Solivarské poklady znovu ožijú už v poslednú februárovú nedeľu

Predstavenie začalo vznikať ešte v roku 2015, pretože sa blížilo 750. výročie prvej písomnej zmienky o Prešove. „Dva roky dopredu sme so scenáristkou Alžbetou Verešpejovou rozmýšľali, že by bolo fajn urobiť nejaké tematické predstavenie k výročiu. V tom čase sa opravoval Solivar. Začali sme teda chodiť po archívoch a získavali sme zaujímavé informácie o ťažbe soli,“ vysvetlila Júlia Labudová, riaditeľka a zakladateľka divadla Babadlo, ktorá v inscenácii robila réžiu a dramatizáciu.

Keďže inscenácia je venované najmä deťom od 6 do 10 rokov, autorky sa snažili historické fakty o ťažbe soli pre malých divákov zatraktívniť. Požičali si preto motív z rozprávky Soľ nad zlato. „V rozprávke je pán Šoš, ktorý skutočne existoval a žil na Soľnohrade (Zbojnícky hrad). Pridali sme mu syna, aj keď nikde sme sa nedočítali, či ozaj nejakých potomkov mal,“ dodala J. Labudová.

Príbeh Solivarských pokladov je postavený na troch postavách – kráľovskom synovi Šimonovi, jeho otcovi hradnom pánovi Šošovi a koniarovi Fridovi. Spolu s nimi sú v príbehu epizódne postavy – kráľovský strážca skaly a strážca veže, strážnik a kráľovský kuchár. „Ja stvárňujem kráľovského syna Šimona, ale aj kuchára. Šimon je rozvážny a múdry chlapec, ktorý sa snaží vidieť nielen bohatstvo, ako jeho otec, ale vníma aj iné hodnoty,“ vysvetlila herečka Jana Humeňanská. 

Podľa slov herečky keď Šimon nájde soľ pod Slanskými vrchmi, tak sa veľmi poteší. „Otec ho najprv zavrie do veže, potom ho vyženie z kráľovstva. S najlepším kamarátom, koniarom Fridom, nájdu Soľanku – slanú vodu, ktorú začnú spracovávať, aby vznikla soľ,” prezradila. 

Herečka Kristína Sekeráková v Solivarských pokladoch stvárňuje postavu koniara Frída. „Je to sluha pána hradu Šoša. Frído je veľmi dobrý, jednoduchý a má najradšej kone,“ dodala. 

Hrať s bábkami – marionetami je pre činoherné herečky výzva. „Bábkoherectvo je odlišné v tom, že herec by sa mal celý čas pozerať na bábku a všetky emócie prevteliť do nej. Stredobodom nie sme my, ale marioneta,“ vysvetlila Jana Humeňanská. Bábky preverili aj ich fyzickú kondíciu. „Sú drevené a dosť ťažké. Hranie s nimi prirovnávam k tréningu,“ dodala Kristína Sekerová.

Súčasťou predstavenia je aj krátky, triapolminútový film. Pri jeho tvorbe využili maketu ťažby soli, ktorá je inštalovaná v múzeu Solivar. „Našu bábku Šimona sme vsadili do tejto makety a z toho sme urobili film. Keď počas predstavenia začne rozmýšľať, ako by soľ s kamarátom mohli ťažiť, vtedy spúšťame projekciu a premietame ho,“ vysvetlila J. Labudová. Rozprávka sa končí otcovým pochopením, že soľ je vzácna a synovým návratom domov. 

Scénografie sa ujala slovenské scénografka pôsobiaca v Čechách Barbora Jakúbková. „Celá scéna je urobená ako gápeľ, ktorý sa točí pomocou konskej sily, a tak sa  vyťahujú mechy so soľankou. Preto máme v inscenácii aj kone, ktoré boli nevyhnutné pri ťažbe. Zároveň nám otočná scéna ponúka viacero malých pódií na inscenovanie jednotlivých bábkových obrazov,” vysvetlila zakladateľka Babadla Júlia Labudová. Scenár inscenácie napísala Alžbeta Verešpejová a hudbu zložil Tomáš Oravec. 

Obnovená premiéra Solivarské poklady bude v nedeľu 25. 2. o 16.00 hod. „Pozývame divákov na naše predstavenie, aby sa rozprávkovou formou deti aj dospelí dozvedeli o tom, ako sa ťažila soľ v Solivare,” ukončila Labudová.