Preskočiť na obsah
  |  

Prímerie v Pásme Gazy „môže byť do 24 až 48 hodín“, uviedol príslušník hnutia Hamas

Prímerie v Pásme Gazy „môže byť do 24 až 48 hodín“, uviedol príslušník hnutia Hamas s podmienkou, že Izrael na rokovaniach v egyptskej Káhire musí prijať požiadavky militantov.

Táto informácia bola zverejnená zhruba v čase, keď do Káhiry pricestovala delegácia Hamasu, aby rokovala o možnom dočasnom prímerí a o dohode o rukojemníkoch zavlečených do Pásma Gazy z juhu Izraela, keď tam 7. októbra 2023 prenikli palestínske komandá.

V hlavnom meste Egypta sú už prítomní predstavitelia Kataru a USA, ktorí pôsobia ako vyjednávači, izraelská delegácia však odmietla pricestovať, kým nezíska zoznam rukojemníkov, ktorí sú nažive. Ich príchod sa očakával v nedeľu.

(afp, times of israel, tasr)

  |  

Nemecká polícia pátra po dvoch krajne ľavicových teroristoch na úteku

Nemecká polícia pátra po dvoch krajne ľavicových teroristoch na úteku. Od rána prehľadáva budovy v berlínskej štvrti Friedrichshain. Informovala o tom hovorkyňa Štátneho úradu kriminálnej polície spolkovej krajiny Dolné Sasko.

Hľadanými osobami sú príslušníci organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) Ernst-Volker Staub a Burkhard Garweg. Do pátrania po nich sa zapojila štátna aj mestská polícia, ďalšie podrobnosti neoznámila.

(dpa, tasr)

  |  

Humanitárni pracovníci a novinári sú vo vojne v Gaze terčom útokov častejšie než v iných konfliktoch

Humanitárni pracovníci a novinári sú vo vojne v Gaze terčom útokov častejšie než v iných konfliktoch, tvrdí šéf Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) Philippe Lazzarini.

Organizácia oznámila, že zaznamenala najvyšší počet obetí na životoch v porovnaní s akýmkoľvek iným konfliktom.

Súčasťou správy bola aj informácia o palestínskom fotoreportérovi, ktorý prišiel o obe nohy v dôsledku bombardovania severnej časti Pásma Gazy.

(al-džazíra)

  |  

Argentínsky prezident Javier Milei hodlá presadiť svoje ekonomické reformy bez ohľadu na podporu parlamentu

Argentínsky prezident Javier Milei hodlá presadiť svoje reformy bez ohľadu na podporu parlamentu. Libertarián to vyhlásil vo svojom prvom politickom prejave pred zákonodarcami.

„Zmeníme krajinu navždy... s podporou alebo bez podpory politických lídrov, za pomoci všetkých legálnych zdrojov exekutívy,“ povedal poslancom, ktorí zastavili jeho projekt deregulácie a rozpočtových škrtov. „Ak chcete konflikt, budete ho mať.“

Prezident rekapituloval svojich prvých 82 dní v úrade, počas ktorých devalvoval peso o viac ako 50 percent, znížil štátne dotácie na pohonné hmoty a dopravu, zrušil desaťtisíce pracovných miest vo verejných službách a v snahe o dereguláciu ekonomiky zrušil aj stovky ďalších nariadení.

„Žiadam o trpezlivosť a dôveru,“ povedal Milei. Dodal, že „ešte nejaký čas potrvá, kým budeme môcť vnímať plody ekonomickej reorganizácie a reforiem, ktoré realizujeme“.

Mnohé z týchto plánovaných reforiem sú medzičasom už napadnuté na súdoch: odbory, obchodné komory a mimovládne organizácie vedú už viac ako 60 súdnych sporov a Argentína zažila masívne protesty občanov, ktorí sa obávajú, že prezidentove plány budú mať za následok, že schudobnejú.

Argentínska vláda podľa Mileiho ešte neidentifikovala všetky dôsledky „katastrofy“, ktoré zdedila. Vyjadril však presvedčenie, že vláda je na dobrej ceste, pretože prvýkrát v histórii „útočí na problém jeho príčinou: fiškálnym deficitom, a nie jeho symptómami“.

(tasr)

  |  

Košický kraj pripravuje výstavbu mosta za Mokrancami

KOŠICE – Košický samosprávny kraj (KSK) pripravuje výstavbu nového mosta za obcou Mokrance na ceste III. triedy v okrese Košice-okolie. Na dodávateľa vyhlásil verejné obstarávanie s predpokladanou hodnotou zhruba 604-tisíc eur.

Most cez potok Čečanka za Mokrancami je aktuálne zbúraný a úsek uzavretý. „V rámci pripravovanej rekonštrukcie plánujeme výstavbu kompletne nového mosta vrátane základov a spodnej stavby. Na tieto nové základy budú položené nové nosníky, vybudované budú nový mostný zvršok a vozovka mosta a realizované budú aj úpravy jeho okolia,“ uviedlo pre TASR komunikačno-marketingové oddelenie Úradu KSK. Práce budú financované z krajského rozpočtu.

Správa ciest KSK začala už v roku 2022 rekonštrukciu tohto mosta, keď boli realizované búracie práce. „Podľa pôvodnej projektovej dokumentácie sa mala realizovať rekonštrukcia spodnej stavby mosta, vymenená mala byť nosná konštrukcia, vybudovaný nový mostný zvršok a opravená cesta vrátane jej okolia a vtoku potoka. Po odstránení nosnej konštrukcie však bolo zistené, že stav mosta nezodpovedá stavu v projektovej dokumentácii,“ informoval kraj.

Podľa zistení základy mosta obsahovali nedostatočné množstvo cementu, betón bol nedostatočne hutnený, alebo obsahoval veľké kusy lomového kameňa, prípadne na niektorých miestach úplne chýbal.

Na takéto základy mosta nebolo možné položiť nové nosníky. „Išlo o pochybenia, ku ktorým došlo počas výstavby mosta v minulosti, a boli zistené až po odbúraní nosnej konštrukcie. Statik preto odporučil odstrániť aj celú spodnú stavbu a na jej mieste vybudovať novú,“ skonštatoval Úrad KSK.

Krajská správa ciest tak musela zrušiť zmluvu so zhotoviteľom, prepracovať projektovú dokumentáciu a nájsť ďalšie finančné prostriedky potrebné na dodatočné práce. Okrem toho bol realizovaný inžinierskogeologický prieskum a bolo navrhnuté nové zakladanie mosta.

(tasr)

  |  

Je budúcnosť v digitalizácii a individualizácii vzdelávania?

Pandémia odhalila mnohé o digitalizácii, o tomto slove, ktoré používajú odborníci na vzdelávanie. Človek by očakával, že mladí ľudia, ktorí sú takzvanými digitálnymi domorodcami, budú na pandémiu prvotriedne pripravení. To, že sme sa mýlili, asi netreba zdôrazňovať.

Rakúsky filozof Konrad Liessmann poukazuje na to, aký nenahraditeľný je častý sociálny kontakt medzi deťmi a mladými ľuďmi na jednej strane a kontakt s učiteľmi na strane druhej. Rovnako dôležitý je fyzický presun z miesta na miesto. Aj v tomto ohľade sa mnohé predpovede vedcov v oblasti vzdelávania ukázali ako nesprávne.

Dlhé roky sa predpokladalo, že budúcnosť je v digitalizácii a individualizácii vzdelávania. Zjavne to tak nie je, tvrdí Liessmann. Ale urobil niekto takéto závery? Nie, podarilo sa pred nimi zatvoriť oči. V Rakúsku a Nemecku sa vraj jednoducho ešte dostatočne nepokročilo v digitalizácii. Inými slovami: liek nefunguje? Zvýšme dávku.

Viac pri prečítate v rozhovore Terezy Matějčkovej.