Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká kontrarozviedka monitoruje svojho bývalého šéfa Maassena pre pravicový extrémizmus

Nemecká kontrarozviedka monitoruje svojho bývalého šéfa Maassena pre pravicový extrémizmus. Len prednedávnom pritom ohlásil zámer premeniť ním vedený spolok Werteunion na politickú stranu.

Hans-Georg Maassen bol z čela nemeckej kontrarozviedky (BfV) nútený odstúpiť v roku 2018 po údajnej bagatelizácii násilia zo strany krajnej pravice.

Ak sa v Nemecku niekto domnieva, že je sledovaný spravodajskou službou, môže sa na ňu obrátiť s otázkou, či o ňom inštitúcia zhromažďuje informácie.

V liste adresovanom jeho právnikovi, ktorý zverejnil, BfV potvrdila, že monitoruje niektoré Maassenove výroky k migračnej politike a jeho vyjadrenia o „neprijateľných“ krokoch proti extrémistom z hnutia takzvaných Ríšskych občanov, vrátane ich domnelého vodcu, princa Heinricha XIII. Reusse, ktorí boli zatknutí v roku 2022.

Maassen pritom kritizuje nemeckú ministerku vnútra, sociálnu demokratku Nancy Faeserovú, za zneužitie BfV na boj proti politickým oponentom. 

Medzi kontroverzné výroky Maassena patrí napríklad tvrdenie o „likvidačnom rasizme voči bielym“ alebo o „červeno-zelenej rasovej doktríne“. Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu Maassen vyzýval na lepšie vzťahy Berlína s Moskvou a v roku 2021 neúspešne kandidoval do Spolkového snemu.

Maassen nedávno opustil CDU a v liste adresovanom predsedovi strany Friedrichovi Merzovi z 25. januára obvinil stranu zo „zrady klasických hodnôt“. Podľa neho je CDU len „variantou socialistických strán, a nie alternatívou voči nim“.

https://twitter.com/HGMaassen/status/1752706994887332081

(ap)

  |  

Vláda neplní predvolebné sľuby, neprináša riešenia ani pokoj v krajine

Vláda pred voľbami sľubovala pokoj a konštruktívne riešenia pre Slovensko, namiesto toho vidíme hádky, chaos a plné námestia protestujúcich ľudí. Pri hodnotení prvých sto dní vlády to uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Chaos v krajine je podľa neho výsledkom politikárčenia. Poukázal aj na "hanebnú" novelu Trestného zákona.

Predstavitelia hnutia skritizovali aj kroky vlády v konkrétnych rezortoch. Jozef Hajko poukázal na schválený tohtoročný rozpočet, ktorý podľa neho bude viesť k zadlžovaniu Slovenska. Skritizoval aj, že vláda nepredstavila opatrenia, ktoré by prispievali k hospodárskemu rastu.

František Majerský vytkol vláde, že nerieši zdravotníctvo. Podotkol, že jeho odpolitizovanie neprebieha, a tiež, že sa stále nevie, čo bude ďalej s projektmi z plánu obnovy. Dodal, že vláda nerieši ani problém nedostatkového personálu.

Igor Janckulík okrem iného skritizoval, že rezort dopravy vyčlenil málo financií na opravu mostov, ktorú si vláda určila za prioritu.

(tasr)

  |  

V partizánskej nemocnici vymenili riaditeľa

PARTIZÁNSKE – Nemocnica v Partizánskom má nového riaditeľa. Funkciu tam od štvrtka zastáva Ivan Mokrý, ktorý donedávna pôsobil ako riaditeľ nemocnice v Žiari nad Hronom.

Mokrý vo funkcii nahradil Gabriela Krbúšika. Ten naďalej v nemocnici pôsobí na pozícii primára oddelenia anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti.

TASR o tom informovala PR špecialistka Penta Hospitals SK, pod ktorú nemocnica v Partizánskom patrí, Bianka Krejčíová.

(tasr)
        

  |  

Na Zemplíne zaznamenali dotrasy minuloročného zemetrasenia

PREŠOV – Na východnom Slovensku bolo v stredu večer zemetrasenie, ktoré zasiahlo oblasť medzi obcami Košárovce a Jankovce v okrese Humenné.

Išlo o dotrasy minuloročného októbrového zemetrasenia s magnitúdom 1,4. Potvrdil to vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Kristián Csicsay s tým, že ho zaznamenali o 22.35 h a bolo v hĺbke 4,6 kilometra. Otrasy pocítili aj obyvatelia niektorých obcí v okresoch Vranov nad Topľou a Humenné. Seizmológom zatiaľ prišiel jeden vyplnený makroseizmický dotazník z Nižnej Sitnice.

Starosta Ďapaloviec v okrese Vranov nad Topľou Ján Cmár pre TASR potvrdil, že nočné otrasy pocítilo viacero obyvateľov obce, ktorí ho kontaktovali.

Východ Slovenska zasiahlo 9. októbra 2023 zemetrasenie s magnitúdom 4,9 a epicentrom v katastri obce Ďapalovce.

Spôsobilo materiálne škody hlavne na rodinných domoch v niekoľkých obciach v okresoch Humenné a Vranov nad Topľou. V Ďapalovciach bolo do 7. januára zaznamenaných ešte 32 dotrasov tohto zemetrasenia, ktoré spôsobili ďalšie praskliny v rodinných domoch.

(tasr)

  |  

Pacient sa bál o život vo „východoeurópskej" nemocnici, následne napadol sestru

TRNAVA – Policajti z Pohotovostnej motorizovanej jednotky dnes skoro ráno zasahovali na urgentnom príjme vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Na pomoc ich okolo druhej hodiny privolal personál urgentného príjmu pre vyhrážky od agresívneho pacienta, ktorý sa údajne bál o život vo „východoeurópskej“ nemocnici.

Podľa prvotného oznámenia počas ošetrenia fyzicky napadol jednu zo sestier a podpálil prenosné lôžka v čakárni. „Policajti na mieste obmedzili na osobnej slobode 70-ročného občana Rakúska, ktorý kládol aktívny odpor. Po zákroku mu pri orientačnej dychovej skúške namerali v dychu viac ako 2 promile alkoholu,“ informovala o udalosti trnavská polícia.

Muža po ošetrení predviedli na policajnú stanicu a po prvotných úkonoch skončil nakoniec v cele policajného zaistenia.

Fakultná nemocnica v Trnave informovala, že agresívny muž udrel sanitárku do hrudníka a musela byť ošetrená. „Jeho vyčíňanie pokračovalo podpálením troch lôžok. Vďaka rýchlemu zásahu sestier sa podarilo požiar uhasiť a privolali hasičov. Na mieste sa tak stretli všetky záchranné zložky kvôli jednému pacientovi," uviedla v stanovisku nemocnica. Personál urgentného príjmu napriek všetkému pacienta ošetril a poskytol mu adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

Polícia sa okolnosťami tohto prípadu naďalej zaoberá.

(sita)

  |  

Tusk pripustil predčasné voľby, ak bude do vládnutia zasahovať prezident

Tusk pripustil predčasné voľby, ak bude do vládnutia zasahovať prezident. Duda totiž podpísal zákon o štátnom rozpočte, no vzápätí ho napadol na Ústavnom súde.

"Ak nebude možné vládnuť, pretože on (prezident Andrzej Duda) bude zasahovať, a ak budú chcieť usporiadať predčasné voľby, dostanú ich," povedal poľský premiér Donald Tusk novinárom v Bruseli.

Duda v stredu podpísal zákon o štátnom rozpočte, ktorý predtým schválil poľský parlament. Poľský prezident ho však vzápätí napadol na Ústavnom súde, pričom to odôvodnil pochybnosťami v jeho prijatí.

Agentúra AFP vysvetľuje, že návrh štátneho rozpočtu parlament síce schválil drvivou väčšinou, ale v pléne chýbali dvaja poslanci opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorých poslanecké mandáty boli zrušené z dôvodu odsúdenia za trestný čin.

To znamenalo, že v čase hlasovania nebolo Národné zhromaždenie plne obsadené, v dôsledku čoho vznikla potenciálna medzera v ústave. Duda v tejto súvislosti uviedol, že všetku legislatívu, ktorú schválil parlament v neprítomnosti dvoch poslancov, pošle Ústavnému súdu na preskúmanie.

(tasr, afp)