Ukrajina dnes môže zmobilizovať len 950-tisíc mužov. Riešenie problému môže byť bolestivé

Vojna na Ukrajine Volodymyr Zelenskyj pózuje s vojakmi počas návštevy frontovej línie v ukrajinskom meste Kupiansk. Ilustračné foto: TASR/AP

Napriek všeobecne zaužívanej predstave je Ukrajina v súčasnom stave schopná zmobilizovať nie milióny, ale skôr státisíce mužov. Plány na to, ako to zmeniť, už existujú, no zaváňajú konfliktom štátu a podnikateľského prostredia.

Ukrajinský parlament začiatkom tohto mesiaca v prvom čítaní odhlasoval návrh tvrdého zákona o mobilizácii. Legislatívu vtedy podporilo 243 z celkovo 450 poslancov.

Tamojšia vláda predložila do zákonodarného zboru upravený návrh niekoľko dní predtým, 30. januára, s cieľom zabezpečiť to, aby mala armáda dostatočnú silu proti ruskej invázii.

Pôvodný návrh parlament vrátil vláde začiatkom januára po tom, čo vyvolal verejné pobúrenie. Poslanci a analytici v tom čase totiž varovali, že niektoré ustanovenia porušujú ukrajinskú ústavu a predstavujú riziko korupcie.

Na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je čas len do 21. februára, potom sa bude o zákone hlasovať v druhom čítaní. S najväčšou pravdepodobnosťou teda bude návrh prijatý v posledný februárový týždeň, podpísaný začiatkom marca a účinnosť nadobudne v apríli.

Kyjev nemôže zmobilizovať viac ako milión ľudí

Hoci Ukrajina na papieri vytvára predpoklady na „nafúknutie“ vojska, jej manévrovací priestor je v praxi veľmi zúžený. Pomocou reči čísel na to upozornil denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na výpočet parlamentnej skupiny pod vedením šéfa hospodárskeho výboru Dmytra Nataluchu.

Hoci sa v súčasnosti na Ukrajine nachádza až 11,1 milióna ľudí, ktorí podliehajú mobilizácii [toľko mužov vo veku 25 až 60 rokov má evidenčné číslo platiteľa dane alebo, zjednodušene povedané, rodné číslo, pozn. red.], fakticky možno povolať len zlomok z nich.

Až 26 percent mužov z toho počtu totiž žije na Ruskom okupovaných územiach, 25 percent je zamestnaných, 13 percent trpí rôznymi postihnutiami, 11 percent už slúži v rôznych štruktúrach ozbrojených síl, ďalších 11 percent sa nachádza za hranicami a 5 percent podniká ako fyzická osoba.

Teoreticky vhodná a pripravená na mobilizáciu je iba malá skupina 9 percent mužov – v celých číslach asi 950-tisíc – ktorí sa síce nachádzajú na Ukrajine, ale o ktorých štát okrem rodného čísla vôbec nič nevie: nikde nepracujú, neplatia dane, neslúžia v armáde a podobne.

Čím plnší front, tým prázdnejšie fabriky a kancelárie

Keďže je zrejmé, že oveľa jednoduchšie je mobilizovať tie osoby, ktoré svoju existenciu pred štátom preukázali, kompetentní pozornosť sústreďujú predovšetkým na veľkú, takmer trojmiliónovú skupinu zamestnancov.

Lovenie v týchto vodách vo väčšom rozsahu so sebou však prináša riziko zníženej ekonomickej výkonnosti krajiny. Jednoducho povedané, muž, ktorý nepracuje, ale bojuje, peniaze do štátnej pokladnice nepridáva, ale ich z nej ,naopak, vo veľkom odčerpáva.

Problém navyše podčiarkuje fakt, že Ukrajina financuje svoje vojenské výdavky z vlastného vrecka a finančná pomoc od spojeneckých krajín je určená na pokrytie fungovania nevojenských sektorov hospodárstva.

„Krajina sa v podstate nachádza na križovatke: armáda potrebuje ľudí, aby zadržali nepriateľa, a súkromné ​​a verejné spoločnosti, ktoré udržiavajú armádu, si potrebujú udržať pracovníkov, aby mohli fungovať,“ rekapituluje jadro problému Ukrajinská pravda.

Ekonomická rezervácia ako riešenie?

V reakcii na túto patovú situáciu vznikla na Ukrajine myšlienka takzvanej ekonomickej rezervácie, na základe ktorej majú firmy dostať možnosť rezervovať si svojich zamestnancov a udržať ich tým na súčasnej pracovnej pozícii výmenou za určitú sumu zaplatenú do štátnej pokladnice. Z týchto prostriedkov by sa následne financovala armáda a skvalitňovali sa v nej podmienky pre vojakov.

V súčasnosti sa v Kyjeve pracuje s dvoma variantmi, ako by takáto rezervácia mohla vyzerať. Prezidentská kancelária predstavila spodný limit, ktorý umožní požiadať o ekonomickú rezerváciu, s výškou 30- až 35-tisíc hrivien mesačne (zhruba 730 až 850 eur) na hlavu. Nataluchova skupina zasa pri vytváraní ekonomickej ochrany navrhuje špeciálny príplatok 20-tisíc hrivien na osobu (okolo 490 eur), či už ide o zamestnanca alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

Obe spomínané sumy – 35-tisícová mzda či 20-tisícová daň od zamestnávateľa – sú však podľa Zväzu zamestnávateľov mimo finančnej možnosti väčšiny jeho členov. Tí sú síce za rezerváciu ochotní platiť, no hovoria len o sume 6-tisíc hrivien (približne 150 eur).

Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Rostislav Šurma tvrdí, že priemerná výška mesačných výdavkov na jedného vojaka je v súčasnosti približne 80-tisíc hrivien (vyše 1 900 eur). Ak by teda napokon aj padla dohoda na sume 20-tisíc, na to, aby sa zmobilizovalo ďalších 500-tisíc mužov, je potrebné ekonomicky rezervovať až dva milióny ľudí.

„Oba koncepty sú podobné v odhadoch príjmov, ktoré je možné akumulovať pre rozpočet. Podľa scenára váženého priemeru môžu dodatočné príjmy predstavovať 200 až 350 miliárd hrivien ročne (okolo 5 až 8,5 miliardy eur). Ide o veľmi významnú sumu. Aby sme pochopili ako, stojí za zmienku, že celý rozpočet ministerstva obrany na nákup zbraní pre ozbrojené sily v roku 2024 je zhruba 270 miliárd hrivien (asi 6,5 miliardy eur),“ rekapituluje Ukrajinská pravda.

Na pozadí konkrétnych výpočtov sa však uskutočňuje aj debata o povahe modelu ekonomickej rezervácie. Zatiaľ čo niektorí kritici hovoria o diskriminácii ľudí na základe majetku, obhajcovia navrhovaného systému prízvukujú, že pomôže vytvoriť trvalý zdroj príjmov pre armádu.

Čo má priniesť zmena v mobilizácii

Pripomeňme, že pôvodná verzia mobilizačnej legislatívy okrem iného navrhovala obmedziť práva tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej registrácii a službe. Medzi takéto obmedzenia podľa webu Kyiv Independent patril zákaz cestovať do zahraničia a vykonávať transakcie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom.

Aktualizovaná verzia, ktorá už prešla spomínaným prvým čítaním, stanovuje „transparentné pravidlá pre proces mobilizácie, ako aj nevyhnutnú úpravu práv vojenského personálu a brancov“.

Návrh zákona tiež špecifikuje jasné podmienky výkonu služby na obdobie stanného práva, služobnú výnimku pre ľudí so všetkými stupňami zdravotného postihnutia, ako aj dvojmesačný odklad pre dobrovoľníkov pred nástupom do služby, aby „si vyriešili osobné záležitosti a pripravili sa na mobilizáciu“.

Okrem toho dostane vojenský personál počas stanného práva ročnú dovolenku po častiach až na 15 dní. Vojenský personál prepustený zo zajatia dostane dodatočnú dovolenku 90 dní pred návratom na front, ak tak bude ochotný urobiť.

Čo sa týka vojenského výcviku, novomobilizovaní regrúti absolvujú povinný vojenský výcvik v trvaní dvoch až troch mesiacov.

Návrh zákona tiež navrhuje zrušiť povinnú brannú povinnosť pre všetkých občanov vo veku 18-24 rokov a namiesto toho zaviesť päťmesačný vojenský výcvik. Občania si môžu vybrať, kedy toto školenie podstúpia.

Hlavný ombudsman Ukrajiny Dmytro Lubinec 6. februára uviedol, že revidovaný návrh stále obsahuje ustanovenia, ktoré porušujú ukrajinskú ústavu. Potom sa však „naliehavo stretol“ s ministrom obrany Rustemom Umerovom a povedal, že dospel k záveru, že zákon by sa mal prijať.


Ďalšie články