Za vyslovenie súhlasu hlasovalo 34 zo 71 prítomných senátorov, proti bolo 28.

Minister spravodlivosti Pavel Blažek dokument v hornej komore predstavil s tým, že jeho prijatie by malo skôr symbolický význam, a český právny poriadok by sa meniť nemusel.

Senátori, ktorí boli proti návrhu, tvrdili, že dohovor je politický dokument, ktorý dáva len prázdne záväzky a nemá reálnu šancu násiliu zabrániť. „Istanbulský dohovor je otráveným jablkom, ktoré má krásne vyzerajúcu šupku. Je to veľmi utáraný dokument, v ktorom sú určite dobré úmysly, ale pod ne sa podarilo skryť niekoľko zákerných vecí,“ povedal Zdeněk Hrabala.

Realizácia dohovoru by podľa Jany Zwyrtek Hamplovej znamenala ohrozovanie detí.

Naopak, podľa zástancov dokumentu by Česko jeho ratifikáciou ukázalo, že netoleruje násilie „za zatvorenými dverami“. „Je pre mňa až neuveriteľné, čo je niekto schopný vyfabulovať z textu Istanbulského dohovoru alebo zo sprievodnej správy,“ reagoval na oponentov podpredseda Senátu Jiří Drahoš.

Podľa Adély Šípovej by ratifikácia dohovoru zaradila ČR medzi krajiny, kam patrí. „Nič nám nevezme, žiadnu našu rodinu neohrozí,“ dodala.

Český prezident Petr Pavel ešte pred hlasovaním Senátu prijatie dokumentu podporil. „Sme jedným z posledných štátov Európy, ktorý sa k nej dosiaľ nezaviazal, a nie je žiaden skutočný dôvod, prečo to ďalej odkladať,“ napísal na sociálnej sieti X s tým, že ČR ho mala ratifikovať už dávno.

Česko zmluvu podpísalo v roku 2016, ale neratifikovalo ju. V Európskej únii ako celku začal dohovor platiť 1. októbra 2023, hoci sa k nemu dodnes okrem Česka právne nezaviazalo ani Slovensko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.

(tasr)