„No primátor nás oklamal. Svojvoľne urobil programovú zmenu v rozpočte. A peniaze mestským častiam nevyplatil. To si za 34 rokov v tunajšej samospráve nikto nedovolil,“ dodala Kovačevičová s tým, že mesto hospodári s rozpočtom vyše 266 miliónov eur. Podčiarkla, že príjmy mesta predstavujú sumu vyše 194 miliónov eur. Pred novinármi symbolicky odstrihla z krajčírskeho metra, aby názorne ukázala výšku sumy pre mestské časti v pomere k výške rozpočtu mesta. „Mestské časti zabezpečujú základné funkcie a chod svojich samospráv. Investičné aktivity a rozvoj daného územia. Chceme sa prudko ohradiť voči postupom, s ktorými začal primátor Polaček,“ argumentovala starostka.

Dodala, že kvôli nevyplateniu podielových daní sú poškodené nielen mestské časti, ale hlavne obyvatelia, ktorí v nich žijú. „Mesto Košice nepotrebuje takého kapitána, ktorý hodí námorníkov cez palubu, lebo šetrí a chce tak odľahčiť loď. Rozhodnutia primátora majú reálny dosah na životy Košičanov. V mesiacoch október, november a december som od mesta dostal 58-tisíc eur. To je menej, ako nás stojí riaditeľ magistrátu. Menej, ako nás stojí jeden námestník primátora. Ja mám z tejto sumy zabezpečiť služby pre 22-tisíc obyvateľov, ktorí platia dane mestu. Čo im mám povedať?“ pýtal sa starosta mestskej časti KVP Ladislav Lörinc.

Dodal, že chod úradu stojí 120-tisíc eur mesačne a reálne hrozilo, že mestská časť nebude mať na výplaty pre zamestnancov. Nakoniec si museli zobrať kontokorentný úver vo výške 300-tisíc eur, aby mali na mzdy. „A primátor mi odkazuje, že mám šetriť. Ja to chápem. Aj preto si miestni poslanci v roku 2022 dobrovoľne znížili odmeny na 250 eur mesačne v hrubom. Ja ako starosta poberám päť rokov zákonom stanovený základný plat. Pán primátor ešte aj teraz dostal za december 7 126 eur. Námestníci dvakrát po 4 600 eur. A odmietali šetriť,“ podotkol Lörinc.

Poukázal aj na to, že primátorovi znížili plat poslanci na decembrovom zasadnutí zastupiteľstva. Porovnal aj tzv. reprefondy. Na KVP je to 100 eur, v prípade primátora má ísť o sumu 90-tisíc eur. Rovnako na marketingové účely vynakladá mestská časť 100 eur, mesto 120-tisíc. „Pre porovnanie, mesto Hlohovec má tiež 22-tisíc obyvateľov, ale príjmy vo výške 30 miliónov eur ročne. My máme od mesta 1,4 milióna a ani to nám nebolo v minulom roku poslané,“ upresnil Lörinc. Dodal, že ak by mesto apelovalo na šetrenie na začiatku minulého roka, prijali by to s pochopením. „Šetrenie je to jediné, čo drží mestské časti nad vodou. Uznesenie o vyplatení podielových daní, ktoré podpísal primátor, zrazu nie je záväzné, ale uznesenie o tom, že ľudia majú platiť zvýšené dane a poplatky, sú záväzné?“ uzavrel starosta. „Pán primátor, chcem vám z tohto miesta odkázať, že ľudia, ktorí stoja za mnou, nie sú žiadni lokaji. Sú to, alebo majú to byť vaši partneri. Preto chcem primátora vyzvať, aby si už konečne uvedomil, že my sme partneri,“ doplnil kolegov starosta Starého Mesta Igor Petrovčik.

Primátor Jaroslav Polaček vidí situáciu inak. Šiesti starostovia z 22 mestských častí podľa neho odmietajú diskutovať a komunikovať, pričom vzniknutú situáciu využívajú na svoje politické hry. „Neopodstatnenými trestnými oznámeniami zneužívajú štátnu moc a médiá na svoje zviditeľnenie. Zároveň zneužívajú dôveru médií, prostredníctvom ktorých zavádzajú verejnosť polopravdami,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytlo mesto Štandardu.

„Sme presvedčení o zákonnosti a oprávnenosti postupu vedenia mesta Košice urobiť pri vyplácaní podielových daní MČ rozpočtové opatrenie. Dané uznesenie bolo naplnené v plnom rozsahu, o čom boli všetci starostovia informovaní. Zároveň očakávame, že potom, ako sa preukáže pravda, tak sa všetci účastníci dnešného happeningu pri Krajskej prokuratúre verejne ospravedlnia nielen vedeniu mesta Košice, ale aj všetkým jeho zamestnancom, ktorých meno takýmto spôsobom poškodzujú,“ píše sa ďalej v reakcii na dnešný brífing starostov s dôvetkom, že menšina starostov doteraz nepochopila, v akej zlej finančnej situácii sa nachádza mesto Košice. Aj napriek nekonečnému dialógu, desiatkam spoločných stretnutí a informáciám zo strany mesta odmietajú prijať realitu.

Magistrát ďalej argumentuje, že mesto sa od začiatku decembra nachádza v krízovom režime a bolo nútené uskutočniť viacero nepopulárnych úsporných opatrení. „Očakávali sme, že aj mestské časti budú hľadať možnosti, ako ušetriť. Dozvedeli sme sa, že viaceré z nich, na rozdiel od magistrátu mesta, vyplatili koncoročné odmeny alebo 13. platy a od mesta pritom očakávajú, že im z roka na rok bude posielať viac peňazí. Mnohé z nich, najmä tie veľké, pritom na chod vlastného úradu vydajú 80 percent rozpočtu,“ dodáva magistrát. „Žiaľ, niektorí starostovia namiesto solidarity nastavajú ruku a žiadajú mesto o ďalšie peniaze, pričom sami nedokážu šetriť a racionalizovať činnosť a výkony svojich úradov. Je minimálne zvláštne, že najhlasnejšie výhrady majú najmä tí starostovia, ktorých úrady síce fungujú najmenej hospodárne a efektívne, no na druhej strane sú lídrami vo výške svojich funkčných platov a odmien,“ píše sa ďalej v stanovisku.

„Mnohí Košičania sa najmä v posledných týždňoch začali oprávnene pýtať, či naše mesto naozaj potrebuje 22 mestských častí.  Aj od odpovede na túto otázku závisí, či budú Košice prosperovať, alebo nie. Starostovia zjavne strácajú pôdu pod nohami, keď sa potrebujú verejnosti pripomínať prostredníctvom bezdôvodných útokov na mesto, pretože vedia, že mesto pripravuje odbornú analýzu opodstatnenosti fungovania a existencie niektorých mestských častí,“ dodáva magistrát. Mesto zároveň ako jediná samospráva na Slovensku nedostalo peniaze, ktoré boli vyčlenené na pomoc mestám a obciam za pomoc odídencom z Ukrajiny. Celá suma vo výške 6,6 milióna eur išla, na rozdiel od Bratislavy, priamo mestským častiam. Ako príklad uvedieme MČ Staré Mesto, ktorá, aj napriek kráteniu podielových daní zo strany mesta, hospodári s navýšeným rozpočtom o cca 1,5 milióna eur.

Magistrát ďalej od starostov očakáva, že sami navrhnú, ako chcú byť v budúcnosti viac solidárni a akým spôsobom môžu aj oni pomôcť mestu Košice v jeho súčasnej nepriaznivej finančnej situácii. Mesto sa do nej nedostalo vlastným pričinením, ale bezprecedentnými rozhodnutiami bývalých vlád a parlamentu. Kvôli legislatívnej smršti a necitlivým zásahom štátnych orgánov v uplynulých rokoch prišlo mesto Košice o finančné zdroje v celkovej výške 115 miliónov eur.