Politológ Šmíd: Rusko prvýkrát od invázie v 1968 spáchalo vojenský útok. Vicepremiér Hamáček by mal odstúpiť

Do výbuchov v muničných skladoch vo Vrběticiach je podľa aktuálnych informácií zapletená ruská rozviedka. Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa o tom dopočuli?

Úplne prvá reakcia? Povedal by som, že obyčajné, a pomerne veľké, prekvapenie. Skutočne ma prekvapilo, že ruská strana pristúpila na našom území k takejto agresívnej akcii. A nič na tom nemení ani tvrdenie, akokoľvek je logické, že plánom bolo, aby k explózii došlo až niekde v Bulharsku. Pri sabotáži voči vysoko explozívnym materiálom si museli byť páchatelia vedomí, že je enormné riziko predčasnej explózie.

Bývalý náčelník českého generálneho štábu Jiří Šedivý to porovnáva s inváziou v roku 1968, iní hovoria o najvážnejšej bezpečnostnej udalosti od roku 1989. Váš pohľad?

Tak paralela generála Šedivého je skôr expresívnou mediálnou skratkou, ale ja mu rozumiem, kam tým mieri. Je, skrátka, fakt, že ruská strana spáchala na našom území útok vojenského typu, a to skutočne prvý raz od od roku 1968. Akokoľvek inak sú tie udalosti absolútne a úplne neporovnateľné. Napríklad aj preto, že v roku 1968 okrem ZSSR, ktorého je Rusko hlavným nástupníckym štátom, útočili aj iné krajiny…

Bol to akt štátneho terorizmu, ako hovorí predseda Senátu Miloš Vystrčil?

S týmto označením sa stretávam veľmi často a z analytického hľadiska s ním nesúhlasím. Chýba tomu celý rad definičných znakov štátneho terorizmu, prípadne všeobecne terorizmu ako takého. Nepredpokladám však, že pán predseda Senátu Vystrčil číta príslušnú odbornú literatúru, tak to pokladám opäť skôr za politické vyjadrenie, keď ono magické slovko terorizmus má tej udalosti dodať na závažnosti a odsúdeniahodnosti. Avšak aj tak ide o závažný incident, vojenskú sabotáž, ku ktorej došlo na území inej suverénnej krajiny, a odsúdeniahodný je ten akt aj bez toho, že budeme šermovať slovom terorizmus.

Muničné sklady mala prenajaté súkromná firma. Jednako sú to potenciálne nebezpečné areály. Zlyhali tajné služby, keď vieme, že sa do nich dostali príslušníci ruskej vojenskej rozviedky GRU?

Nemyslím si, že je fér v tomto prípade hovoriť o zlyhaní tajných služieb. Tým skôr, že napríklad BIS [Bezpečnostná informačná služba, česká civilná tajná služba, pozn. red.] na aktivity ruských tajných služieb upozorňuje veľmi dôsledne už roky. V konkrétnom zabezpečení zlyhala primárne priamo daná súkromná firma, prípadne zadávateľ zákazky na stráženie daných objektov. Skutočnosť, že areál bol zabezpečený nedostatočne, o tom sa už popísali stohy papiera. Skutočnosť, že si riadne neoverili žiadosť o návštevu zo strany občanov Ruska, ktorá bola navyše odoslaná z emailu, ktorý bol zbavený metadát, to je možno jediný moment, keď si môžeme povedať, či našim tajným službám niečo neuniklo.

Čo je vôbec ruská vojenská tajná služba GRU zač? Nakoľko je známa jej jednotka 29155, ktorá údajne konala na českom území?

GRU je klasická vojenská rozviedka, ktorá vznikla už v novembri 1918 (po rozpade ZSSR bola ako služba Ruskej federácie „znovu“ založená v máji 1992) a veľmi dlho sa o nej mimo ZSSR vôbec nevedelo. Jej existenciu svetu potvrdil v podstate až legendárny defektor Oleg Peňkovskij, ktorý sa stal informátorom MI6 a CIA [britskej a americkej tajnej služby, pozn. red.]. Je to veľmi tvrdá spravodajská služba, vždy si uchovávala istú mieru nezávislosti aj na najvyššom vedení ZSSR i Ruskej federácie. Na druhej strane, vždy bola zrejmá istá rivalita s KGB a teraz hlavne FSB [nástupnícka služba sovietskej tajnej služby KGB, pozn. red.], čo sa často prejavovalo aj pri aktivitách Ruska na severnom Kaukaze či na Donbase. V dôsledku skutočnosti, že ide o vojenskú spravodajskú službu, tak jej záber sa, samozrejme, koncentruje primárne na vojenské, prípadne vojensko-politické záležitosti.

Spomínaná jednotka 29155 sa stala známou predovšetkým ako dôsledok pokusu o atentát na Sergeja Skripaľa, čo bol niekdajší príslušník GRU, ktorý spolupracoval s Britmi. Navyše sa mala tiež pokúsiť spoluzorganizovať štátny prevrat v Čiernej Hore, podieľať sa aj na atentátoch na bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva či spolupracovať s Talibanom a ďalšími neštátnymi ozbrojenými aktérmi v Afganistane, ktoré motivovala na zabíjanie amerických, prípadne spojeneckých vojakov v Afganistane, a to používaním finančných odmien. Podobných jednotiek s inými číselnými kódmi je viac a ich výkonné tímy sa napospol skladajú z veteránov elitných jednotiek SPECNAZ GRU, čo sú logicky muži vycvičení hlavne na eliminovanie nepriateľa, čiže na zabíjanie.

K výbuchom došlo v roku 2014, o zapojení ruskej rozviedky sa dozvedáme až teraz. Je to spôsobené dĺžkou vyšetrovania či preverovaním údajov, alebo je zverejnenie tejto informácie podľa vás skôr vecou účelového načasovania?

Podľa môjho názoru sa na túto stopu GRU prišlo až v roku 2018 v súvislosti s vyšetrovaním atentátu na Skripaľa. To znamená, že by som tú lehotu počítal až od toho času. Nemám, samozrejme, k dispozícii nejaké interné informácie, ale na základe informácií z verejných zdrojov a vzhľadom na kontext som o tom presvedčený. Do roku 2018 podľa mňa ruská stopa skrátka nebola vôbec v hre, prípadne to boli úplne minoritné naratívy. A načasovanie zverejnenia? To je taký univerzálny spochybňujúci argument „prečo práve teraz“. Tým možno spochybniť skoro všetko. V každom prípade je fakt, že takáto udalosť neprospeje zástancom ruských geoekonomických záujmov u nás, lebo v súčasnej situácii nechať dostavať Dukovany Rosatomom by sa rovnalo, povedané s len malým zveličením, kapitulácii. A nepodceňoval by som ani súvislosť so súčasnou eskaláciou napätia na východe Ukrajiny. Ale bola by skutočne odlišnejšia situácia, keby sa to zverejnilo o pol roka skôr? Alebo o tri mesiace neskôr? Navyše, takéto vyšetrovanie škandálu s veľkým medzinárodno-bezpečnostným rozmerom nie je vykradnutá kočikáreň alebo vylúpená samoobsluha, to si vyžaduje čas. Aj vyšetrovanie a stíhanie celého radu banálnejších trestných činov sa niekedy naťahuje niekoľko rokov, takže ani tých sedem rokov by ma až tak nešokovalo.

Vo Vrběticiach vybuchli zbrane, ktoré mal podľa týždenníka Respekt objednané bulharský obchodník so zbraňami Emilian Gebrev. Plánoval ich dodať na Ukrajinu. V roku 2015 sa údajne stal terčom útoku vojenskej rozviedky GRU. Je normálne, že sa takto obchoduje so zbraňami? Vedeli o tom české úrady a je takýto obchod legálny?

Emilian Gebrev je vo svojej oblasti pomerne známa firma. A so zbraňami sa obchodovalo, obchoduje a obchodovať bude vždy nielen úplne zákonnými spôsobmi, ale aj spôsobmi úplne kriminálnymi, a veľmi často spôsobmi, ktoré sú povedzme na hrane. Zbrane sú veľmi strategická komodita, navyše výrazne regulovaná, keďže na obchodovanie potrebuje celý rad licencií a previerok, a je teda celkom logické, že dopyt prevyšuje ponuku. A veľmi často ju zapĺňajú ľudia typu Gebreva, prípadne v predchádzajúcej ére Buta, Minina, Orlova či Žukova, Soghanaljana, prípadne ďalších. Inak, právne detaily konkrétnych zákaziek, samozrejme, nepoznám, ale neviem o tom, že by napríklad na Ukrajinu bolo uvalené v danom čase zbrojné embargo.

Zbrane mali údajne podľa pôvodného plánu vybuchnúť až po dodaní do Bulharska. Dá sa teda povedať, že výbuchy vo Vrběticiach sú dôsledkom zlyhania GRU?

To už sú skôr technické aspekty, na ktoré nie som odborník, však nepochybne si boli vedomí rizika, že v takomto vysoko explozívnom prostredí môže dôjsť k detonácii skôr. A nemyslím si, že by to vnímala sama GRU ako zlyhanie, hoci v ideálnom prípade počítala pravdepodobne naozaj s výbuchom až niekde v Bulharsku.

GRU sa podľa dostupných údajov nepodarilo odpáliť zbrane tak, ako plánovala až v Bulharsku. Neuspela ani pri otrave bulharského obchodníka so zbraňami a podobne zlyhala pri snahe zneškodniť bývalého agenta Sergeja Skripaľa v Salisbury. Sovietske tajné služby mali hrozivú povesť, sú tie ruské menej schopné? Dá sa povedať, že pri „špinavej robote“ zlyhávajú, alebo sa dozvedáme len o nevydarených akciách?

Všeobecná pravda hovorí, že pokiaľ ide o akcie spravodajských služieb, verejnosť sa dozvedá len o zlyhaniach a škandáloch, kým úspechy zostávajú utajené. V niektorých prípadoch však môže byť cieľom tajnej služby, aby sa „akože vedelo“, že za nejakou akciou stoja, hoci to oficiálne popierajú. Dejiny špionáže poznajú takýchto prípadov nemálo. A potom existuje, samozrejme, celý rad akcií, ktoré zlyhajú. Problémom milovníkov konšpiračných teórií nie je ani tak fakt, že veria konšpiráciám. Konšpirácie samozrejme existovali, existujú a existovať budú, napokon je to jedna z hlavných činností tajných služieb. Ich problémom je, že veria, že každá konšpirácia vyjde. Absolútne ignorujú ľudský faktor, faktor náhody, smoly, nedôslednosti atď.

Pri týchto útokoch sa opakujú dve mená: Anatolij Čepiga (známy aj pod menom Ruslan Boširov) a Alexander Miškin (známy aj ako Alexander Petrov). Prečo? Majú na starosti spravodajské akcie v EÚ alebo ako si to vysvetliť?

Podľa dostupných informácií majú patriť k danej jednotke 29155 a operujú pravdepodobne práve v priestore EÚ. Ide podľa všetkého o vycvičených atentátnikov, napokon ide o veteránov špeciálnych síl, z ktorých aspoň jeden prešiel bojovým nasadením na severnom Kaukaze, kde celý rad operácií zo strany federálnych síl proti miestnym bojovníkom niesol znaky cielených likvidácií.

Do akej miery považujete správy českých tajných služieb za dôveryhodné? Vlani tvrdili, že Moskva plánuje otráviť ricínom troch českých politikov za odstránenie sochy sovietskeho maršala Ivana Koneva. Napokon sa ukázalo, že informáciu si vymyslel a poslal tajnej službe zamestnanec ruského veľvyslanectva v Prahe.

Áno, v dejinách špionáže nájdeme aj mnoho provokácií, ale v tomto prípade je kombinácia dôkazov a indícií príliš logická na to, aby sme mohli hovoriť o spravodajskej hre. Na vyšetrovaní sa navyše nepodieľali len české bezpečnostné zložky, ale nepochybne aj spojenecké tajné služby. Nemalú úlohu tiež zohrala investigatíva známeho servera Bellingcat, s ktorým spolupracoval aj český týždenník Respekt.

Vtedy prezident Miloš Zeman na Bezpečnostnú informačnú službu útočil. Teraz sa vyjadriť odmieta. Čím si to vysvetľujete?

Úprimne povedané, vysvetľujem si to tak, že prezident Zeman je natoľko vo vleku ruských a proruských záujmov, že už nie je schopný konať ako prezident zvrchovaného štátu. Prečo je to tak? Nechám priestor fantázii čitateľov.

Vicepremiér Jan Hamáček a cesta do Moskvy. Naozaj mal informácie o zapojení ruskej rozviedky do výbuchov vo Vrběticiach v čase plánovania návštevy Moskvy v súvislosti s vakcínou Sputnik V? Tvrdí, že to bola vopred premyslená taktika a spolupracoval na nej s premiérom a bezpečnostnými zložkami. Veríte mu?

Neverím vysvetleniu pána Hamáčka. Je nedôveryhodné a pritiahnuté za vlasy. Dokonca až smiešne, keď si uvedomíme, ako sa do vlastných slov a konštrukcií postupne zamotával. Jeho vysvetlenie napokon vyvracajú aj vyjadrenia premiéra Andreja Babiša a exministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka.

Mal by Jan Hamáček podať demisiu?

Áno, mal. Jeho zahraničnopolitické aktivity sú plné podozrivých krokov. Či už hovoríme o koketovaní s diktátorským režimom v Azerbajdžane, pročínských gestách alebo o plánovanej návšteve Moskvy v momente, keď už bol evidentne informovaný o ruskej vojenskej sabotáži na českom území a napriek tomu ísť do Ruska rokovať.

Česko vyhostilo 18 ruských diplomatov, Moskva až 20 a majú na odchod z Ruska len deň. Zatvorí sa české veľvyslanectvo v Moskve?

Ako sa skončí roztočenie špirály diplomatických gest, to je pomerne zaujímavá otázka. Už aktuálny odchod 20 diplomatov činnosť českého veľvyslanectva paralyzuje. Na druhej strane si nedokážem predstaviť, že by v súčasnej
situácii sebavedomý suverénny štát, ktorý je obeťou agresívneho útoku iného štátu, cúvol. Úplne by sme stratili tvár nielen pred Ruskom.

Bývalý český veľvyslanec v Rusku a diplomat Petr Kolář navrhuje vyhostenie všetkých diplomatov z ruskej ambasády v Česku. Praha zas chce vrátenie časti pozemkov veľvyslanectva, ktoré ZSSR zabral pri invázii 1968. Nesmerujeme k totálnej eskalácii?

Petr Kolář už dlhšiu dobu vystupuje razantne proti Rusku, takže ma jeho návrh neprekvapuje. Nemyslím si, že by bolo šťastné, keby situácia dospela až k prerušeniu diplomatických stykov. Trpeli by za to tisíce občanov oboch štátov, ale ako som už povedal, že ČR si musí stáť za svojím. My sme napadnutá strana a platí mnohokrát vyrieknuté klišé, že Rusko rozumie len silovým postojom. Tak to jednoducho je.

Čo hovoríte na prezentáciu udalosti v ruských médiách? Udalosti bagatelizujú a kroky Česka spájajú s konaním USA vo vzťahu k Rusku.

To je klasika. Nič iného sa ani nedalo čakať. Príde ešte na obvinenia z fašizmu, zločiny legionárov, hrozbu fašistického prevratu v roku 1968 a ďalšiu typickú muníciu ruskej propagandistickej mašinérie. Rusko takto koná neustále a nielen vo vzťahu k Českej republike.

Čo v takejto situácii znamená, že Slovensko nemá momentálne šéfa tajnej služby SIS? Je podľa vás podobne aktívna ruská rozviedka GRU aj na Slovensku?

Slovenskú vnútropolitickú a bezpečnostnú situáciu natoľko nesledujem, ale viem, že je bezpochyby terčom podobných aktivít. Patrí do rovnakého geopolitického priestoru ako ČR, dokonca je k Rusku fyzicky bližšie a priamo susedí s postsovietskym priestorom. Slovensko je energeticky na Rusku ešte závislejšie ako Česko. Vo vnímaní ruských geopolitikov patrí bývalé Československo do takzvaného blízkeho pohraničia. Uvedomte si, že mnoho Rusov, hlavne zo strednej a staršej generácie, ani veľmi nezaznamenalo rozpad Československa.

Očakávate, že dnes členské štáty podporia Česko a zachovajú sa podobne ako po útoku na Sergeja Skripaľa v Spojenom kráľovstve? Čaká nás séria vyhosťovania diplomatov?

Bolo by to logické a hlavne spojenecké gesto. Predpokladám, že v nejakej miere k nemu dôjde. Podľa slov šéfa úniovej diplomacie Josepa Borrella Česko o tento krok ostatné členské štáty na dnešnom rokovaní Rady EÚ nepožiadalo.

Rozhovor sa uskutočnil písomnou formou.