Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že Rada EÚ (členské štáty) neuplatnila postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy ods. 1 (po tom, čo EP aktivoval tento mechanizmus v roku 2018). Vyzvali tiež Európsku radu, aby určila, či sa Maďarsko dopustilo "vážneho a pretrvávajúceho porušovania hodnôt EÚ" v rámci priamejšieho postupu podľa článku 7 ods. 2.
Európski zákonodarcovia zároveň odsúdili kroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vlani v decembri na samite EÚ zablokoval zásadné rozhodnutie o revízii dlhodobého rozpočtu Únie vrátane balíka pomoci pre Ukrajinu.
Parlament vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím Európskej komisie uvoľniť 10,2 miliardy eur z predtým zmrazených finančných prostriedkov, a to aj napriek tomu, že Maďarsko nesplnilo požiadavky reforiem zameraných na nezávislosť súdnictva. Poslanci ďalej odsúdili systematické diskriminačné praktiky maďarskej vlády voči akademickej obci, novinárom, politickým stranám a občianskej spoločnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov.
Aj vzhľadom na uvedené otázky sa EP pýta, či maďarská vláda v druhej polovici roka 2024 bude schopná plniť svoje povinnosti predsedníckej krajiny v Rade EÚ.
Orbán reaguje
Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na hlasovanie vyhlásil, že liberálni europoslanci v Európskom parlamente opäť zaútočili na Maďarsko.
"Ukrajine chcú dať peniaze na štyri roky, pričom do eurovolieb zostáva už len päť mesiacov. V podstate chcú ľudí zbaviť ich práva rozhodovať o svojej budúcnosti," napísal Orbán na sociálnej sieti X. Tento prístup nazval "protidemokratickým" a zdôraznil, že Maďarsko s ním nesúhlasí.
"Ak chceme Ukrajine pomôcť, urobme to mimo rozpočtu EÚ a na ročnej báze. Toto je jediný demokratický postoj päť mesiacov pred voľbami," napísal Orbán.
Reakcie slovenských europoslancov
Za znenie rezolúcie proti Maďarsku hlasovali zo slovenských europoslancov Vladimír Bilčík, Peter Pollák, Ivan Štefanec, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Michal Wiezik. Proti boli Miriam Lexmann, Katarína Roth Neveďalová, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. Eugen Jurzyca sa zdržal. Nehlasovali Martin Hojsík, Jozef Mihál, Monika Beňová a Robert Hajšel.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) uviedla, že nesúhlasí, aby sa členskej krajine odoberalo právo veta iba za to, že sa niekomu nepáči, ako ho používa. "Preto som túto pozíciu Európskeho parlamentu, tentoraz voči Maďarsku, v dnešnom hlasovaní odmietla. Áno, staviam sa veľmi kriticky voči zahraničnej politike Maďarska a niektorým krokom premiéra Orbána. To však nemôže byť dôvodom podkopávania zmlúv, na ktorých sme sa dohodli. Politický súboj sa musí zvádzať vždy v rámci dohodnutých pravidiel."
Vladimír Bilčík (nezávislý/Obnovme Európu) uviedol, že Maďarsko má dlhodobý problém s rúcaním právneho štátu. "Prekračuje pravidlá, a tým pádom nesie za to dôsledky. Politická cesta susedného Maďarska má preto pre Slovensko slúžiť ako výstraha, nie ako vzor," odkázal poslanec. Priznal, že o to viac ho znepokojuje bratanie sa slovenského premiéra Roberta Fica s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom a výrok o tom, že sa ich záujmy na 99 percent zhodujú. "Skutočný záujem Slovenska je vyhnúť sa maďarskej ceste," dodal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) tvrdí, že situácia v Maďarsku je dlhodobo nelichotivá. "Ohrozenia právneho štátu, európskych financií či pomýlená zahraničná politika voči Rusku a Ukrajine už nie sú len doménou maďarskej vlády a kontroverzného premiéra. Tieto kritériá čoraz viac napĺňa aj slovenská vláda," upozornil.
Eugen Jurzyca (SaS/Európski konzervatívci a reformisti) zdôraznil, že EÚ by mala na ochranu právneho štátu v prvom rade využiť európske orgány činné v trestnom konaní – OLAF, Európsku prokuratúru a Súdny dvor EÚ –, nie blokovanie eurofondov. "Eurofondy by nemali slúžiť na kupovanie lojality vlád členských štátov, ale na financovanie verejných statkov. Nepovažujem za optimálne, ak niektorý členský štát zneužíva pravidlo jednomyseľnosti na získanie ústupkov v iných oblastiach vetovaním správneho kroku," uviedol.
Jozef Mihál (nezávislý/Obnovme Európu) pripomenul, že eurokomisia v decembri odblokovala Maďarsku zmrazené kohézne fondy vo výške 10,2 miliardy eur tesne pred hlasovaním na samite o pomoci Ukrajine, keď hrozilo, že Maďarsko zablokuje toto dôležité rozhodnutie. "Samit o finančnej pomoci Ukrajine je naplánovaný na začiatok februára a riziko, že sa táto prax zo strany Maďarska zopakuje, je veľké. Preto vyzývame na začatie procesu podľa článku 7 odseku 2 Lisabonskej zmluvy, čo predstavuje prvý krok na určenie existencie vážneho a pretrvávajúceho porušovania hodnôt EÚ. Tento krok je potrebný na ochranu hodnôt EÚ," vysvetlil.
Martin Hojsík (PS/Obnovme Európu) hovorí, že Maďarsko je volebnou autokraciou, a nie demokraciou, a vzhľadom na alarmujúce tempo úpadku právneho štátu v Maďarsku je kľúčové, aby EP vyslal jasný signál nielen Viktorovi Orbánovi, ale aj Robertovi Ficovi. "EÚ je postavená na princípoch právneho štátu a demokracie, ktorých dodržiavanie od svojich členov bude vyžadovať. No Orbánov režim aj naďalej používa peniaze pochádzajúce aj zo slovenských daní na rozdávanie svojim oligarchom. Orbán blokuje revíziu európskeho rozpočtu, ktorá zahŕňa poskytnutie 50 miliárd eur Ukrajine, a pôsobí tak ako trójsky kôň Putina v Európe. Preto europarlament žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby z tlaku voči Maďarsku neustupovali," povedal.
Monika Beňová (Smer/nezaradená) upozornila, že dodržiavanie princípov právneho štátu je zmluvne definované tak neurčito, že ho možno pri vytváraní nátlaku na nejakú členskú krajinu používať veľmi svojvoľne. "Dlhodobo upozorňujem, že na to naviazaný mechanizmus umožňujúci pozastavenie čerpania eurofondov je potrebné uplatňovať veľmi obozretne. Primeranejšie pri vzniku podozrení by boli pokuty a nie úplné zastavenie financovania pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva, poľnohospodárom či stopnutie peňazí napríklad na obnovu a výstavbu zdravotníckej alebo školskej infraštruktúry," uviedla.
(mch, tasr)
