Preskočiť na obsah
Minúta  |  

K útoku na katolícky kostol v Istanbule sa prihlásil Islamský štát

K útoku na katolícky kostol v Istanbule sa prihlásil Islamský štát. Podľa vyhlásenia na sociálnej sieti Telegram išlo o reakciu na výzvu „zabíjať židov a kresťanov po celom svete“. Zároveň zadržali dvoch podozrivých, jedného z Tadžikistanu, druhého z Ruska.

K útoku došlo o 11.40 miestneho času (09.40 SEČ), keď dvaja maskovaní útočníci vnikli do kostola sv. Márie v istanbulskej štvrti Sariyer počas bohoslužby a zabili jednu 52-ročnú osobu. Kostol spravujú františkánski misionári z Talianska. Páchateľom sa po čine podarilo ujsť.

Na tlačovom brífingu uviedol turecký minister vnútra Ali Yerlikaya, že po útoku boli na tridsiatich adresách vykonané razie a polícia zadržala celkovo 47 ľudí.

V čase útoku bolo v kostole okolo 40 ľudí vrátane poľského generálneho konzula Witolda Leśniaka s rodinou.

Dvaja maskovaní útočníci zaútočili na kostol v Istanbule počas nedeľných bohoslužieb

Mohlo by Vás zaujímať Dvaja maskovaní útočníci zaútočili na kostol v Istanbule počas nedeľných bohoslužieb

(tasr, dpa, afp)

Minúta  |  

Vodca KĽDR sledoval raketové testy z novej ponorky

Vodca KĽDR sledoval raketové testy z novej ponorky. Tá niesla odpaľovaciu technológiu, ktorou boli strategické riadené strely Pulhwasal-3-31 vypustené. Preleteli nad Japonským morom, pričom let jednej trval 7 421 sekúnd, tá druhá letela 7 445 sekúnd.

Ponorka na jadrový pohon bola rovnako súčasťou vojensko-technologických testov. Informovala o tom tamojšia štátna agentúra KCNA, ktorú na brífingu citoval juhokórejský rezort obrany.

Agentúra uviedla, že rakety presne zasiahli stanovené ciele, a Kim Čong-un bol s testami „veľmi spokojný“. KCNA neuviedla žiadne podrobnosti.

Juhokórejská armáda v nedeľu oznámila, že okolo 8.00 zaznamenala odpálenie niekoľkých severokórejských riadených striel nad vodami neďaleko prístavného mesta Sinpcho ležiaceho na východnom pobreží Kórejského polostrova, kde sa nachádza lodenica, v ktorej sa bude stavať ponorka.

V septembri minulého roka Severná Kórea predstavila svoju prvú taktickú nukleárnu útočnú ponorku schopnú uskutočniť podmorský jadrový útok. Označila ju za jeden z „hlavných podmorských útočných prostriedkov“ svojich námorných síl.

Ponorka na jadrový pohon je na zozname technologicky vyspelých zbraní, ktorých vývoj spolu s hypersonickou hlavicou, špionážnymi satelitmi a medzikontinentálnymi balistickými raketami na tuhé palivo avizoval Kim Čong-un vo svojom prejave koncom roka 2021.

(tasr, jonhap)

Minúta  |  

Egypt začal so spornými renovačnými prácami na Menkaureho pyramíde v Gíze

Egypt začal so spornými renovačnými prácami na Menkaureho pyramíde v Gíze, generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre historické pamiatky Mustafá Wazírí ich označil za „projekt storočia“.

Na Facebooku zverejnil video, ako robotníci ukladajú žulové bloky na základňu Menkaureho pyramídy, najmenšej z troch hlavných pyramíd, ktoré spolu so sochou Sfingy tvoria známy pamiatkový komplex.

Pyramída bola vo svojom období obložená žulou, časom o tento plášť prišla. Cieľom renovácie je preto obnoviť pôvodný vzhľad stavby rekonštrukciou jej vonkajšej žulovej vrstvy.

Práce majú trvať tri roky, a budú „darom Egypta svetu v 21. storočí“, vyhlásil Wazírí, ktorý vedie spoločnú egyptsko-japonskú misiu zodpovednú za tento projekt.

Pod videom však desiatky pobúrených ľudí zanechali kritické komentáre. „Posledné, čo chýbalo, bolo pridať obklad na Menkaureho pyramídu! Kedy už konečne prestaneme s absurditou pri spravovaní egyptského dedičstva?“ napísala egyptologička Monica Hannaová.

„Všetky medzinárodné zásady týkajúce sa renovácií zakazujú takéto zásahy,“ dodala expertka a vyzvala všetkých archeológov, aby sa „okamžite zmobilizovali“.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Stoltenberg: Čína sleduje spory v USA o ďalšiu pomoc Ukrajine

Vojenské financovanie Ukrajiny zo strany Spojených štátov je kľúčovým odstrašujúcim signálom pre Čínu. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod návštevy USA, kde chce v Kongrese lobovať za pokračovanie pomoci pre Kyjev vo vojne s Ruskom.

Prezident Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom.
       
Analytici uvádzajú, že Čína, ktorá si nárokuje samosprávny Taiwan a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie, sleduje, či kedysi silná západná podpora pre Ukrajinu nepoľavuje. Varujú, že Peking by sa v takom prípade mohol pokúsiť podniknúť vojenský zásah voči Taiwanu.

"Ak Putin na Ukrajine dosiahne čo chce, urobí to zraniteľnejšou nielen Európu, ale nás všetkých, aj Spojené štáty," zdôraznil Stoltenberg. Americká pomoc pre Ukrajinu bola podľa neho len zlomkom rozpočtu Pentagónu, napriek tomu "sme dokázali podstatne zničiť a degradovať ruskú armádu".

(tasr, afp)

Minúta  |  

Gustáv Husák mal predpoklady stať sa otcom sovietskej slovenskej štátnostni, nie demokratickej

Dňa 10. januára sa Robert Fico, Ľuboš Blaha a Andrej Danko poklonili hrobu Gustáva Husáka. Stále častejšie sa tiež do verejného diskurzu dostáva téza o Husákovi ako „skutočnom otcovi národa“, naposledy slovami Eduarda Chmelára.

Gustáv Husák mal skutočne isté predpoklady na to stať sa otcom slovenskej štátnosti, lenže nie demokratickej, ale sovietskej. „Chceme byť súčasťou ZSSR,“ napísal vtedy ako predseda 13-člennej Slovenskej národnej rady v správe pre moskovské vedenie KSČ.

Pozitívne tiež zhodnotil hospodársku situáciu prvej Slovenskej republiky, pričom opísal jej životaschopnosť, ktorá bola argumentom tých, ktorí sa v medzivojnovom období (ale aj neskôr po vojne) snažili o samostatnosť Slovenska.

Viac sa o problematike vnímania Gustáva Husáka ako „skutočného otca národa“ dočítate v článku Matúša Chrtianskeho.

Rozprávka o Husákovi ako skutočnom otcovi slovenskej demokratickej štátnosti

Mohlo by Vás zaujímať Rozprávka o Husákovi ako skutočnom otcovi slovenskej demokratickej štátnosti

Minúta  |  

Arménsky premiér navrhol Azerbajdžanu pakt o neútočení

Arménsky premiér Nikol Pašinjan navrhol Azerbajdžanu podpísanie paktu o neútočení, kým oba znepriatelené kaukazské štáty neuzavrú mierovú zmluvu.

Jerevan a Baku viedli v 90. rokoch a v roku 2020 dve vojny o sporný región Náhorný Karabach, ktorý Azerbajdžan opätovne dobyl vlani pri bleskovej ofenzíve.

Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev predtým hovorili, že mierovú dohody by mohli podpísať do konca minulého roka. Medzinárodná sprostredkované mierové rozhovory však dosiaľ nepriniesli prelom.

Ovládnutie Náhorného Karabachu Azerbajdžanom vyvolalo utečeneckú krízu, keďže z regiónu utieklo takmer celé jeho obyvateľstvo etnických Arménov – viac ako stotisíc ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.