Mladí ľudia neriešia problémy a radšej pred nimi utekajú, tvrdí klinická psychologička

TRENČÍN – Psychické zdravie mládeže sa v uplynulých rokoch ukazuje ako vážny problém našej spoločnosti. Sociálna izolácia, virtuálna realita, samovraždy, uzatváranie sa do seba a nechávanie riešení problémov na rodičoch... O zhoršenom duševnom zdraví sme sa rozprávali s klinickou psychologičkou a súdnou znalkyňou Magdou Krasulovou.

tínedžeri s mobilmi Mobilová mládež –všetci spolu, ale predsa každý sám, Foto: Pixabay

Mládež bola v bežnom živote vždy viac zraniteľnejšia. Nemali toľko odžité ako dospelí a nemali osvojené funkčné životné stratégie. V ostatnom období sa psychické zdravie mládeže rapídne zhoršilo. Ich psychická odolnosť je veľmi nízka. „Ak ich rodičia nepodporia v samostatnosti a neakceptujú aj zlyhania, ale naopak tlačia na výkon, na známky, riešia veci za nich, tak sa mladý človek naučí problémom vyhýbať a nie ich riešiť,“ uviedla klinická psychologička.

Problém vidí aj v útekoch do virtuálnej reality, teda do nereálneho sveta. Mladí ľudia sa v dnešnej dobe ťažko pasujú s problémami a následne ich prekonávaním. Radšej pred nimi zutekajú.

Nie je hanbou mať problém, ale neriešiť ho. Foto: TASR

„Miesto budovania psychickej odolnosti prekonávaním prekážok idú do pasivity, alebo naopak do neprimeranej agresivity, do problémového správania. Je len otázkou, či ho obrátia proti sebe, alebo proti okoliu. Niekedy je jedna udalosť spúšťačom druhej a máme tu celú lavínu. Ak človek veľa potláča, je natlakovaný emóciami a vznikne efekt parného hrnca. Preto je dôležité naučiť mladých ľudí všetky emócie komunikovať, akceptovať, nie ich len potláčať zákazmi a príkazmi,“ pokračovala.

Veľkým spúšťačom psychických problémov bolo obdobie súvisiace s koronavírusom a následná sociálna izolácia. Sekundovali tomu strach o zdravie a obava o život, čo je podľa psychologičky najzhubnejšia kombinácia.

Práve dlhá sociálna izolácia lákala k úteku k náhradným vzťahom, k náhradnej komunikácii, k sociálnym sieťam, do virtuálneho sveta. Vytvárali sa virtuálne emócie u mladých, nezrelých ľudí.

„Nevieme vlastne, kto sme, ako žijeme, čo je naozaj a čo je iba ilúzia. Celkom prirodzene nastupujú nepríjemné pocity – depresie, úzkosti, agresivita voči okoliu alebo aj sebapoškodzovanie. Ak si sám nerozumiem, neviem čo sa so mnou deje a naviac mám rodičov, ktorí tlačia len na výkon, na výsledky, známky, vzniká začarovaný kruh,“ vyjadrila sa odborníčka.

Podľa detskej psychologičky je najdôležitejšia komunikácia a nie držanie problémov v tajnosti. „Je veľmi dôležité, aby sme sa učili otvorene komunikovať a nie potláčať. Aby sme si uvedomovali svoju hodnotu a hodnotu iného. Najdôležitejšie je, aby sme mali primeraný záujem jeden o druhého a neboli ľahostajní k sebe, ani k svojmu okoliu. A najťažšie, aby sme statočne pomenovali problém a nevyhýbali sa mu. Nie je hanbou mať problém, ale neriešiť ho,“ uzavrela Krasulová.