"Prezidentka v podaní napáda proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah. Okrem iného kritizuje porušenie pozitívneho záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou," uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Čaputová je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť, a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu. Dosah týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.

Hlava štátu takisto upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy presunú na osem krajských prokuratúr. "Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakanciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti," podotkol Strižinec.

Prezidentka zároveň poukazuje aj na nesúlad napadnutého zákona z dôvodu svojvôle zákonodarcu. Právna úprava je podľa nej šitá na mieru spriazneným osobám, čo je možné považovať za uprednostňovanie osobného či skupinového záujmu pred verejným záujmom.

Hlava štátu kritizuje, že Trestný zákon neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a neviedla sa o ňom žiadna odborná verejná diskusia. Je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie boli výsostne politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. "Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny v oblasti trestného práva musia byť podľa prezidentky podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii," skonštatoval hovorca.

Predkladateľ podľa Čaputovej takisto neposkytol poslancom ani odbornej verejnosti žiadne analýzy alebo štúdie, ktoré by na základe existujúcich dát odpovedali na to, aké dosahy bude mať účinnosť napadnutého zákona na odsúdených, obžalovaných a obvinených a osoby poškodené trestnou činnosťou a prebiehajúce a budúce trestné konania.

"Napadnutý zákon je podľa prezidentky aj v nesúlade s viacerými medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN a Rady Európy, ktorých predmetom je boj proti korupcii," tvrdí Strižinec. Čaputová je presvedčená, že účinnosť zákona je spojená so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava zákona a absencia odbornej diskusie prinášajú.

(tasr, est)