Preskočiť na obsah
  |  

Najväčšia slovenská univerzita chce vytvoriť doktorandskú školu

BRATISLAVA – Najväčšia slovenská univerzita plánuje vytvoriť doktorandskú školu. Slúžiť má doktorandom z viacerých fakúlt a poskytovať im aj celouniverzitné vzdelávanie. Uviedol to prorektor pre vedu a doktorandské štúdium Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Jozef Masarik s tým, že spustená by mala byť od budúceho akademického roka.

„Cieľom doktorandskej školy je skvalitniť vzdelávanie doktorandov, zvýšiť multidisciplinárnosť výskumu a interakciu doktorandov z rôznych odborov medzi sebou," priblížil Masarik. Vytvorí sa tak podľa neho priestor, kde budú môcť doktorandi spoločne pracovať a vzájomne interagovať.        

Avizoval, že doktorandská škola bude tiež poskytovať celouniverzitné vzdelávanie. Zahŕňať má aktivity potrebné pre doktorandov bez ohľadu na to, v akom odbore študujú. Ako príklad uviedol aktivity na rozvíjanie IT schopností, štatistické metódy či vzdelávanie v oblasti didaktiky a pedagogiky.        

Zámerom je tiež zlepšiť podmienky na mobilitu doktorandov. „Budú tam špičkoví školitelia, ktorí určite majú medzinárodné kontakty, majú granty, bude to tvorené grantami, a tým pádom môžeme študentov aj viac vysielať do zahraničia," skonštatoval prorektor pre vedu a doktorandské štúdium.        

Nedávny prieskum Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) realizovaný na slovenských vysokých školách ukázal, že stáž v zahraničí absolvoval len malý podiel doktorandov. „Bola to len jedna štvrtina doktorandov," upozornil predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.

(tasr)

  |  

Marián Magát zostáva vo väzbe

Marián Magát zostáva vo väzbe. V stredu o tom rozhodol Najvyšší súd SR, keď zrušil minulotýždňové uznesenie Špecializovaného trestného súdu o prepustení obžalovaného na slobodu.

"Najvyšší súd na dnešnom neverejnom zasadnutí v trestnej veci obžalovaného Mariána M. zrušil uznesenie samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 29. januára a žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol," priblížila hovorkyňa.

Ako dodala, Najvyšší súd rozhodol tak, že väzbu obžalovaného nenahradil písomným sľubom obžalovaného, zárukou dôveryhodných osôb a ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

(tasr)

  |  

Ústavný súd odmietol sťažnosť českého expremiéra Andreja Babiša proti rozsudku v spore o jeho evidencii v zväzkoch ŠtB

Ústavný súd odmietol sťažnosť českého expremiéra Andreja Babiša proti rozsudku v spore o jeho evidencii v zväzkoch ŠtB. Rozsudok vyniesol Krajský súd v Bratislave 14. júna 2022, Najvyšší súd rovnako odmietol Babišovo dovolanie dňa 31. augusta 2023.

Senátu ÚS SR predsedal Miloš Maďar, prísediacimi sudcami boli Jana Baricová a Rastislav Kaššák. Neverejné zasadnutie senátu bolo 1. februára.

Podľa občianskoprávneho kolégia NS SR bolo dovolanie v spore o ochranu osobnosti s Ústavom pamäti národa neprípustné. „Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania,“ zdôraznil vtedy Najvyšší súd.

Andrej Babiš je pôvodom Slovák a politik s českým občianstvom. Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu ÚPN bol evidovaný ako dôverník, neskôr údajne podpísal viazací akt, a stal sa tak agentom Štátnej bezpečnosti s krycím menom Bureš.

Okresný súd Bratislava I v júni 2014 neprávoplatne rozhodol, že Babiš je vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene. ÚPN sa proti rozhodnutiu odvolal. Odvolací krajský súd v júni 2015 pôvodný rozsudok potvrdil. Ústav proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k Najvyššiemu súdu, pretože sa domnieval, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch. NS SR však dovolanie zamietol. ÚPN proti tomu podal sťažnosť na Ústavný súd.

ÚS SR následne skonštatoval, že Najvyšší súd ako aj Krajský súd v Bratislave svojím postupom v kauze porušili základné ústavné práva Ústavu pamäti národa. Verdikty vynesené týmito súdmi zrušil a nariadil opätovne konať Krajskému súdu v Bratislave. Ten v januári 2018 Babišovu žalobu zamietol. Dovolanie na NS SR následne podal Babiš, súd ho však v máji 2018 odmietol. Rozhodnutia krajského ako aj najvyššieho súdu potom Ústavný súd SR zrušil v novembri 2019.

(sita)

  |  

Slovensko doteraz nesplnilo právne normy EÚ o preskúmaní protipovodňového manažmentu

Slovensko doteraz nesplnilo právne normy EÚ o preskúmaní protipovodňového manažmentu, eurokomisia preto prípad postúpila Európskemu súdnemu dvoru. Smernicu o vode či smernicu o povodniach rovnako nenaplnili aj Bulharsko, Írsko, Malta, Portugalsko a Španielsko.

V najnovšom súbore rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinností členských štátov Komisia tiež vyzvala Holandsko a Slovensko, aby „zabezpečili všeobecný prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia“. Krajiny totiž neimplementovali všetky požiadavky Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uviedla EK vo formálnej výzve, ktorou sa začína právne konanie.

„Slovensko vo svojich právnych predpisoch jednoznačne a zrozumiteľne nezabezpečuje verejnosti možnosť napadnúť na súde všetky rozhodnutia alebo opomenutia vnútroštátnych orgánov v rozsahu pôsobnosti environmentálneho práva EÚ,“ konštatovala EK.

Môže ísť o jednotlivé akty ako udelenie a zamietnutie povolenia alebo o všeobecné akty, ako napríklad prijatie plánu alebo programu.

V prípade Holandska aj Slovenska sa rozhodnutia alebo opomenutia orgánov týkajú smernice o biotopoch, smernice o vtákoch, rámcovej smernice o odpade a rámcovej smernice o vode.

SR a Holandsko majú dva mesiace na to, aby na výzvu Komisie odpovedali a vyriešili nedostatky. Ak EK nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska, čo je ďalší krok právneho konania.

(ek, tasr)

  |  

Ústavný súd posúdi ústavnosť kompetenčného zákona, účinnosť nepozastavil

Ústavný súd posúdi ústavnosť kompetenčného zákona, účinnosť od 1. februára nepozastavil.

Hlava štátu namieta zmeny pri menovaní a odvolávaní predsedov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ako aj skrátené legislatívne konanie. Podľa schválenej zmeny menovanie a odvolávanie predsedov ŠÚ a ÚDZS prešlo z kompetencie prezidenta výlučne na vládu.

Prezidentka vidí rozpor s ústavou aj v prípade zmien zákonných dôvodov a ich aplikovateľnosti na odvolanie predsedov oboch štátnych orgánov. Je takisto presvedčená o tom, že neexistovali zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie.

(tasr)

  |  

Útočníka z parížskeho klubu Bataclan previezli z Belgicka do Francúzska

Útočníka z parížskeho klubu Bataclan previezli z Belgicka do Francúzska. Salah Abdeslam je jediným žijúcim z ôsmich členov bunky Islamského štátu, ktorá v roku 2015 zaútočila na klub, mestské kaviarne aj futbalový štadión Stade de France. Zahynulo vtedy 130 ľudí.

Terorista bol v Belgicku odsúdený na doživotie v roku 2016, súd ho uznal za vinného pri organizovaní ďalších útokov v Bruseli. Tie si vyžiadali 32 obetí a tisíce zranených. Jeho prevoz do Francúzska na odpykanie si trestu blokovali vyjadrenia o možnom porušení jeho práv.

Jeho právnička Delphine Paciová uviedla, že Abdeslama z cely v Belgicku odviedli ráno o 9.00. „Je to do neba volajúce porušenie právneho štátu. Existuje zrejmá tajná dohoda medzi belgickým a francúzskym štátom, ktorá porušuje rozhodnutie súdu,“ uviedla. „Je jasné, že je to o túžbe po pomste, ktorá bola uprednostnená pred právnym štátom.“

Abdeslamovi právnici tvrdia, že aj napriek francúzskemu občianstvu by mu malo byť dovolené odpykať si trest v Belgicku, kde vyrastal a má rodinné väzby.

(afp, tasr)