Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý arcibiskup Paríža: Francúzsko dosiahlo dno. Stalo sa totalitným štátom

Bývalý arcibiskup Paríža Michel Aupetit: Francúzsko dosiahlo dno. Stalo sa totalitným štátom. Až sem Francúzsko doviedli tí, ktorým vraj ide o slobodu, píše Michal Čop.

Viac o tom, čo znamená zaradenie "práva" na potrat do francúzskej ústavy, si prečítate v komentári:

  |  

Korčok uzatvára svoj transparentný účet k financovaniu prezidentskej kampane

Ivan Korčok uzatvára svoj transparentný účet k financovaniu prezidentskej kampane, pretože dary na ňom dosiahli zákonný limit 500-tisíc eur. Celkovo dostal 3 700 príspevkov od 3 300 darcov, informoval Korčok na tlačovom brífingu.

  |  

Nikki Haleyová odstúpi z kandidatúry v prezidentských voľbách

Nikki Haleyová plánuje pozastaviť svoju kandidatúru v prezidentských voľbách, uviedli anonymné zdroje z prostredia jej kampane pre denník Wall Street Journal.

Bývalá guvernérka Južnej Karolíny a veľvyslankyňa OSN podľa týchto vyjadrení vystúpi s krátkym prejavom blízko Charlestonu v Južnej Karolíne okolo desiatej hodiny (16.00 SEČ).

Spomedzi 15 štátov Haleyová vyhrala len v primárkach v štáte Vermont na severovýchode USA.

(wall street journal)

  |  

Takáč: Pri protestoch farmárov proti nadmernej byrokracii je na ťahu eurokomisia

Pri protestoch farmárov proti nadmernej byrokracii je teraz "na ťahu" Európska komisia, povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Víta, že eurokomisia pripustila aj možnosť otvorenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

"Treba povedať, že protesty, ktoré boli organizované nielen na Slovensku, ale naprieč celou Európou, boli protesty proti EÚ a EK pre nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Boli najmä pre prehnané zelené ciele, veľkú byrokraciu a dovoz agrokomodít z Ukrajiny," spresnil.

"My sme asi v polovici januára vydali harmonogram vyplácania priamych platieb na rok 2023 a 2024. Tam napríklad bolo, že schémy u mladých farmárov sa začnú vyplácať 30. marca," doplnil agrominister s tým, že 29. februára sa začali vydávať rozhodnutia vyplácať priame platby pre mladých farmárov.

(tasr)

  |  

Cena vody stúpne minimálne o 20 percent

Cena vody stúpne minimálne o 20 percent. Vláda schválila s pripomienkami zmenu zákona, ktorou zavádza DPH za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd, ktorá doteraz nebola uplatňovaná.

Výška sadzieb poplatkov za užívanie vôd sa zvýši najmä pre právnické osoby, podnikateľské subjekty (vodárenské spoločnosti, respektíve prostredníctvom platieb za odber pitnej vody občania, poľnohospodári – pestovatelia a chovatelia, výrobcovia tepla, prevádzkovatelia kúpalísk, liečebných a rehabilitačných zariadení a podnikatelia v priemysle a službách) o výšku DPH.

Cieľom zmeny zákona z dielne ministerstva životného prostredia bola stabilizácia výnosov pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov určených na krytie ich ekonomicky oprávnených nákladov. Touto zmenou vláda tiež zabezpečila, že podľa ustanovení zákona o vodách sa Slovenský vodohospodársky podnik stal príjemcom poplatkov za vypúšťané odpadové vody do povrchových vôd.

Zavedením DPH vláda predpokladá zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu. Keďže predpokladané celkové výnosy z poplatkov za užívanie vôd predstavujú 12,5 miliónov eur, prínos pre štátny rozpočet prostredníctvom 20-percentného DPH je 2,5 miliónov eur ročne.

(sita)

  |  

Ťažba v TANAP-e pokračuje. Aktivisti My sme les bijú na poplach

POPRAD – Medializovaný prípad ťažby suchých smrekov v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) nie je podľa iniciatívy My sme les ojedinelý.

Aktuálne sa podľa nej ťaží na viacerých miestach parku, pričom v blízkosti Tatranskej Javoriny ide o rádovo až tisíce metrov kubických dreva.

Iniciatíva dnes informovala, že na odvoznom mieste pri osade Podspády zdokumentovala sklad s tisíckami metrov kubických dreva. Ďalšie stovky metrov kubických sa podľa nej nachádzajú v menších skladoch roztrúsených po lese.

Podľa enviroaktivistov ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta. „Ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza. Prevažná väčšina dreva pochádza zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje správa národného parku, v 3. stupni ochrany, a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku,“ napísala iniciatíva.

Veľká časť ťažieb bola podľa nej realizovaná v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho. Ide o pozemky v tesnom susedstve viacerých rezervácií.

„V jednom prípade dokonca drevo pochádza priamo z porastu patriaceho do rezervácie Pavlová, kde platí najprísnejší 5. stupeň ochrany,“ tvrdí My sme les.

Na túto konkrétnu ťažbu tak iniciatíva podáva podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. „Je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia po zoznámení sa s týmto prípadom pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa,“ napísala občianska iniciatíva.

Ondrej Kameniar z My sme les zároveň označil minulotýždňovú reakciu ministerstva životného prostredia na ťažbu v Kôprovej doline za „nepatrične zľahčujúcu“.

Rezort vtedy uviedol, že ťažba na štátnych pozemkoch TANAP-u bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím z decembra 2020, teda ešte z čias bývalého vedenia ministerstva.

„Zaujímalo by nás, ako bude vedenie ministerstva komentovať tie obrovské haldy dreva, ktoré sme zaznamenali tentokrát,“ poznamenal Kameniar.

Iniciatíva podľa neho veľmi negatívne vníma aj pondelkové vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu. „Svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody," skonštatoval Kameniar.

Šéf envirorezortu na sociálnej sieti okrem iného uviedol, že všetky stromy napadnuté lykožrútmi a spôsobujúce kalamitnú situáciu pôjdu čo najrýchlejšie dole, zámerom je podľa neho ochrániť kvalitu a zdravie slovenských lesov.

Agentúra SITA požiada o vyjadrenie ministerstvo životného prostredia, Správu TANAP-u a Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

(sita, kol)