Preskočiť na obsah
  |  

Kubánka Martha Beatriz Roqueová nesmela vycestovať do USA prevziať si humanitárne ocenenie

Kubánka Martha Beatriz Roqueová nesmela vycestovať do USA prevziať si humanitárne ocenenie, Havana sa preto stala terčom kritiky ministra zahraničia Antonyho Blinkena.

Roqueová otvorene kritizuje potláčanie disentu na komunistickej Kube. Americký rezort diplomacie ocenil jej aktivity Medzinárodnou cenou ženskej odvahy. Blinken ju na pondelňajšom výročnom odovzdávaní týchto ocenení v Bielom dome označil za „neústupnú obhajkyňu ľudských práv na Kube“.

„Kubánske orgány vystavili Marthu dlhodobej kampani zadržiavania a zneužívania vrátane zákazu vycestovať do zahraničia. Dnes síce s nami nemôže byť osobne, ale chceme, aby vedela, že my všetci sme s ňou každý deň,“ povedal šéf americkej diplomacie.

Roqueová (78), niekdajšia profesorka štatistiky, bola jedinou ženou spomedzi 75 disidentov, ktorých v roku 2003 zadržala vláda vtedajšieho kubánskeho prezidenta Fidela Castra. Odsúdili ju na 20-ročné väzenie, no po roku ju napokon prepustili v dôsledku zdravotných problémov.

(afp, tasr)

  |  

„Vítame rozhodnutie Francúzska zabezpečiť práva žien a zachrániť ich životy,“ napísal riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie

„Vítame rozhodnutie Francúzska zabezpečiť práva žien a zachrániť ich životy,“ napísal riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus na platforme X. Reagoval tak na zakotvenie „práva na potrat“ do francúzskej ústavy.

(afp, tasr)

  |  

Banská Bystrica: Cestári nebudú obmedzovať plynulosť premávky počas dopravných špičiek

BANSKÁ BYSTRICA – Banskobystrická regionálna správa ciest (BBRSC) po dohode so Slovenskou správou ciest (SSC) vylúči výkony spojené s opravami na cestách prvej triedy počas sviatkov a v dňoch pracovného pokoja, aby neobmedzovala plynulosť premávky v čase najväčšej dopravnej špičky.

TASR o tom informovala hovorkyňa BBRSC Martina Straková. „Dohoda sa týka výluky výkonov a údržby ciest prvej triedy dva dni pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami, počas nich a dva dni po nich.

Každý piatok a nedeľu od 14.00 h do večerných hodín budú výkony na týchto frekventovaných úsekoch taktiež obmedzené len na činnosti, ktoré neznesú odklad,“ uviedla Straková.

Obmedzenie a výluka výkonov sa týkajú činností, ktoré môžu byť zrealizované aj o niekoľko dní neskôr, napríklad kosenie okolia ciest, oprava zvodidiel, čistenie rigolov či opiľovanie konárov nad komunikáciou. Keďže pri určitých prácach na cestách je obmedzený prejazd v jazdných pruhoch, zvyknú sa vtedy tvoriť kolóny a spomaľuje to presun cestujúcej verejnosti.

„Dohodou medzi BBRSC a SSC chceme zabezpečiť, aby naši zamestnanci netvorili prekážku na ceste v čase najväčšej dopravnej špičky. Posyp, pluhovanie a zabezpečovanie zjazdnosti ciest budeme vykonávať, samozrejme, 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Cieľom tejto dohody je zabezpečiť v čase presunu ľudí medzi okresmi a krajmi plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky,“ konštatoval predseda predstavenstva BBRSC Martin Turčan.

Ako zdôraznil, v prípade mimoriadnej situácie či potreby urgentného riešenia stavu komunikácií, ako sú prekážky na ceste v podobe padnutých stromov, zosuvu svahu či prepadu vozovky, budú situáciu riešiť bezodkladne.

(tasr)

  |  

Východoeurópania sa sťažujú na nedostatočné zastúpenie vo vysokých funkciách v EÚ a NATO

Východoeurópania sa sťažujú na nedostatočné zastúpenie vo vysokých funkciách v EÚ a NATO. Ako ďalší šéf Aliancie sa pritom spomína dosluhujúci holandský premiér Mark Rutte.

Krajiny strednej a východnej Európy vyjadrujú nespokojnosť s tým, že o najvyššie pozície v NATO a Európskej únii sa opäť uchádzajú kandidáti zo západnej Európy, tentokrát konkrétne z Holandska.

Diskusia sa rozprúdila okolo kandidatúry dosluhujúceho holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, čo by znamenalo, že by bol už štvrtým Holanďanom v tejto funkcii. Kritici z krajín strednej a východnej Európy poukazujú na dlhodobý nedostatok zastúpenia regiónu vo vysokých pozíciách v medzinárodných organizáciách a kladú otázku, či sú považovaní za rovnocenných partnerov.

Bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves upozornil, že Holandsko počas Rutteho 13-ročného premiérovania nesplnila záväzok NATO vynakladať na obranu dve percentá HDP.

V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu a následným obsadzovaním kľúčových postov v EÚ sa otvára priestor pre diskusiu o zastúpení strednej a východnej Európy aj v týchto štruktúrach.

Napriek tomu existujú obavy, že tradičné mocnosti v EU a NATO môžu mať tendenciu uprednostňovať kandidátov zo západnej Európy. Situácia vyvoláva diskusie o potrebe väčšej geografickej rovnováhy a uznania všetkých členských štátov k spoločnej bezpečnosti a prosperite.

(politico)

  |  

Základným ľudským právom je právo na život, vyhlásilo KDH

Základným ľudským právom je právo na život, vyhlásilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) v reakcii na zakotvenie práva na potrat do francúzskej ústavy.

“Francúzsko svojim dnešným rozhodnutím zakotviť právo na potrat v ústave zásadne oslabilo ľudskú dôstojnosť a podkopalo základný pilier slobodnej civilizácie,” uviedol predseda strany Milan Majerský. Dodal, že univerzálne chráneným základným ľudským právom je právo na život, nie právo na potrat.

„Považujem za absurdné, že v čase, keď v EÚ narastá chudoba a čelíme závažným geopolitickým výzvam vrátane vojny, progresívci vo Francúzsku zneužili na prekrytie svojich zlyhaní otázku ľudskej dôstojnosti,” uzavrel Majerský.

Hnutie dodalo, že odmieta, aby európske inštitúcie zasahovali do vnútorných záležitostí členských štátov. „Progresívci a sociálni demokrati v Európskom parlamente túto agendu pretláčajú už niekoľko rokov,” uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.

Francúzsky parlament dnes schválil ústavné právo žien na interrupciu. Za zmenu ústavy hlasovala drvivá väčšina francúzskych poslancov. Francúzsky prezident Macron rozhodnutie privítal s tým, že ide o „francúzsku hrdosť“.

(tasr, mm)

  |  

OSN: Počas útoku Hamasu na Izrael došlo k znásilňovaniu obetí

OSN: Počas útoku Hamasu na Izrael došlo k znásilňovaniu obetí. Znásilňovanie vraj môže pokračovať voči tým, ktorí sú stále zadržiavaní.

Existujú "oprávnené dôvody domnievať sa", že počas útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra minulého roka došlo k znásilňovaniu a že znásilňovaní boli aj rukojemníci, ktorých ozbrojenci následne uniesli do Pásma Gazy. Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok predstavila osobitná predstaviteľka OSN pre sexuálne násilie v konfliktoch Pramila Pattenová.

Podľa Pattenovej sú k dispozícii "presvedčivé" informácie, že niektorí rukojemníci boli znásilnení a že "takéto násilie môže pokračovať voči tým, ktorí sú stále zadržiavaní".

K znásilňovaniu došlo podľa správy na najmenej troch miestach - na miestne konania hudobného festivalu Nova a v jeho okolí, na ceste číslo 232 a v kibuci Re'im.

"Vo väčšine prípadov boli obete znásilnenia následne zabité, najmenej dva prípady sa týkajú znásilnenia mŕtvol žien," uvádza sa ďalej v správe OSN.

(tasr, afp)