Preskočiť na obsah
  |  

Namíbijský prezident Hage Geingob zomrel v nedeľu ráno vo veku 82 rokov

Namíbijský prezident Hage Geingob zomrel v nedeľu ráno vo veku 82 rokov. Oznámila prezidentská kancelária na sieti X. Prezident zomrel v nedeľu krátko po polnoci v súkromnej nemocnici vo Windhoeku v kruhu svojej najbližšej rodiny. Geingob sa len nedávno vrátil z USA, kde absolvoval liečbu rakoviny.

Geingob bol v poradí tretím prezidentom Namíbie a úrad zastával od roku 2015. Pred nástupom do úradu prezidenta Geingob pôsobil ako najdlhšie slúžiaci premiér Namíbie, pričom na čele vlády stál dovedna 15 rokov. Právomoci hlavy štátu po jeho úmrtí prevzal doterajší viceprezident Nangolo Mbumba.

V minulosti bojoval proti režimu apartheidu v Juhoafrickej republike (JAR), pod ktorú vtedy patrila aj Namíbia, pričom strávil niekoľko desaťročí v exile. Namíbia získala nezávislosť v roku 1990. Nové prezidentské voľby sa v krajine budú konať koncom roka 2024.

(tasr)

  |  

Joe Biden so ziskom viac než 96 percent hlasov zvíťazil v sobotňajších demokratických primárkach v Južnej Karolíne

Joe Biden so ziskom viac než 96 percent hlasov zvíťazil v sobotňajších demokratických primárkach v Južnej Karolíne. Išlo o prvé oficiálne primárky Demokratickej strany pred novembrovými prezidentskými voľbami, v ktorých bude Biden zrejme opäť čeliť republikánskemu súperovi Donaldovi Trumpovi.

"Ľudia v Južnej Karolíne prehovorili a ja nemám žiadnu pochybnosť o tom, že nás vyslali na cestu k znovuzískaniu prezidentského úradu a k tomu, že Donald Trump bude opäť porazený," reagoval Biden na svoje víťazstvo.

V tohtoročných primárkach čelil Biden len dvom výrazne slabším súperom: minnesotskému kongresmanovi a majiteľovi zmrzlinárskej spoločnosti Deanovi Phillipsovi a autorke spirituálnej literatúry Marianne Williamsonovej.

Podľa čiastkových výsledkov získal Biden v Južnej Karolíne viac než 96-percentnú podporu, čím si zaistil hlasy všetkých tamojších 55 delegátov augustového nominačného zjazdu Demokratickej strany.

(tasr)

  |  

Lesné požiare v Čile si už vyžiadali najmenej 46 obetí

Lesné požiare v Čile si už vyžiadali najmenej 46 obetí. Uviedol to čilský prezident Gabriel Boric, ktorý varoval, že počet obetí zrejme ešte bude stúpať, do niektorých zasiahnutých lokalít sa ešte pátracie tímy ešte ani nedostali, v iných pokračuje prehľadávanie vyhorených domov. Zničených bolo už minimálne 1100 obydlí.

"Štyridsať ľudí prišlo o život počas požiarov a ďalších šesť v dôsledku popálenín. Vieme, že tieto čísla sa ešte zvýšia," povedal prezident po tom, čo absolvoval prelet vrtuľníkom nad postihnutým regiónom, v ktorom predtým vyhlásil núdzový stav.

Ministerka vnútra Carolina Tohaová informovala, že hasiči celkovo zápasia s 92 aktívnymi požiarmi, pričom v celej krajine doteraz zhorelo 43-tisíc hektárov porastov. Dodala, že momentálne je prioritou likvidácia požiarov v regióne Valparaíso pre ich blízkosť k mestským aglomeráciám.

V piatok úrady preventívne uzavreli cestu spájajúcu Valparaíso s hlavným mestom Santiago, pretože obrovský oblak dymu "znižoval viditeľnosť". Požiarom v Čile napomáhajú letné horúčavy a sucho, ktoré postihuje južnú časť Južnej Ameriky a ktoré je spôsobené poveternostným javom El Niňo.

(tasr, afp)

  |  

Polícia pátra po páchateľovi krádeže telefónu v bratislavskej predajni

BRATISLAVA – Bratislavskí policajti vyšetrujú trestný čin krádeže, ku ktorému došlo vo štvrtok (1. 2.) v jednej z predajní na Gessayovej ulici v Bratislave.

„Podľa doposiaľ zistených informácií neznámy páchateľ vošiel do priestorov predajne, odkiaľ odcudzil mobilný telefón," uviedli bratislavskí krajskí policajti na sociálnej sieti.

Polícia žiada verejnosť o pomoc pri zistení totožnosti osoby na fotografiách, ktoré uverejnila na sociálnej sieti. Informácie, ktoré by viedli k zisteniu totožnosti osoby, má verejnosť oznámiť na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne napísať správu na profil polície na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

Po Iraku a Sýrii zaútočili Spojené štáty aj na jemenských húsíov. S asistenciou Británie zasiahli vyše 30 cieľov

Spojené štáty a Veľká Británia v sobotu zasiahli 36 húsíjských cieľov v Jemene v rámci druhej vlny útokov na Blízkom východe, informuje agentúra AP.

Najnovšie údery proti húsíom podnikli Spojené štáty pomocou vojnových lodí a stíhačiek. Útoky nasledovali po piatkovom leteckom útoku v Iraku a Sýrii, ktorý predstavoval odvetu za dronový útok, pri ktorom zahynuli traja americkí vojaci v Jordánsku.

Húsíjské ciele sa podľa dostupných informácií nachádzali na 13 rôznych miestach a zasiahli ich americké stíhačky F/A-18 z lietadlovej lode USS Dwight D. Eisenhower a torpédoborce USS Gravely a USS Carney, ktoré z Červeného mora vypálili rakety Tomahawk, uviedli americkí predstavitelia pre agentúru AP.

USA varovali, že ich reakcia po smrti vojakov na základni Tower 22 v Jordánsku sa neobmedzí na jednu noc, jeden cieľ alebo jednu skupinu. Americký minister obrany Lloyd Austin vo vyhlásení uviedol, že vojenská akcia s podporou Austrálie, Bahrajnu, Kanady, Dánska, Holandska a Nového Zélandu "vysiela húsíom jasný odkaz, že ak neukončia svoje nezákonné útoky na medzinárodnú lodnú dopravu a vojenské plavidlá, budú znášať ďalšie dôsledky".

Podpora uvedených krajín podľa amerických predstaviteľov zahŕňala spravodajskú a logistickú pomoc.

Lloyd dodal, že Spojené štáty nebudú "váhať brániť životy a voľný tok obchodu na jednej z najkritickejších vodných ciest na svete".

Húsíovia často podnikajú raketové útoky alebo útoky bezpilotnými lietadlami na komerčné a vojenské lode prechádzajúce cez Červené more a Adenský záliv.

Sobotňajšie útoky boli už treťou veľkou spoločnou operáciou USA a Británie, ktorej cieľom bolo zasiahnuť húsíjské odpaľovacie zariadenia, radarové stanovištia a bezpilotné lietadlá. Húsíovia však dali jasne najavo, že nemajú v úmysle svoje útoky obmedziť.

Americký rezort obrany uviedol, že sobotňajšie útoky v spolupráci s Veľkou Britániou boli zamerané na miesta spojené s hlboko zakopanými skladmi zbraní húsíov, raketové systémy a odpaľovacie zariadenia, systémy protivzdušnej obrany a radary.

(ap)

  |  

Klimatický protest v Holandsku sa skončil zadržaním asi tisícky ľudí

Holandská polícia nakrátko zadržala asi tisíc prívržencov ekologického združenia Extinction Rebellion, ktorí sa zúčastnili na proteste proti dotáciám na fosílne palivá v krajine.

Demonštranti v sobotu okolo poludnia zablokovali diaľnicu A12 v centre Haagu v blízkosti parlamentu a niekoľkých kľúčových ministerstiev.

Polícia neskôr holandským médiám oznámila, že voči demonštrantom nevznesie žiadne obvinenie.

(tasr, afp)