaditeľ a primár gynekológie usporadúvam významné semináre a akcie s medzinárodnou účasťou v tejto téme.

Nesmiem opomenúť ani vami spomenuté ZMOHO, aj podporu verejnosti z okresu Tvrdošín aj Námestovo. Človeka taká priazeň teší a v neposlednom rade aj motivuje. Máme totiž ešte veľa cieľov, ktoré by sme chceli v našej nemocnici so všetkými zamestnancami dosiahnuť ako tím.

Ako by ste zhodnotili doterajšie úsilie vo vašom úrade? Aké sú vaše pocity, úspechy?

Naša nemocnica bola v minulosti postavená na vedľajšiu koľaj. Neboli sme okresný ústav národného zdravia, ten bol v Dolnom Kubíne. My sme boli skôr taký apendix (slepé črevo, pozn. redakcie). Počas pomerne nedávnej optimalizácie siete nemocníc kategorizovala bývalá vláda Hornooravskú nemocnicu ako zariadenie nižšej kategórie, čo by viedlo k jej zrušeniu. Proti tomu som bol smrteľne rozhodnutý držať hladovku. O tomto mojom odhodlaní písali aj rôzne médiá. Jediné, čím som si nebol istý bolo to, či by som ju držal pred ministerstvom zdravotníctva alebo pred Národnou radou.

Tým chcem povedať, že nám nikdy nešlo o osobné kšefty, ale vždy iba o dobro nemocnice a pacientov z regiónu. Môžem čestne povedať, že som si z nemocnice nevzal navyše ani jedno euro. Všetko, čo robíme, robíme pre pacienta na Orave. Týmto sa riadi aj náš personál. Keď bolo treba o nemocnicu zabojovať, zomkli sa a ťahali za jeden povraz.

V čase, kedy lekári po celom Slovensku masívne podávali výpovede, u nás sa počty ešte o čosi navýšili. Tým určite nechcem podceňovať nespokojnosť našich kolegov v krajine. Naopak, chcem vyzdvihnúť profesionalitu lekárov, ktorí sa v takom ťažkom čase rozhodli byť tu pre pacienta. Človeku z takého odhodlania až naskakujú zimomriavky.

V roku 2022 uverejnila Všeobecná zdravotná poisťovňa prieskum spokojnosti pacientov so zdravotníckymi zariadeniami, v ktorých boli hospitalizovaní. Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená skončila ako tretia najlepšia. To nás mimoriadne potešilo, najdôležitejšia je totiž spätná väzba práve od pacienta. Tá je najobjektívnejšia.

Z eurofondov sme vybudovali najmodernejšie gynekologicko-pôrodnícke oddelenie na Slovensku. Prerobili sme množstvo izieb na chirurgii, internom oddelení aj operačných sálach. Prerobili sme aj priestory ambulancií, ktoré máme. Finančné prostriedky sme pritom nečerpali iba z eurofondov a príspevkov zo ŽSK, ale aj z našich vlastných zdrojov. Dovolím si tvrdiť, že nemocnica dobre a zákonne hospodárila. Nikdy sme neboli v dlhu. Môžeme si dovoliť finančne povzbudiť našich zamestnancov, ale aj investovať do techniky a rekonštrukcií.

Rekonštrukciou prešla aj kuchyňa, aby sa naši zamestnanci nemuseli cítiť ako v dobách dávno minulých. Pri téme jedla mi napadá aj to, že sme prvá nemocnica na Slovensku, ktorá zaviedla švédske stoly formou raňajok pre rodičky. Tehotné ženy predsa nie sú chorí pacienti po operácii. Sú to ženy, ktoré potrebujú nabrať silu, aby mohli dojčiť a fungovať. Naše gynekologicko-pôrodnícke oddelenie ocenila aj súčasná ministerka zdravotníctva, ktorá tu bola pred voľbami na návšteve.

Určite sa ako opätovný kandidát pozeráte aj dopredu. Aké vízie a výzvy vidíte v budúcnosti zdravotníctva na Orave?

Máme určité parciálne ciele. Chceme vybudovať chirurgickú a novorodeneckú JIS-ku. Na Orave je totiž veľký počet novorodencov. Radi by sme kompletne prerobili psychiatrické oddelenie.

Mojím najväčším snom a víziou však ostáva zriadiť neurologické oddelenie. Orava je obrovská spádová oblasť s vyše 80-tisíc obyvateľmi. Miestnym by veľmi pomohlo mať aspoň akútne oddelenie, kam by mohli chodiť napríklad pacienti po mozgových príhodách. V súčasnosti musíme neurologických pacientov prevážať až do Dolného Kubína (z obce Oravská Polhora do Dolného Kubína je to približne hodina cesty autom, takmer 50 km, pozn. redakcie).

S týmto snom je spojená aj magnetická rezonancia, ktorú taktiež zatiaľ nemáme. Najbližšia je opäť v Dolnom Kubíne. Podľa mňa ale nejde o nesplniteľné sny. Pozrime sa na všetky korupčné kauzy, ktoré na Slovensku sú. Magnetická rezonancia aj so všetkými úpravami priestorov stojí približne milión eur. Ide pritom o tak potrebnú techniku, ktorá vie neskutočne pomôcť nie len pri neurologických problémoch, ale aj pri úrazoch a bolestiach naprieč širokým spektrom.

Keby sme mali neurológiu a magnetickú rezonanciu, môžem zomrieť spokojný (smiech).

Je takýto projekt neurológie a rezonancie už na stole?

Áno, samozrejme. Tvrdo na tom pracujeme. Bohužiaľ, nebolo to počas minulej vlády pána Hegera možné. A to hovorím apoliticky.

To ma privádza k ďalšej otázke. Máte nejaké očakávania od novej vládnej garnitúry, menovite od ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej?

Pani Dolinková u nás už bola. Z nášho gynekologicko-pôrodníckeho oddelenie bola nadšená. V ten deň sa dokonca u nás narodilo dievčatko, taktiež Zuzana, pani ministerka mala vtedy slzy na krajíčku. Veľmi ocenila našu starostlivosť o ľudí a pacientov. A keď už človek na vlastné oči vidí, ako fungujeme a aké služby poskytujeme pacientom, určite pochopí potrebu investície a pomoci.

Verím, že nová vláda si dosadí kompetentných ľudí na technické záležitosti. Očakávam, že budú rešpektovať špecifiká jednotlivých regiónov. Severná Orava je hornatá, býva tu veľa snehu a aj zlé cesty. Nemocnica v Trstenej je preto neskutočne potrebná, aby vôbec mali pacienti zo vzdialených dedín prístup k zdravotnej starostlivosti. Dnes (20. 11.) prší na hornej Orave už 12. deň vkuse. Sem by mal problém dostať sa aj vrtuľník.

Čakám, že sa veci zmenia a posunú sa dopredu.

Nedá mi neopýtať sa na váš osobný vzťah k nemocnici. Čo pre vás znamená práca v nemocnici?

Pracujem tu 42 rokov. Krivdy na svoju osobu viem hodiť za hlavu. Pokiaľ ide o našu nemocnicu, nepoznám brata. Tá nemocnica mi je ako vlastná. Narodil som sa tu, boli mi tu liečení rodičia aj starí rodičia, narodila sa mi tu dcéra. Vyskúšal som rôzne pozície. Nastúpil som ako sekundárny lekár na gynekológii v roku 1982, potom 1995 som sa stal primárom tohto oddelenia, od roku 2013 som bol medicínskym námestníkom a od roku 2017 som riaditeľom nemocnice.

Kolegov poznám podľa áut na parkovisku, viem, kedy je ktorý na oddelení. Život som zasvätil medicíne a pomoci druhým. To je podľa mňa najlepší spôsob preukazovania viery v Boha. Ak máme možnosti a talent, mali by sme ich rozvíjať v pomoci druhým. To ma zároveň aj robí šťastnejším.

Po uplynutí krátkeho času od rozhovoru s p. Tholtom sme sa dočkali odpovede aj od predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej, ktorá nám priblížila, že p. Tholt sa výberového konania zúčastnil ako jediný a teda nemal žiadneho protikandidáta. „Nemocnica hospodári v zelených číslach už dlhé roky a som rada, že tento trend sa udržal aj posledných päť rokov. Nemocnica prechádza postupnou obnovou, čo oceňujú najmä pacienti. Mariana Tholta som v zmysle mojich právomocí odporučila na menovanie. Až Zastupiteľstvo rozhodlo, že bude menovaný do funkcie,“ vyjadrila sa Erika Jurinová pre Žilinský Štandard.