Rusko nebude schopné v dohľadnej dobe uskutočniť rozsiahlu ofenzívu, uviedol spravodajský zdroj NATO pre Ukrajinskú pravdu.
Podľa spravodajských informácií Aliancie mali ruské útoky v posledných týždňoch prevažne taktický charakter, armáda si udržiava „významnú kvantitatívnu prevahu“ nad Ukrajinou, či už v otázke munície, personálu alebo vybavenia.
„V súčasnosti však Rusom stále chýba munícia a manévrovacie jednotky potrebné na úspešnú veľkú ofenzívu,“ dodal zdroj.
Podľa anonymného predstaviteľa NATO Moskva posiela na ukrajinský front „nedostatočne personálne vybavené a neskúsené jednotky“, ktoré dostávajú rozkazy na „dosiahnutie nereálnych cieľov a plnenie politicky motivovaných pokynov“.
„Je teda otázne, či by ruské sily mohli dosiahnuť významný úspech v ofenzíve na jar tohto roku, a je nepravdepodobné, že by boli schopné viesť akúkoľvek významnú ofenzívu bez ďalšej rozsiahlej mobilizácie,“ uzavrel anonym.
Francúzsky súd vymenoval zákonného zástupcu pre Alaina Delona, bude spravovať jeho bankový účet a výdavky po dobu piatich rokov. Túto kuratelu môže súd predĺžiť.
Delon je v zlom zdravotnom stave od roku 2019, keď utrpel mozgovú príhodu.
Ešte v januári rozhodol súd o vymenovaní zákonného zástupcu vo veciach zdravotnej starostlivosti, aktuálny verdikt sa týka majetkových záležitostí.
Rodina 88-ročného svetoznámeho herca je už niekoľko mesiacov rozpoltená pre jeho zdravie a posledné želania. Jeho dcéra Anouchka ho chcela previezť do Švajčiarska, jej bratia ju obviňovali z toho, že nechcela platiť „obrovskú daň“ z dedičstva.
Podľa odhadov má Delonov majetok hodnotu od 50 do 250 miliónov eur – získal ho vďaka svojej kariére herca, producenta i podnikateľskej činnosti. V júnovej aukcii napríklad predal približne 80 umeleckých diel za viac ako osem miliónov eur.
Pri vojne na Ukrajine vníma generálny tajomník NATO dva možné scenáre. Oba závisia od jednotného prístupu štátov Aliancie.
„V zásade existujú dva možné scenáre. Jeden je, že spojenci NATO dokážu zmobilizovať väčšiu podporu a že Ukrajina dokáže získať späť viac územia. Druhý scenár je, že toho nebudeme schopní a existuje reálna hrozba, že Rusko získa ešte viac území a my sa ocitneme v ešte nebezpečnejšej pozícii,“ povedal Jens Stoltenberg po svojdňovom rokovaní ministrov zahraničia NATO.
Situáciu v bojovej zóne na Ukrajine označil za zložitú a poznamenal, že Rusko naďalej postupuje pozdĺž frontovej línie a mobilizuje vojská. Okrem toho je Rusko „pripravené obetovať ľudí a materiál za marginálne zisky“.
Podľa neho jediným spôsobom, ako dosiahnuť „spravodlivý a trvalý“ mier pre Ukrajinu, je „mať silné ukrajinské ozbrojené sily“.
„Pretože to je jediný spôsob, ako presvedčiť prezidenta Putina, že na bojisku nevyhrá. A to je jediný spôsob, ako ho presvedčiť, že si musí sadnúť za rokovací stôl a nájsť prijateľné riešenie, v ktorom zvíťazí Ukrajina ako suverénny a nezávislý národ,“ vyhlásil šéf NATO.
Joe Biden telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o vývoji v Izraeli a Pásme Gazy. Išlo o prvý telefonát oboch lídrov od pondelkového izraelského útoku, pri ktorom zahynulo sedem humanitárnych pracovníkov organizácie World Central Kitchen.
Prezident Biden izraelskému premiérovi v takmer 30 minútovom telefonáte povedal, že budúca podpora Spojených štátov vo vojne v Pásme Gazy závisí od nových krokov na ochranu civilistov a humanitárnych pracovníkov.
Prezident "zdôraznil, že okamžité prímerie je nevyhnutné na stabilizáciu a zlepšenie humanitárnej situácie a ochranu nevinných civilistov, a vyzval premiéra, aby poveril svojich vyjednávačov bezodkladným uzavretím dohody o návrate rukojemníkov domov," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.
Učitelia na základných školách v Británii schvaľujú tranzície detí bez informovania rodičov, ukázal doteraz najväčší prieskum. Londýn pritom nedávno vydal presne opačné usmernenie.
Analýza viac ako 600 školských nariadení v genderovej oblasti poukázala na to, že tri štvrtiny z nich prekrúcajú znenie vládneho usmernenia či zákonov na ochranu na základe pohlavia.
Niektoré školy nariadili pravidlá, že chlapci môžu používať dievčenské toalety a šatne, ak povedia, že sú dievčatá.
Jedno združenie anglikánskych škôl odporučilo učiteľom, aby počas školských výletov pomáhali dievčatám používať bindery – sťahovače hrudníka –, a umožnili žiakom spať v spálňach, ktoré zodpovedajú ich „genderovej identite“.
Vo viacerých analyzovaných školských zásadách sa uvádza, že deti „už od piatich rokov“ môžu vykazovať známky genderovej dysfórie, a že biologické pohlavie „sa priraďuje pri narodení v závislosti od vzhľadu dieťaťa“.
Jedno z popredných gymnázií definuje pohlavie ako „chápanie a prežívanie vlastnej rodovej identity“.
Mnohé školské zásady nesprávne prezentujú zákon o rovnosti, ktorý uvádza deväť charakteristík, ktoré sú podľa zákona chránené pred diskrimináciou, vrátane pohlavia, sexuálnej orientácie a zmeny pohlavia.
Najčastejšou chybou bolo, že školy nahrádzali pojem „pohlavie“ pojmom „gender“, čo oslabuje ochranu vrátane ochrany priestorov pre jedno pohlavie.
Ak Slovensko podporí plánovaný fond NATO vo výške sto miliárd eur, určite nie v oblasti smrtiacich zbraní. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vo štvrtok po skončení dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie v Bruseli.
Hlavnou témou rokovaní bola podľa ministra príprava júlového samitu NATO vo Washingtone zameraného na posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine a spoluprácu s ďalšími partnermi.
Upozornil, že na tento samit už bude sprevádzať nového prezidenta SR.
Pošleme nesmrtiace bojové systémy
Témou štvrtkových rokovaní Rady NATO-Ukrajina za účasti šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu bola ďalšia pomoc pre Kyjev.
"Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku," uviedol Blanár.
Pripomenul, že podľa Slovenska je ruská agresia voči Ukrajine porušením medzinárodného práva a porušením tohto práva bolo aj organizovanie ruských prezidentských volieb v okupovaných častiach Ukrajiny.
Blanár v Bruseli uistil, že Slovensko bude pokračovať v pomoci Ukrajine zasielaním nesmrtiacich bojových systémov, čo sa týka najmä odmínovania, keďže Slovensko sa stalo členom odmínovacej koalície NATO.
Antony Blinken (vľavo) a Dmytro Kuleba počas brífingu po stretnutí Rady NATO-Ukrajina v sídle NATO v Bruseli 4. apríla 2024. Foto: TASR/AP
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu ministrom predstavil plán, aby Aliancia v nasledujúcich piatich rokoch vytvorila fond a poskytla vojenskú podporu Ukrajine vo výške sto miliárd eur.
Blanár spresnil, že ide o tri okruhy, ktoré sú zatiaľ v počiatočnej fáze a bolo by preto predčasné k nim zaujímať stanovisko.
Na otázku, aká je pozícia Slovenska k navrhovanému fondu, Blanár zopakoval, že ak Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, tak iba také, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet
"Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel. Ponúkneme ďalšiu spoločnú spoluprácu s Ukrajinou na iných projektoch," vysvetlil Blanár.
Pripomenul, že ukrajinská a slovenská vláda sa stretnú 11. apríla v Michalovciach, kde budú hlavnými témami diskusií lepšie prepojenia medzi elektrickými sústavami, spojenie Kyjeva s Košicami širokorozchodnou traťou či zvýšenie kapacity hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, pretože Slovensko sa po skončení vojny môže stať vstupnou bránou na Ukrajinu v rámci rozsiahleho plánu jej obnovy.
Slovensko si pozorne vypočuje návrhy oboch kandidátov na šéfa NATO
Blanár potvrdil, že o nástupníctve po Jensovi Stoltenbergovi ministri medzi sebou hovorili.
V hre sú dve mená – končiaci holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorého mandát skončí koncom tohto roka.
Minister priznal, že očakával trochu viac empatie zo strany relevantných kandidátov k požiadavkám krajín východného krídla NATO. Aj preto, že ak je dnes niekto veľmi vystavený hrozbám vojny v susedstve, tak sú to krajiny Bukureštskej deviatky (B9).
"Tie krajiny priamo susedia s Ukrajinou, kde konflikt prebieha, a preto sme očakávali, že sa bude viac diskutovať o našich záujmoch," vysvetlil Blanár.
Upozornil, že krajiny strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
Máme nechránené nebo
"Naša pozícia je jasná. Chceme počuť, ako títo dvaja kandidáti chcú zahrnúť naše záujmy, východného krídla, do vedenia NATO. Pre nás je veľmi dôležitá téma vzdušnej obrany," opísal situáciu.
Blanár pripomenul, že Slovensko od 1. apríla, po odchode talianskej protivzdušnej batérie, zostalo bez ochrany svojho vzdušného priestoru.
"Chceme počuť, ako to chce riešiť budúce vedenie. A je to jedno či už to bude z úrovne NATO, alebo to bude na bilaterálnej úrovni s Holandskom, za ktoré kandiduje Rutte, lebo jedna z tých batérií bola aj z Holandska. Očakávame, že dôjde k nejakej dohode, a sme pripravení podporiť kandidatúru tak, aby toto rozhodnutie bolo možné prijať ešte pred summitom NATO vo Washingtone," povedal Blanár.
Spresnil, že vláda SR vyhodnocuje stretnutia premiéra Roberta Fica, ktoré mal v tejto súvislosti s Markom Ruttem aj s Klausom Iohannisom.
Objekt, ktorý poškodil dom na Floride, je pravdepodobne zo stanice ISS, konštatoval Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Pôvod objektu však úrad stále vyšetruje.
Pracovníci NASA minulý týždeň prevzali podozrivý objekt od majiteľa poškodeného domu v meste Naples na juhozápade štátu. Úrad odviezol predmet do Kennedyho vesmírneho strediska na floridskom Myse Canaveral, kde bude skúmať jeho pôvod. Informoval o tom hovorca NASA Josh Finch.
Predmet má valcovitý tvar a hmotnosť necelý jeden kilogram. Na dom majiteľa Alejandra Oteru sa zrútil pred mesiacom, prerazil pri tom strechu a poškodil podlahu na dvoch poschodiach. Nikto sa pri incidente nezranil.
Vesmírny odpad padajúci na Zem väčšinou zhorí v atmosfére, hovorca NASA však na margo aktuálne skúmaného objektu povedal, že „viac informácií bude k dispozícii až po dokončení analýzy“.
Newsweek v stredu citoval astrofyzika Johanthana McDowella, podľa ktorého by objekt mohol byť jednou z deviatich batérií vyhodených z ISS ešte v roku 2021.
Na obežnej dráhe okolo Zeme sa pohybuje množstvo vesmírneho odpadu, od celých nefunkčných satelitov až po drobné trosky z rozličných kolízií. Podľa Európskej vesmírnej agentúry obieha našu planétu viac než 36-tisíc objektov väčších než desať centimetrov a milióny menších predmetov.
Odhadovaná kumulatívna hmotnosť vesmírneho odpadu je približne 11 500 ton.
NATO neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, nie je totiž stranou konfliktu, vyhlásil generálny tajomník Jens Stoltenberg. Aliancia však podporuje právo Kyjeva na sebaobranu.
„Nemáme plány mať vojakov NATO vnútri Ukrajiny, neobjavili sa žiadne žiadosti v tomto smere,“ povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňových rozhovoroch ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.
„Ukrajina však žiada o vybavenie, muníciu, zbrane, a my jej to poskytujeme. To nerobí zo spojencov (z NATO) stranu konfliktu, Ukrajinu podporujeme pri presadzovaní jej práva na sebaobranu,“ zdôraznil.
Stoltenberg na tlačovej konferencii tiež povedal, že spojenci z NATO sa dohodli, že „sa pozrú do svojich zásob“, či v nich nenájdu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli dodať Ukrajine.
Peter Pellegrini zvolá na utorok mimoriadnu schôdzu, na ktorej sa koalícia pokúsi získať dosť hlasov na schválenie ústavného zákona o odstrele medveďov.
Predseda parlamentu sa pre tento krok rozhodol, lebo na Liptove došlo k ďalšiemu stretu medveďa s lesníkom, ktorý utrpel početné zranenia. Podrobnosti sa dočítate v článku:
Rusko musí pochopiť, že NATO je pripravené na dlhodobý konflikt, povedal poľský minister zahraničia Radosław Sikorski. Reagoval tak na myšlienku generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga vytvoriť päťročný fond pre Ukrajinu v hodnote 100 miliárd dolárov.
„Putin nie je v pozícii, aby túto vojnu vyhral v priebehu niekoľkých mesiacov či dokonca za rok alebo dva,“ uviedol Sikorski na štvrtkovom stretnutí ministrov zahraničia NATO v Bruseli. „Ako Severoatlantická aliancia sme 20-krát bohatší ako on, ak bude potrebné, môžeme si dovoliť dlhší konflikt.“
Porucha raketového systému na dánskej vojenskej lodi zapríčinila čiastočné uzatvorenie leteckej aj lodnej dopravy. Na palube fregaty Niels Juel sa do pohotovostného režimu aktivoval pohon raketovej protilodnej strely Harpoon a podľa informácií dánskeho ministerstva obrany v súčasnosti nie je možné ho vypnúť.
K technickej poruche došlo počas predpísaného testu systému na lodi, kotviacej v domovskej námornej základni Korsör. Kým privolaní špecialisti problém neodstránia, „existuje riziko, že sa raketa náhodne odpáli a odletí na vzdialenosť niekoľkých kilometrov od plavidla“, varoval rezort.
Zároveň však dodal, že sa „oživil“ iba raketový motor strely a výbuch jej bojovej hlavice nehrozí.
Zóna ohrozenia má dĺžku päť až sedem kilometrov od námornej základne a siaha do výšky približne jedného kilometra nad hladinou mora.
Lodná doprava dostala inštrukcie vyhnúť sa oblasti a vzdušný priestor nad ňou uzatvorili. Neďalekému mostu cez prieliv Veľký Belt a cestnej ani železničnej doprave na ňom však podľa úradov nič nehrozí.
Salwana Momiku v Nórsku hneď po príchode zatkli, hrozí mu deportácia do Švédska. Iracký kresťan odtiaľ odišiel, pretože mu vláda zrušila povolenie na pobyt z dôvodu bližšie nešpecifikovaných „nezrovnalostí“.
Odchod do Nórska oznámil ešte 27. marca, deň na to ho nórska polícia zatkla. Podľa súdnych dokumentov rozhodli 30. marca o Momikovom vzatí do väzby na štyri týždne.
Momentálne sa čaká na pravdepodobnú žiadosť nórskeho úradu pre prisťahovalectvo adresovanú Švédsku, aby tam bol v súlade s právnymi predpismi EÚ vrátený.
Momikove protesty a pálenie koránu vyvolali v moslimských krajinách hnev a odsúdenie. V Iraku napríklad protestujúci v júli dvakrát vtrhli na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a v jeho areáli zakladali požiare.
Slovensko-české vzťahy „boli ovplyvnené tým odložením medzivládnych konzultácií“, stále sú však „veľmi dobré“. Po rokovaní ministrov zahraničia NATO to povedal český šéf diplomacie Jan Lipavský.
Ministri Aliancie podľa neho opakovane ocenili českú iniciatívu na nákup munície z tretích štátov.
„Verím tomu, že napríklad aj po prezidentských voľbách sa vrátime do nejakého pracovnejšieho režimu,“ poznamenal k vzťahom Bratislavy a Prahy.
Poznamenal, že obe krajiny majú tú špecifickosť, že ich občania rozumejú tomu, čo hovoria politici v tej druhej krajine.
„Občas tie odkazy v úvodzovkách lietajú cez hranice. Ale musíme sa orientovať na praktickú spoluprácu, na spoluprácu medzi ministerstvami, na expertnú spoluprácu, máme celý rad spoločných záujmov,“ opísal situáciu Lipavský.
Viktor Orbán pricestoval na návštevu Bosny a Hercegoviny. Rokovať bude o maďarsko-bosnianskych vzťahoch, v piatok si prevezme od prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika vysoké štátne vyznamenanie.
„Prišli sme do Sarajeva. Stabilita a rozvoj Bosny a Hercegoviny je v záujme nás všetkých. Spoločne máme šancu zastaviť migráciu a dať nový impulz európskej ekonomike,“ napísal maďarský premiér na Facebooku.
Nemecký Bundeswehr bude mať jednotné operačné velenie, reformu predstavil minister obrany Boris Pistorius. Ide o výsledok piatich mesiacov rokovaní medzi rezortom a armádou.
Okrem pozemného vojska, letectva a námorníctva bude novému veleniu podriadená aj nová jednotka pre kybernetický a informačný priestor (CIR).
Bundeswehr mal doteraz operačné velenie v Schwielowsee pri Postupime, ktoré malo na starosti plánovanie a riadenie zahraničných operácií. V Berlíne bolo vytvorené velenie územnej obrany, ktoré vypracovalo aj operačný plán obrany Nemecka.
Tieto dve štruktúry sa teraz zlúčia do operačného velenia, naďalej však zostanú sídliť na spomínaných miestach. Pistorius od tejto zmeny očakáva zrýchlené rozhodovanie založené na komplexnom poznaní situácie.
Podporné štruktúry ako zdravotnícka služba, logistika, vojenská polícia, protichemická jednotka a administratíva sa zlúčia do jednej jednotky a budú prepojené s podporným velením, čo má zmierniť zaťaženie vojenských štruktúr.
Kde to bude možné, personál s vojenskou hodnosťou by mali nahradiť civilisti.
Cieľom Pistoriusa naďalej je, aby mal Bundeswehr 203-tisíc vojakov. V súčasnosti je ich okolo 182-tisíc.
Na severe Pásma Gazy majú ľudia k dispozícii menej ako 12 percent odporúčaného denného príjmu potravy. Oproti 2 100 kalóriám denne majú Palestínčania denný príjem len 245 kalórií denne.
V poslednom vyhlásení medzinárodná ľudskoprávna organizácia Oxfam dodáva, že dodávky potravín, ktoré Izrael do enklávy pustil, predstavovali len 41 percent denného príjmu na osobu.
Výpočet vypracoval Oxfam na základe dostupných demografických údajov.
„Izraelská vláda už takmer dve desaťročia presne vie, koľko kalórií denne je potrebných na prevenciu podvýživy v Gaze, pričom to vypočítala podľa veku aj pohlavia v rámci svojho dokumentu Spotreba potravín v pásme Gazy – červená čiara,“ uviedol Oxfam.
„Nielenže použil vyšší výpočet 2 279 kalórií na osobu, ale zohľadnil aj domácu produkciu potravín v Gaze, ktorú izraelská armáda v súčasnosti prakticky zlikvidovala,“ vyhlásila organizácia.
Slovensko si chce vypočuť oboch kandidátov na generálneho tajomníka NATO, povedal minister zahraničia Juraj Blanár (Smer). Dôležité pre vládu Roberta Fica budú bezpečnostné otázky východného krídla, ale aj chýbajúca protivzdušná obrana Slovenska.
Dvoma najpravdepodobnejšími kandidátmi na post politického šéfa Aliancie sú končiaci premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis. Tomu mandát vyprší koncom roka.
Blanár priznal, že očakával trochu viac empatie zo strany relevantných kandidátov k požiadavkám krajín východného krídla NATO. Najviac sú hrozbám vojny v susedstve vystavené práve štáty takzvanej Bukureštskej deviatky, podotkol.
Dodal, že Slovensko v tejto pozícii, ktorú presadzujú aj Maďarsko a Rumunsko, podporilo i susedné Poľsko, hoci poľská vláda už vyjadrila podporu Ruttemu. S podporou holandského premiéra sa netají ani Česká republika.
„Tie krajiny priamo susedia s Ukrajinou, kde konflikt prebieha, a preto sme očakávali, že sa bude viac diskutovať o našich záujmoch,“ vysvetlil minister.
Upozornil, že štáty strednej a východnej Európy nemali relevantného kandidáta, až kým svoju kandidatúru oficiálne nepredložil rumunský prezident.
„Naša pozícia je jasná. Chceme počuť, ako títo dvaja kandidáti chcú zahrnúť naše záujmy, záujmy východného krídla, do vedenia NATO. Pre nás je veľmi dôležitá téma (proti)vzdušnej obrany,“ opísal situáciu.
NATO musí posilniť svoju protiteroristickú činnosť v záujme zachovania plynulosti obchodu medzi Východom a Západom, povedal maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó.
„Výzva, ktorú predstavuje terorizmus vo svete, je stále horšia a horšia. A tento zhoršujúci sa terorizmus je stále väčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, fungovanie svetového obchodu a udržiavanie vzťahov a spojení medzi Východom a Západom,“ povedal.
Šéf maďarskej diplomacie na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí NATO oznámil, že za účasti kolegov z Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu rokovali o spolupráci s tichomorským regiónom.
Ruské ministerstvo vnútra utajilo štatistiky o migrantoch po teroristickom útoku v Crocus City Hall v Krasnogorsku neďaleko Moskvy.
Údaje o počte cudzincov, ktorí získali ruské občianstvo, množstve vydaných povolení na pobyt či pracovných povolení, rezort stiahol z oficiálnej webovej stránky. Uverejňuje ich pritom každý mesiac.
Predošlé štatistiky možno dohľadať len cez službu Internet Archive. Na samotnej stránke ostali uverejnené len dva dokumenty, a to výsledky činnosti migračných útvarov za január až október 2023, a za január až december 2023.
Archivované údaje však ukazujú, že v prvom polroku 2023 sa počet príjemcov vnútorných víz v Ruskej federácii zvýšil na rekordnú úroveň.
„Personálny masaker na ministerstve životného prostredia.“ Generálny riaditeľ sekcie zmeny klímy Milan Zvara bol odvolaný bez udania dôvodu. Upozornil na to bývalý štátny tajomník Michal Kiča (dnes Demokrati).
Podľa neho má minister Tomáš Taraba (nom. SNS) o túto funkciu „imanentný záujem“, pretože prerozdeľovanie štyroch miliárd eur bude spravovať práve Modernizačný fond, ktorý riadi práve tento riaditeľ.
„Skúsený expert, ktorý sa podieľal za Európsku úniu na negociovaní viacerých klimatických dokumentov, v minulosti pôsobiaci aj na Stálom zastúpení SR pri EÚ, mladý šikovný človek, akí rozhýbavajú profesionálnu štátnu správu. Ak ju opustí, bude to obrovská škoda,“ uviedol Kiča na Facebooku.
„Vďačím mu za spoluprácu pri príprave návrhu historicky prvého klimatického zákona či klimatickej legislatívy EÚ Fit for 55. V rámci nich sme vybojovali prostredníctvom Modernizačného fondu dodatočné stámilióny eur pre ekologizáciu slovenského priemyslu,“ dodal.
Spoločnosť Alaska Airlines dostala od Boeingu kompenzáciu vo výške 160 miliónov dolárov za ušlé zisky, ktoré vznikli v dôsledku januárového incidentu s odpadnutými dverami.
Letecká spoločnosť tvrdí, že platba dostatočne pokrýva príjmy, o ktoré prišla v dôsledku „uzemnenia“ – núteného udržiavania lietadiel Boeing 737 Max 9.
To podľa Alasky viedlo k „nepravidelnej prevádzke a nákladom na obnovenie prevádzky našej flotily“ začiatkom roka 2024.
Očakáva sa, že Boeing poskytne ďalšie kompenzácie po prvom štvrťroku. Podmienky týchto dohôd sú dôverné, uviedla Alaska.
Napriek tomu, že dopravná spoločnosť pôvodne plánovala považovať kompenzáciu za zisk, rozhodla sa zaúčtovať ju ako zníženie aktív lietadiel a v dôsledku toho zvýšila odhadované straty za prvý štvrťrok.
Fínsko ponechá hranicu s Ruskom uzavretú „až do odvolania“, uviedla vláda vo vyhlásení. „Fínske úrady vnímajú situáciu ako dlhodobú,“ uviedla tamojšia ministerka vnútra Mari Rantanenová a dodala, že „v priebehu jari nezaznamenali žiadnu významnú zmenu stavu“.
Ministerka tiež upozornila, že v blízkosti fínskej hranice na ruskej strane stále zotrvávajú stovky, možno až tisíce osôb.
Od 15. apríla majú Fíni zatvoriť aj niektoré morské hraničné vstupy do Fínska pre rekreačné plavidlá. Chce tak zabrániť „rozšíreniu rizika organizovanej migrácie aj na vodné koridory“.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES - O výstavbu nového nemocničného pavilónu a rekonštrukciu monobloku v Spišskej Novej Vsi súťažia štyri stavebné firmy, ktoré sa prihlásili do verejného obstarávania. Nemocnica minulý týždeň pristúpila k oficiálnemu otváraniu ponúk, tie v súčasnosti vyhodnocuje odborná komisia.
Informoval o tom Tomáš Kráľ, hovorca skupiny Penta Hospitals, pod ktorú nemocnica patrí. Ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo na tento projekt 39,5 milióna eur, pričom celková suma vrátane nákladov z ďalších vyvolaných investícií, komplexného medicínskeho vybavenia a vonkajších úprav dosiahne 72 miliónov eur.
Podľa aktuálneho harmonogramu bude v termíne do júna 2026 sprevádzkovaná zrekonštruovaná časť nemocnice s počtom 34 lôžok a trojpodlažný pavilón so 121 lôžkami bude dostavaný do úrovne hrubej stavby.
Plnohodnotné uvedenie nového nemocničného pavilónu do prevádzky je naplánované do konca roka 2028.
„Bez úpravy časového harmonogramu, keď na začiatku februára ministerstvo zdravotníctva vyhovelo našej žiadosti o posunutie konečného termínu sprevádzkovania nového nemocničného pavilónu na koniec roka 2028, by tento projekt vo fáze verejného obstarávania už definitívne skončil. V pôvodnej lehote ešte pred oznámením nového predlženého termínu sme totiž neevidovali žiadnu ponuku,” priblížil generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha.
Po výstavbe má byť nový pavilón, rovnako ako celá nemocnica, súčasťou majetku Košického samosprávneho kraja, s ktorého predstaviteľmi sieť rokuje o podmienkach investície.
„V majetku kraja bude moderný zdravotnícky priestor, kde pacienti dostanú prvotriednu starostlivosť. Je dôležité, že nájomca župnej budovy transparentne informuje o procese verejného obstarávania,“ poznamenal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Rekonštrukcia súčasného monobloku nemocnice v Spišskej Novej Vsi a výstavba nového trojpodlažného pavilónu s celkovou stavebnou plochou nad 10-tisíc metrov štvorcových je tretím najväčším nemocničným projektom z Plánu obnovy a odolnosti na Slovensku.
Vynovená nemocnica podľa jeho slov pomôže nielen miestnym, ale tisícom východniarov zo širokého okolia. Nemocnica už dnes disponuje kompletnou projektovou dokumentáciou a právoplatným stavebným povolením.
DOLNÝ HRIČOV – Kórejská spoločnosť Wia Slovakia plánuje v Dolnom Hričove pri Žiline zriadenie prevádzky na výrobu hnacích hriadeľov pre elektromobily.
Súčasťou projektu má byť aj technologické centrum na vývoj ďalších prototypov hnacích hriadeľov. Investícia viac ako 58 miliónov eur má do roku 2029 priniesť 231 pracovných miest. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR posunulo do medzirezortného pripomienkového konania.
Firma, ktorá je dcérskou spoločnosťou kórejskej Hyundai Wia Corporation, plánuje vynaložiť na dlhodobý hmotný majetok v podobe strojov, prístrojov a zariadení, na dlhodobý nehmotný majetok v podobe licencií a na nájom budov 58,23 milióna eur.
Na tento projekt by mohla dostať štátnu investičnú pomoc 6,36 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmov. Materská spoločnosť Hyundai Wia Corporation je výrobcom automobilových súčiastok a strojových zariadení.
V oblasti automobilových súčiastok sa zameriava na výrobu a vývoj motorov, modulov, systémov pohonu všetkých kolies či hnacích hriadeľov. Wia Slovakia vznikla v apríli 2023 a je prvou právnickou osobou skupiny Hyundai Wia Corporation, ktorá bude prevádzkovať výrobný závod skupiny v EÚ.
Slovensko podporí stomiliardový fond NATO, ale nie v oblasti smrtiacich zbraní, povedal minister zahraničia Juraj Blanár (Smer) po dvojdňovom zasadnutí šéfov diplomacií Aliancie.
Blanár zopakoval, že Bratislava bude podporovať tie iniciatívy, ktoré sa nebudú dotýkať dodávok zbraní zo zásob slovenských ozbrojených síl alebo cez štátny rozpočet, lebo pozícia vlády je v tomto známa.
"Budeme podporovať zásielky humanitárnej pomoci, všetkých systémov, ktoré slúžia na odmínovanie a na nesmrtiaci účel. Ponúkneme ďalšiu spoločnú spoluprácu s Ukrajinou na iných projektoch," vysvetlil.
Hlavnou témou rokovaní bola podľa neho príprava júlového samitu NATO vo Washingtone. Tam budú hlavnými témami posilnenie kolektívnej obrany, pomoc Ukrajine aj spolupráca s tretími stranami v bezpečnostnej oblasti.
„Zdôraznil som, že Ukrajina musí pokračovať v reformách, akokoľvek sú zložité. Vyjadril som podporu mierovému návrhu prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bude prerokovaný vo Švajčiarsku,“ uviedol Blanár s tým, že o Ukrajine rokovali aj počas druhého dňa za prítomnosti ukrajinského ministra zahraničia Dmytra Kulebu.
Ústavný zákon o odstrele medveďa môže naraziť. Problém predstavuje doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR. Tá hovorí o odstrele šelmy ako o poslednej možnosti.
Vo svojom rozhodnutí súd vychádza z európskeho nariadenia o ochrane prírody, ktoré je záväzné pre všetky členské štáty. Viac sa dočítate v článku Jozefa Onačillu:
Na talianskom ostrove Alicudi majú kozy šesťnásobnú prevahu nad ľuďmi. Starosta ich preto ponúka každému, kto sa ich chce ujať. Najmenší ostrov súostrovia Lipari má podľa posledného sčítania len sto obyvateľov.
Podľa niektorých obyvateľov je kôz dokonca 800, a nie 600, a je prakticky nemožné pochytať ich všetky.
Premnoženým zvieratám nestačila na pastvu hornatá oblasť nečinnej sopky a začali sa premiestňovať čoraz nižšie. Poškodzovali pritom rastliny v záhradách, niektoré sa dokonca zatúlali do domovov.
Starosta ostrova Lipari Riccardo Gullo dostával jednu sťažnosť za druhou, preto vytvoril iniciatívu „adoptuj si kozu“. Podľa neho ide o najhumánnejší spôsob, ako sa zvierat zbaviť.
„Absolútne nechceme ani len uvažovať o utratení zvierat, preto podporujeme myšlienku ich darovania,“ povedal Gullo. „Žiadosť o kozu môže podať ktokoľvek, nemusí to byť farmár a neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa počtu,“ upresnil s tým, že uzávierka je 10. apríla.
USA musia dodržiavať svoj „posvätný záväzok“ voči NATO, vyhlásil prezident Joe Biden pri príležitosti 75. výročia založenia Aliancie.
„Musíme pamätať na to, že posvätný záväzok, ktorý dávame našim spojencom – brániť každý centimeter územia NATO – zvyšuje aj našu bezpečnosť,“ vyhlásil.
„Keď naši protivníci plánovali rozbiť našu pozoruhodnú jednotu, naše demokracie stáli neochvejne,“ dodal americký prezident.
Zhoda ministrov zahraničia NATO na dodávkach systémov protivzdušnej obrany je podľa Dmytra Kulebu „víťazstvo“. Šéf ukrajinskej diplomacie sa pritom o tento krok zasadzoval už dlhšie.
Západní spojenci Ukrajiny poskytli majú k dispozícii približne sto, ktoré by mohli poskytnúť, tvrdil Kuleba. Podľa neho bolo „nemožné pochopiť“, že na Ukrajinu nemožno poslať viac systémov PVO.
V nemeckej politike sa opätovne objavili hlasy požadujúce vyšetrenie rozhodnutí počas pandémie. Prichádzajú pritom nielen z okraja politického spektra.
Objasnenie manažmentu napríklad žiada aj bývalý kandidát na kancelára za opozičnú CDU Armin Laschet, ktorý bol na začiatku pandémie premiérom Severného Porýnia-Vestfálska. Laschet v rozhovore pre ZDF uviedol: „Musíme zverejniť všetko.“
Spúšťačom debát je čiastočné publikovanie desiatok protokolov, ktoré pochádzajú z mnohých stretnutí „krízovej jednotky“ pôsobiacej v rámci štruktúr Inštitútu Roberta Kocha, čo je úrad pre kontrolu a prevenciu chorôb patriaci pod ministerstvo zdravotníctva.
Záznamy pochádzajú z rokov 2020 a 2021 a zverejnili ich koncom minulého mesiaca.
Viac nielen o obsahu protokolov ale aj o iných okolnostiach sa dočítate v štvrtkovom článku Tomáša Dugoviča.
Tusk: Poľsko sa priamo nezapojí do vojny na Ukrajine. Vyslanie západných vojakov však odmietol komentovať, pokiaľ nebude mať kompletné informácie o týchto konverzáciách a ich výsledku.
Poľského premiéra Donalda Tuska sa počas tlačovej konferencie v meste Gliwice na juhu Poľska médiá opýtali na údajné otvorenie témy priameho vojenského zásahu ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO počas prebiehajúceho stretnutia v Bruseli.
"Nebudem to komentovať skôr, než dostanem kompletné informácie o týchto konverzáciách a ich výsledku," povedal Tusk. Zároveň však potvrdil to, čo už povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi aj ďalším lídrom, že "Poľsko neplánuje priamu účasť vo vojnovom konflikte na území Ukrajiny".
Poľsko na dvojdňovom stretnutí šéfov diplomacie krajín NATO a na oslavách 75. výročia založenia Aliancie v Bruseli reprezentuje minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.
Europoslanci budú musieť povinne absolvovať školenie o riešení konfliktov a obťažovania na pracovisku. Tí poslanci, ktorí sa školenia nezúčastnia, môžu čeliť sankciám.
Cieľom schválených noviniek je posilniť pravidlá EP týkajúce sa predchádzania konfliktom a obťažovaniu na pracovisku a podpory dobrého riadenia kancelárie zavedením povinného špecializovaného školenia pre europoslancov.
Zákonodarcovia, ktorí neabsolvujú toto školenie počas prvých šiestich mesiacov svojho funkčného obdobia, okrem výnimočných prípadov, alebo pokiaľ tak neurobili predtým, môžu čeliť sankciám.
Zároveň v takom prípade nemôžu byť zvolení napríklad do predsedníctva EP alebo do funkcie predsedu výboru, nemôžu byť vymenovaní za spravodajcov alebo sa zúčastniť na oficiálnej delegácii alebo medziinštitucionálnych rokovaniach.
„Parlament má povinnosť stanoviť zlatý štandard v boji proti obťažovaniu na pracovisku s jasnými pravidlami a prísnymi sankciami. Prevencia je kľúčová, pretože nám umožňuje proaktívne riešiť problémy a povinné školenia posilňujú náš záväzok pracovať na pracovisku, kde je rešpektovaná a chránená dôstojnosť všetkých,“ povedala spravodajkyňa Gabriele Bischoffová. Očakáva sa, že správa bude predložená na plenárnom zasadnutí v dňoch 10. – 11. apríla v Bruseli.
Ruská FSB zadržala ďalších podozrivých v kauze útoku na Crocus City Hall. Podľa FSB ide o osoby, ktoré financovali nákup zbraní a auta pre páchateľov útoku.
"Dvaja zo zadržaných previedli peniaze na nákup strelných zbraní a vozidiel použitých pri teroristickom útoku, tretí sa priamo podieľal na verbovaní komplicov teroristického útoku a na financovaní jeho páchateľov," uviedla FSB v tlačovej správe o troch nových podozrivých.
Doteraz bolo v kauze útoku na Crocus City Hall obvinených desať osôb. Všetci obvinení sú stíhaní pre teroristický čin a na základe súdneho rozhodnutia boli vzatí do väzby. Momentálne sú v centrách predbežného zadržania.
Premiér si pripomenul oslobodenie Bratislavy, odmieta prekrúcanie vojny. Za účasť poďakoval veľvyslancom Ruskej federácie, Bieloruska, Kazachstanu a Azerbajdžanu. Zároveň vyjadril sklamanie, že neprišiel nikto z pozvaných veľvyslancov členských štátov Európskej únie.
"Pravda o druhej svetovej vojne je základom nášho bytia. Ak má niekto tendenciu prekrúcať druhú svetovú vojnu, že to bolo inak, že to neboli národy Sovietskeho zväzu, ktoré zohrali rozhodujúcu úlohu, tak jednoducho klame. Ja to odmietam," poznamenal.
Na potrebu poznania pravdy o druhej svetovej vojne upozornil vo štvrtok na Slavíne aj podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS). "Je nebezpečné, že mnohí spochybňujú výsledky druhej svetovej vojny a mnohí to, čo sme sa učili, dnes vykladajú inak. Treba sa k tomu každoročne vracať, musíme urobiť oveľa viac v učebných osnovách, musíme hovoriť oveľa viac o hrôzach," skonštatoval.
Ukrajina musí v dôsledku ruských útokov úplne decentralizovať elektrickú sieť, aby znížila svoju závislosť od väčších elektrární.
V reakcii na série ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny to vo štvrtok uviedol Volodymyr Kudryckyj, ktorý je riaditeľom spoločnosti Ukrenerho - prevádzkovateľa rozvodnej siete na Ukrajine.
Ruská armáda začala 22. marca masívny útok raketami a dronmi na ukrajinskú energetickú sieť. Odvtedy v týchto úderoch pokračuje, pričom opakuje scenár leteckého bombardovania, ktorý v roku 2022 a začiatkom roka 2023 uvrhol milióny ľudí na Ukrajine do tmy a chladu.
"Môžeme konštatovať, že intenzita útokov sa zvýšila. (Predtým) sme boli svedkami jedného masívneho útoku za jeden alebo dva týždne. Teraz je to celá séria, takmer nepretržitá," ozrejmil Kudryckyj.
Domnieva sa, že namiesto 15 alebo 20 veľkých elektrární bude na Ukrajine nutné postaviť stovky malých elektrární, ktoré budú voči týmto útokom odolnejšie vďaka svojej rozptýlenosti.
Dodal, že by malo ísť o zriadenie "stoviek zariadení rôznych typov" vrátane elektrární na plyn a obnoviteľné zdroje.
Upozornil, že Ukrajina bude musieť na realizáciu tohto plánu získať peniaze od súkromných investorov. Zdôraznil však súčasne, že tieto zmeny sú naliehavo potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti krajiny.
Sociálna poisťovňa v apríli poteší presne 160 189 dôchodcov. Vyššie penzie dostanú tí, ktorí sú poberateľmi starobných a predčasných starobných dôchodkov a vlani pracovali. Tejto skupine renta poskočí, a to za získané obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku za rok 2023.
V článku od Petry Mitaľovej sa dozviete aj to, aké výhody práca popri dôchodku prináša, ale aj na čo je potrebné dať pozor, pokiaľ pracujete na predčasnej penzii.
