Preskočiť na obsah
  |  

Hekeri ochromili Slovenskú národnú knižnicu. Momentálne je offline

MARTIN – Slovenská národná knižnica so sídlom v Martine čelí útoku hackerov. Problémy s dostupnosťou má najmä Digitálna knižnica.

Podľa informácií RTVS niektoré informácie a dáta nie sú prístupné. Nefungujú tiež mailové kontakty zamestnancov poskytujúcich služby knižnice verejnosti.

„Naše technické tímy intenzívne pracujú na riešení týchto problémov, ako aj na obnovení služby do plnej prevádzky. Našou prioritou je zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé fungovanie portálu pre všetkých používateľov," uvádza knižnica na svojej stránke.

O aký typ hekerského útoku ide, a aké škody národnej inštitúcii v tomto prípade hrozia, sa knižnica nechcela vyjadriť, s tým, že vyjadrenia dáva ministerstvo kultúry. Rezort podľa RTVS daný problém potvrdil s tým, že pripravuje personálne zmeny v Slovenskej národnej knižnici a tiež podá trestné oznámenie.

„Proti týmto útokom pomáhajú štandardné bezpečnostné opatrenia, informačné systémy verejnej správy by mali byť tak zabezpečené, aby sa vôbec žiadnym útokom nebolo možné dostať sa do vnútra,“ uviedol Ľubor Illek zo slovensko.digital.

  |  

Ak sa Maďari dokážu zaktivizovať, budú voliť Pellegriniho, tvrdí György Gyimesi

Ak sa Maďari dokážu zaktivizovať, budú voliť Pellegriniho, tvrdí György Gyimesi.

„Neviem si predstaviť, že by som podporil Korčoka,“ uviedol pre Štandard Krisztián Forró. Následne dodal, že buď podporí „Pellegriniho, alebo nikoho“. Definitívne sa však chce rozhodnúť až po stretnutí s oboma kandidátmi.

Prečo sa zdá, že Krisztián Forró napokon nepodporí nikoho a ako hodnotia slovenskí Maďari prvé kolo prezidentských volieb, sa dočítate v texte Michala Čopa.

  |  

Na Slovensku sa otvorí diskusia o zavedení dôchodkového stropu v závislosti od náročnosti povolania

Na Slovensku sa otvorí diskusia o zavedení dôchodkového stropu v závislosti od náročnosti povolania. Povedal to v pondelok minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš po stretnutí s českým ministrom práce Marianom Jurečkom.

„Na Slovensku bol za predchádzajúcej vlády zrušený dôchodkový strop, ktorý sme my v minulosti zaviedli. Česká republika bude teraz zavádzať dôchodkový strop v závislosti od náročnosti povolania a nás to veľmi inšpiruje. Tí, čo vykonávajú najnáročnejšie práce by mali odchádzať do dôchodku skôr, ako tí ostatní,“ uviedol Tomáš, s tým, že už teraz máme na Slovensku štyri kategórie povolaní.

(sita)

  |  

Odvolanie riaditeliek Bibiany a Slovenskej národnej knižnice považuje Zora Jaurová za neodôvodnené

Odvolanie riaditeliek Bibiany a Slovenskej národnej knižnice považuje Zora Jaurová za neodôvodnené. "Ministerka kultúry Šimkovičová odvolala ďalšie dve riaditeľky dôležitých kultúrnych inštitúcií. Opäť bez udania dôvodu a bez akéhokoľvek rozhovoru s nimi," uviedla poslankyňa PS.

Na uvoľnené pozície očakáva čisto stranícke a odborne sporné nominácie. "Šimkovičová takmer každý deň odhaľuje nové dôvody, pre ktoré nikdy nemala byť ministerkou kultúry a pre ktoré bude v apríli čeliť odvolávaniu," dodala.

Proti odvolaniu svojej riaditeľky odmietli aj zamestnanci Bibiany. "My, zamestnanci Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, nesúhlasíme s okamžitým odvolaním Zuzany Liptákovej z postu riaditeľky. Stojíme za ňou. Žiadame Ministerstvo kultúry SR o vysvetlenie," napísali v stanovisku na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

V pondelok poobede bude mimoriadne zasadať Bezpečnostná rada SR

V pondelok poobede bude mimoriadne zasadať Bezpečnostná rada SR. Informoval o tom Úrad vlády SR. Dôvod rokovania nespresnil. Avizoval, že po ňom bude nasledovať tlačový brífing ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka

(tasr)

  |  

BR OSN vyzvala na prímerie v Gaze. Netanjahu obvinil USA, že ustúpili zo zásadného postoja

Bezpečnostná rada OSN v pondelok prvýkrát od začiatku vojny v Pásme Gazy schválila rezolúciu, ktorou vyzvala na "okamžité prímerie" v tejto palestínskej enkláve počas prebiehajúceho islamského posvätného mesiaca ramadán.

Za rezolúciu hlasovalo všetkých 14 ostatných členov Bezpečnostnej rady. Spojené štáty, ktoré sú spojencom Izraela a predchádzajúce návrhy vetovali, sa zdržali hlasovania. Informovala o tom agentúra AFP.

Čo obsahuje rezolúcia

Rezolúcia vyzýva, aby prímerie viedlo k "trvalému a udržateľnému prímeriu", a požaduje, aby palestínske hnutie Hamas a ďalší militanti prepustili rukojemníkov unesených 7. októbra 2023. Schválenú rezolúciu čiastočne vypracovalo Alžírsko s ďalšími krajinami vrátane Slovinska a Švajčiarska.

Spojené štáty vetovali predchádzajúce návrhy na prímerie, ale prejavujú čoraz väčšiu nespokojnosť s Izraelom vrátane jeho plánov rozšíriť vojenskú operáciu do preplneného Rafahu na juhu Pásma Gazy. Doteraz blokovali rezolúcie o prímerí v snahe nájsť hranicu medzi vojenskou podporou Izraela a vyjadrením nespokojnosti s izraelským lídrom Benjaminom Netanjahuom, keďže v Pásme Gazy pribúdajú mŕtvi civilisti a hrozí hladomor.

Netanjahu obviňuje USA

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zrušil plánovanú návštevu izraelskej delegácie na vysokej úrovni vo Washingtone na protest proti rezolúcii, informovala agentúra AP.

Netanjahu obvinil USA, že "ustúpili" zo "zásadného postoja", keď umožnili hlasovanie bez toho, aby podmienili prímerie prepustením rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Izraelská delegácia mala predstaviť zástupcom Bieleho domu plány očakávanej pozemnej invázie do mesta Rafah na juhu Pásma Gazy, kde sa pred bojmi uchýlil viac ako milión palestínskych civilistov.

Izrael neukončí vojnu, kým nebudú oslobodení rukojemníci

Izrael neukončí vojnu proti palestínskemu hnutiu Hamas, kým militanti neprepustia rukojemníkov. V pondelok vo Washingtone to vyhlásil izraelský minister obrany Joav Gallant.

"Nemáme morálne právo zastaviť túto vojnu, kým sú v Pásme Gazy stále zadržiavaní rukojemníci. Nedostatok rozhodujúceho víťazstva nás môže priblížiť k vojne na severe," povedal Gallant pred stretnutiami s americkým poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom a ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

Spojené štáty nemenia postoj

To, že sa USA zdržali hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúcii požadujúcej okamžité prímerie v Pásme Gazy, neznamená zmenu politiky Washingtonu, uviedol v pondelok Biely dom.

Hovorca Rady USA pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že USA podporujú prímerie. Dodal, že hlasovania sa zdržali, pretože rezolúcia neodsúdila palestínske hnutie Hamas.

Spojené štáty následne uviedli aj to, že sú "veľmi sklamané" zrušením plánovanej návštevy izraelskej delegácie. Počas návštevy mali delegácie oboch krajín prediskutovať obavy z plánovanej izraelskej ofenzívy v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

Tajani označil rezolúciu za krok vpred

Novoprijatá rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov je krokom vpred pri riešení konfliktu a humanitárnej krízy v Pásme Gazy. V pondelok to povedal taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. TASR informuje na základe správy agentúry ANSA.

"OSN po prvý raz odhlasovala rezolúciu o prímerí. Napĺňa nás to nádejou, že ide o pozitívny krok vpred," vyhlásil Tajani. "Dúfame, že (v Pásme Gazy) nastane prímerie, ktoré umožní prepustenie izraelských rukojemníkov a doručenie humanitárnej pomoci palestínskym civilistom," dodal.

"Dúfam, že rokovania o prepustení rukojemníkov budú napredovať rýchlo, aby sme mohli optimisticky hľadieť na menej komplikovanú situáciu, ktorá môže postupom času dospieť k mieru," uzavrel minister.

Palestínske hnutie Hamas rozhodnutie BR OSN nadšene prijalo a avizovalo ochotu pristúpiť k okamžitej obojstrannej výmene zajatcov.

Zomrelo už 32-tisíc ľudí

Izrael opakovane kritizoval Bezpečnostnú radu OSN za predchádzajúce rezolúcie, ktoré osobitne neodsúdili Hamas. Bezpečnostná rada OSN bola v otázke vojny medzi Izraelom a Hamasom od útokov zo 7. októbra rozdelená a schválila len dve z ôsmich rezolúcií, ktoré sa týkali najmä humanitárnej pomoci.

Ako uvádza agentúra AFP, tieto rezolúcie mali len malý účinok na mieste, kde podľa pracovníkov OSN Izrael naďalej blokuje konvoje s humanitárnou pomocou a odborníci varujú pred hroziacim hladomorom.

Podľa izraelských údajov si útok na Izrael zo 7. októbra vyžiadal približne 1 160 mŕtvych, väčšinou civilistov. Palestínski ozbrojenci uniesli aj asi 250 rukojemníkov, z ktorých podľa Izraela zostáva v Gaze približne 130, pričom 33 z nich je údajne mŕtvych.

Cieľom vojenskej ofenzívy Izraela v Pásme Gazy je likvidácia Hamasu, pričom podľa ministerstva zdravotníctva na území ovládanom Hamasom počas nej zomrelo viac ako 32-tisíc ľudí.

(tasr, luc)