Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo spravodlivosti zrušilo výzvu v programe Ľudské práva 2024, mimovládka hovorí o škandále

Ministerstvo spravodlivosti zrušilo výzvu v programe Ľudské práva 2024, mimovládka hovorí o škandále. Prostriedky vo výške 769.500 eur plánuje použiť na pomoc obetiam násilia.

Mimovládna organizácia Post Bellum upozornila, že rozhodnutie rezortu prišlo len deň pred ústnym vypočutím žiadateľov o dotácie bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia.

Riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková dodala, že ministerstvo zastavilo jediný štátny program podpory projektov zameraných na oblasť ochrany ľudských práv. Postup štátnej moci hodnotí ako škandalózny. "Vláda nám jasne odkazuje, že ju ľudské práva nezaujímajú. To je zásadný signál pre všetkých aktívnych občanov, organizácie občianskej spoločnosti i všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov," konštatovala.

Ministerstvo oznámilo, že finančné prostriedky zo zrušenej výzvy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. "V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku," uviedla hovorkyňa rezortu Lucia Hurajtová.

Prisľúbila, že ministerstvo bude o ďalšom postupe informovať. Zároveň sa v mene rezortu ohradila voči mediálnym útokom a vyjadreniam, ktoré "podkopávajú spoluprácu rezortu s tretím sektorom". Pripomenula, že ministerstvo spravodlivosti tento rok poskytlo žiadateľom - akreditovaným subjektom a intervenčným centrám - viac ako dva milióny eur na poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov a špecializovanej pomoci obetiam trestného činu domáceho násilia.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka sa v súvislosti s Trestným zákonom obrátila na Ústavný súd

Prezidentka sa v súvislosti s Trestným zákonom obrátila na Ústavný súd. Chce, aby súd preskúmal súlad novely s ústavou. Zároveň navrhla pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne.

"Prezidentka v podaní napáda proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah. Okrem iného kritizuje porušenie pozitívneho záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou," uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Čaputová je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť, a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu. Dosah týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.

Hlava štátu takisto upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy presunú na osem krajských prokuratúr. "Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakanciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti," podotkol Strižinec.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka napadla novelu Trestného zákona na Ústavnom súde

Prezidentka Zuzana Čaputová sa v pondelok v súvislosti so schválenou novelou Trestného zákona obrátila na Ústavný súd. Chce, aby súd preskúmal súlad novely s ústavou. Zároveň navrhla pozastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne.

"Prezidentka v podaní napáda proces prijímania zákona v skrátenom legislatívnom konaní aj jeho obsah. Okrem iného kritizuje porušenie pozitívneho záväzku štátu efektívne postihovať trestnú činnosť a chrániť práva občanov poškodených trestnou činnosťou," uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Čaputová je presvedčená, že kombinácia zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a zmien v oblasti premlčania je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť, a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu. Dosah týchto zmien je podľa prezidentky ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.

Hlava štátu takisto upozorňuje na hrozbu zásahov do práv poškodených, ale aj obvinených na spravodlivé konanie. Pripomína, že zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy presunú na osem krajských prokuratúr. "Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakanciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti," podotkol Strižinec.

Prezidentka zároveň poukazuje aj na nesúlad napadnutého zákona z dôvodu svojvôle zákonodarcu. Právna úprava je podľa nej šitá na mieru spriazneným osobám, čo je možné považovať za uprednostňovanie osobného či skupinového záujmu pred verejným záujmom.

Hlava štátu kritizuje, že Trestný zákon neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a neviedla sa o ňom žiadna odborná verejná diskusia. Je presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie boli výsostne politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. "Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny v oblasti trestného práva musia byť podľa prezidentky podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii," skonštatoval hovorca.

Predkladateľ podľa Čaputovej takisto neposkytol poslancom ani odbornej verejnosti žiadne analýzy alebo štúdie, ktoré by na základe existujúcich dát odpovedali na to, aké dosahy bude mať účinnosť napadnutého zákona na odsúdených, obžalovaných a obvinených a osoby poškodené trestnou činnosťou a prebiehajúce a budúce trestné konania.

"Napadnutý zákon je podľa prezidentky aj v nesúlade s viacerými medzinárodnoprávnymi záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných dohovorov OSN a Rady Európy, ktorých predmetom je boj proti korupcii," tvrdí Strižinec. Čaputová je presvedčená, že účinnosť zákona je spojená so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava zákona a absencia odbornej diskusie prinášajú.

(tasr, est)

Minúta  |  

Vyhrážal sa útokom na českú vládu počas protestu farmárov. Polícia mu našla nelegálny samopal a muníciu

Muž sa vyhrážal útokom na českú vládu počas protestu farmárov v Prahe. Pri domovej prehliadke mu polícia našla nelegálny samopal a muníciu.

Pri domovej prehliadke na adrese podozrivého muža našli policajti plne automatický samopal vzor 58 spolu so zásobníkmi plnými ostrého streliva.

Muža následne umiestnili do policajnej cely, podozrivý je z viacerých trestných činov. V prípade odsúdenia mu hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov.

(idnes.cz)

Minúta  |  

Erdogan vyzval Alijeva, aby zabránil incidentom v pohraničí s Arménskom

Erdogan vyzval Alijeva, aby zabránil incidentom v pohraničí s Arménskom. Udialo sa tak po nečakanom stretnutí lídrov znepriatelených krajín v Mníchove.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pricestoval do Turecka - najdôležitejšieho vojenského a diplomatického spojenca Azerbajdžanu - po prekvapivých rokovaniach s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom v Mníchove, ktoré koordinoval nemecký kancelár Olaf Scholz.

Schôdzku na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie podnietila minulotýždňová smrtiaca prestrelka na arménsko-azerbajdžanských hraniciach, kde podľa Jerevanu zahynuli štyria vojaci arménskej armády. Podľa úradu nemeckého spolkového kancelára sa Alijev a Pašinjan dohodli na presadzovaní mieru a vyhnutiu sa použitiu sily.

Erdogan na stretnutí s Alijevom v Ankare vyjadril nádej, že minulotýždňové vzplanutie v pohraničí Arménska a Azerbajdžanu sa "nebude opakovať".

"Niet pochýb o tom, že podpísanie trvalej mierovej zmluvy medzi Azerbajdžanom a Arménskom by bolo novým zdrojom nádeje pre mier, pokoj a stabilitu v našom regióne a vo svete," uviedol Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Alijevom.

Pašinjan po prestrelke na hraniciach varoval, že Azerbajdžan sa pripravuje na "plnohodnotnú vojnu" s Arménskom - tradičným nepriateľom Baku -, aby si mohol vytvoriť pozemný koridor do svojej exklávy Nachičevan.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Slovenský horolezec zahynul pri zdolávaní Aconcaguy, tvrdia argentínske médiá

Slovenský horolezec zahynul pri zdolávaní Aconcaguy, tvrdia argentínske médiá. Peter Knapo cez víkend údajne zomrel pri zdolávaní hory Aconcagua ležiacej v Andách.

Tridsaťdeväťročný slovenský horolezec sa stal piatou obeťou tejto hory v tejto sezóne. Záchranári jeho mŕtve telo našli podľa medializovaných správ v nedeľu ráno.

Knapo sa podľa medializovaných správ pokúšal najvyššiu horu Ameriky zdolať sám. V sobotu pritom k vrcholu vyrazil z tábora Nido de Cóndores, kde mal postavený stan. Keď sa však ani do polnoci do tábora nevrátil, začali po ňom pátrať záchranári, pričom najskôr len oslovili iných horolezcov.

Podľa denníka Mendoza Post je tak pravdepodobné, že vrchol hory dosiahol. Jeho bezvládne telo napokon našli záchranári v oblasti La Canaleta vo výške 6730 metrov nad morom na zľadovatených skalách.

Podľa údajov argentínskej vlády sa na Aconcaguu vydalo túto sezónu už vyše 5700 horolezcov, z ktorých vrchol tejto hory dosiahlo približne 500.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.