Francesco Calzona pracuje v nehostinnom prostredí

Francesco Calzona sa stal trénerom slovenskej reprezentácie v závere augusta 2022. Možnosť viesť náš národný tím dostal ako druhý cudzinec v histórii a vôbec prvý, ktorý nemá československý pôvod. Už to u mnohých vzbudilo nevôľu. 

Talianskemu koučovi vyčítali aj to, že predtým nikdy nebol hlavným trénerom, vždy iba asistentom.  

Pochybovači obočie zdvíhali aj nad tým, že Calzonu Slovenskému futbalovému zväzu (SFZ) odporučil Marek Hamšík, ktorý ho poznal z Neapola.

Calzona musel od začiatku na Slovensku pracovať v prostredí, ktoré ho, diplomaticky povedané, nevítalo s otvorenou náručou. Ako pravý profesionál sa k tomu nevyjadroval, hoci ako horkokrvný južan si zrejme myslel svoje. Venoval sa však práci, pre ktorú si ho SFZ zavolal.

Keď Talian nedokázal v prvých piatich stretnutiach vyhrať, jeho neprajníci si mädlili ruky a na stranu skeptikov sa pridávali aj ďalší. Vlna kritiky po úvodnom kvalifikačnom dueli s Luxemburskom (0:0) bola masívna. 

Ani postupom na ME sa nezavďačil

Následne však začal Calzona zbierať prvé plody svojej práce. Slovensko z ďalších deviatich súbojov prehralo iba dva so silným Portugalskom. Ďalšie, bez väčších problémov – až na pár výnimiek – zvládlo a postúpilo na majstrovstvá Európy. Vtedy sa tréner v podstate prvýkrát vyjadril na adresu tých, čo spochybňovali jeho prácu.

Calzonovi sa podarilo vštepiť hernú tvár tímu, ktorý prevzal v stave, keď nedokázal zdolať ani Kazachstan.

Kto by si myslel, že Taliana za to budeme na Slovensku oslavovať, veľmi by sa mýlil. Po kvalifikácii síce jeho kritici zmĺkli, niektorí ho možno aj chválili, väčšina však názor nezmenila a čakala na ďalší moment, keď bude môcť spustiť paľbu.

Do Neapola ho dostalo aj Slovensko 

Napokon dal neprajníkom muníciu samotný rodák z Kalábrie, keď vo februári prijal ponuku viesť súbežne so slovenskou reprezentáciou aj milovaný Neapol. Z jeho strany to bol pochopiteľný krok, takáto šanca neprichádza každý deň. Ak sa pod Vezuvom presadí, môže si dlhodobo užívať pozíciu na futbalovom výslní. 

Dopriať by sme mu to mali aj my, pretože Calzona už bude navždy tak trochu náš, a Slovensko bude mať na jeho prípadnom úspechu svoj podiel. Práve pod Tatrami sa stal prvýkrát hlavným trénerom. A aby kouč s akoukoľvek väzbou na slovenský futbal pôsobil v talianskej Serii A je bezprecedentný úkaz.

Je zrejmé, že viesť reprezentáciu i klub zároveň nie je možné dlhodobo, a nie je to teda ani bežné.

Calzona však nepracuje sám a na majstrovstvá Európy je celý jeho tím v podstate pripravený už teraz. Čo bude po šampionáte, je zatiaľ hudba budúcnosti. Niektorí odborníci by však podľa vlastných slov boli najradšej, keby Calzonu zväz vymenil ešte pred Eurom. 

Tréner roka 2023

To, že sa na Calzonu na Slovensku nepozeráme objektívnym zrakom, sa ukázalo aj počas marcového asociačného termínu.

Jeho súčasťou bolo aj vyhlasovanie výsledkov tradičnej ankety Futbalista roka 2023. Cenu pre najlepšieho trénera obhájil kouč Slovana Bratislava Vladimír Weiss starší, nepochybne najlepší tréner v našej lige a zrejme najlepší slovenský tréner uplynulého obdobia. Jeho kvality a celkovo prínos pre slovenský futbal nie je možné spochybniť, naopak, treba ho vyzdvihnúť, lenže…

Calzona skončil v hlasovaní druhý.

Podobné ocenenia pritom idú vždy ruka v ruke s úspechmi daného kolektívu. Nie je snáď postup na majstrovstvá Európy s národným tímom viac ako prvenstvo v domácej súťaži a účasť v osemfinále Konferenčnej ligy s klubom, ktorý má na naše pomery nadštandardné možnosti? 

Ak by národný tím neviedol Calzona, ale slovenský kouč, výsledok hlasovania by bol s veľkou pravdepodobnosťou opačný. Otázne zostáva, či by momentálne nejaký Slovák dokázal s reprezentáciou na Euro postúpiť.

Progres je evidentný

Zatiaľ, no určite nie definitívne naposledy, sa kritici pripomenuli po marcových prípravných zápasoch, v ktorých Slovensko prehralo s Rakúskom (0:2) a remizovalo v Nórsku (1:1).

Po stretnutí s Rakúskom tréner na tlačovej konferencii prezradil, že hráči mu povedali, že ešte pred pár rokmi by Slovensko s takýmto súperom zrejme prehralo 0:5 či 0:6. Toto tvrdenie asi nie je ďaleko od pravdy a progres slovenského tímu je evidentný. 

Iste, výkony v marcových dueloch neboli oslnivé, ale treba vnímať aj to, koľko hráčov zo základnej zostavy pre zranenia chýbalo. Navyše išlo o kľúčových futbalistov a na Slovensku nemáme takú základňu, aby sme ich dokázali plnohodnotne nahradiť. Napriek tomu naša reprezentácia s ambicióznym a výborne pripraveným Rakúskom i Nórskom s hviezdnym Haalandom držala krok.  

Na Calzonu môžeme mať rôzne názory, ale za dobrú robotu sa patrí byť vďačný. A od trénera, ktorého si vážia v jednej z najlepších líg na svete, sa vždy budeme mať čo učiť.