Fašiangové tradície priblíži v Thurzovom dome v Banskej Bystrici etnologička Katarína Nádaská

Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch a končia Popolcovou, alebo tzv. škaredou stredou. Ich dĺžka sa riadi podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzajú sviatky Veľkej noci. Obdobie fašiangov sa spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari, hlavne magickými spôsobmi.

Mohlo by Vás zaujímať Prístup na facebook ministerstva: Dva roky pre nich nepracujem a moderátorom účtu som zostal doteraz

„Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať,“ vysvetlila Nádaská.

Slovo fašiang pochádza zo staronemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.

„V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam, kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, navzájom si vypomáhala nielen rodina, ale i susedia. Na stole nechýbali šišky, fánky, pampúšiky, ktoré patrili medzi výdatnejšie pochúťky. Podľa dĺžky fašiangového obdobia existovali tzv. dlhé a krátke fašiangy. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V januári a vo februári sa preto konalo najviac svadieb,“ priblížila Nádaská.

Mohlo by Vás zaujímať Únia miest Slovenska: Financie chcú aj za cudzincov, ktorí u nás legálne bývajú a pracujú

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice sa končili v utorok polnočným pochovávaním basy pred Popolcovou stredou.

(tasr)