Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilina investuje do boja proti zmene klímy a zlepšenia kvality života

ŽILINA – Zmena klímy trápi mnohé samosprávy a výnimkou nie je ani Žilina. V snahe o zmiernenie jej negatívnych dopadov vyvíja žilinská radnica množstvo aktivít.

Prostredníctvom projektu financovaného z Nórskych grantov sa mestu podarilo vysadiť tisícky nových stromov, zrevitalizovať parky, vybudovať zelenú strechu, zaobstarať nákup elektromobilov či osadiť zberné nádoby na biologicky rozložiteľný odpad.

Za ostatné tri roky preinvestovalo mesto Žilina viac ako 1,5 milióna eur na realizáciu viacerých zelených opatrení, ktorých zámerom bolo znižovať redukciu skleníkových plynov a zvýšiť schopnosť mesta adaptovať sa na zmenu klímy a jej dopady.

Skončila známa kuriérska spoločnosť. V depe sú stovky balíkov, nemá ich kto doručiť

Mohlo by Vás zaujímať Skončila známa kuriérska spoločnosť. V depe sú stovky balíkov, nemá ich kto doručiť

„Zmena klímy sa v prostredí Žiliny prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období. Časť projektových opatrení sa preto venovala znižovaniu prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov,“ vysvetlila projektová manažérka Mestského úradu v Žiline Ivana Stillerová.

Podľa jej slov sa priamo v meste vysadilo 638 nových stromov. Okrem drevín skrášlila žilinské ulice mobilná zeleň najmä v lokalitách, kde výsadba klasickej zelene nebola možná. Ekologicky sa vyriešila aj úprava mestského úradu, na ktorom sa vybudovala zelená strecha, čím došlo k ochrane pred teplotnými výkyvmi, k zadržiavaniu zrážkovej vody a k tvorbe zdravej mikroklímy.

Na Kysuciach sa točil nový rodinný dobrodružný film

Mohlo by Vás zaujímať Na Kysuciach sa točil nový rodinný dobrodružný film

Okrem zelenej strechy vznikol pred mestským úradom revitalizovaný priestor so zeleňou, kde si môžu obyvatelia oddýchnuť na lavičkách. Unikátne miesto na relax sa vytvorilo vďaka projektu aj v mestskej časti Trnové. Park sv. Juraja sa zmenil na biopark, ktorého súčasťou je obnovená mokraď s dreveným chodníkom. Toto územie parku pôsobí na okolie ako výrazný ekostabilizačný prvok, akumuluje zrážkovú vodu a zvyšuje biodiverzitu v okolí. 

K zmierneniu klimatickej zmeny prispelo tiež znovuvysadenie časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci Lesoparku Chrasť. „Vďaka grantu sa nám podarilo zaobstarať aj časť potrebných zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré boli umiestnené vo vybraných lokalitách mesta. Ďalšou projektovou aktivitou bol nákup dvoch elektromobilov na rozvoz stravy pre seniorov a tiež zníženie energetickej náročnosti budovy Materskej školy A. Kmeťa,“ doplnila Stillerová.

Nová fabrika pri Žiline. Zamestnanie si môže nájsť 230 ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Nová fabrika pri Žiline. Zamestnanie si môže nájsť 230 ľudí

Významnou súčasťou projektu je podľa jej slov aj tvorba Stratégie adaptácie mesta Žilina na zmenu klímy. Ide o významný dokument, ktorý stanovil prístup k problémom súvisiacim so zmenou klímy a identifikoval opatrenia pre udržateľné fungovanie mesta Žilina v podmienkach meniacej sa klímy v priebehu 21. storočia.

Ako uviedol primátor Žiliny Peter Fiabáne, zhoršujúca sa klimatická situácia a najmä zmierňovanie jej negatívnych dopadov je jednou z prioritných tém radnice už niekoľko rokov. „Vďaka projektu podporeného z nórskeho grantu sme mohli zrealizovať viacero aktivít, prostredníctvom ktorých sme prispeli v boji s klimatickými zmenami a zlepšili úroveň života našich obyvateľov. Jednotlivé kroky sme systémovo nastavili tak, aby sme mesto v súvislosti s klimatickými zmenami ochránili čo najviac. V zelených riešeniach, výsadbe zelene a ďalších klimatických opatreniach budeme pokračovať aj v budúcnosti,“ spresnil primátor.

Projekt s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy v meste Žilina bol podporený v rámci Nórskych Grantov 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Minúta  |  

Viedeň ako špionážne hniezdo. Kancelár Karl Nehammer zvolal Radu pre národnú bezpečnosť

Viedeň ako špionážne hniezdo. Kancelár Karl Nehammer zvolal Radu pre národnú bezpečnosť v súvislosti so zatknutím bývalého dôstojníka rakúskej tajnej služby.

Dôvodom pre zatknutie Egista Otta z 29. marca je podozrenie zo špionáže pre Rusko.

Ott skončil v tajnej službe v roku 2017, podľa prokuratúry bol obvinený zo „systematického poskytovania“ informácií ruským tajným službám.

Zadržali ho po tom, čo britské úrady získali písomnú komunikáciu rakúskeho obchodného magnáta Jana Marsaleka s ďalšou osobou podozrivou zo špionáže, zatknutou v Británii.

Rakúšan Marsalek je bývalý prevádzkový riaditeľ spoločnosti Wirecard, ktorý je v Nemecku hľadaný pre obvinenia z podvodu. V roku 2020 z krajiny utiekol a momentálne sa pravdepodobne nachádza v Rusku.

Zdroj blízky tajnej službe v Rakúsku potvrdil, že vo Viedni sa nachádzajú aktívni špióni, takzvaní krtkovia, ktorí sa snažia infiltrovať vnútorné štruktúry agentúr či organizácií.

Historik a odborník na tajnú službu Siegfried Beer sa vyjadril, že Rakúsko je už tradične sídlom viacerých organizácií OSN a považuje sa za akési premostenie medzi Východom a Západom.

Je však známe aj tým, že pred ruskou inváziou na Ukrajinu malo dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a príliš benevolentné zákony týkajúce sa špionáže. Podľa Beera sa momentálne vo Viedni nachádza približne 7 000 zahraničných tajných agentov.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Pre výstavbu petržalskej električky uzatvorili ďalší úsek cesty

Pre výstavbu petržalskej električky uzatvorili ďalší úsek cesty. „Okrem čiastočnej uzávery na frekventovanom úseku – Romanova – Osuského v blízkosti Kauflandu, kde až do júla budú realizovať výstavbu križovatky a električkového priecestia, je od pondelka uzatvorený ďalší úsek,“ upozorňuje mestská časť.

Tentokrát ide o časť cestnej komunikácie, ktorá spája Jasovskú a Jantárovú cestu. „Dôvodom je výstavba električkového priecestia, ktorá podľa kolegov z mesta potrvá taktiež až do 31. júla,“ konštatuje samospráva. 

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka Zuzana Čaputová začína s prvou sériou zahraničných rozlúčkových ciest

Prezidentka Zuzana Čaputová začína s prvou sériou zahraničných rozlúčkových ciest. Dnes odcestuje do nemeckého Berlína, kde bude rokovať s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeirom. Súčasne si tu uctí pamiatku obetí totality pri pamätníku Berlínskeho múra.

Z Nemecka sa prezidentka presunie do belgického Bruselu, kde sa v stredu stretne s predstaviteľmi Európskej únie a NATO.

(sita)

Minúta  |  

Návrh na prímerie v Pásme Gazy nevyhovuje požiadavkám hnutia Hamas

Návrh na šesťtýždňové prímerie v Pásme Gazy nespĺňa požiadavky hnutia Hamas, ktoré to uviedlo vo vyhlásení zverejnenom v utorok skoro ráno a citovanom americkou spravodajskou televíziou CNN.

Palestínske hnutie ocenilo úsilie navrhovateľov dohody, pričom však konštatovalo, že Izrael "zostáva tvrdohlavý a nereagoval na žiadnu z požiadaviek našich ľudí a nášho hnutia odporu". Hamas súčasne dodal, že napriek tomu návrh preštuduje a svoju odpoveď doručí sprostredkovateľom.

CNN upozornila, že vzhľadom na ťažkosti pri komunikácii s vodcami Hamasu, o ktorých sa predpokladá, že sa ukrývajú v obrovskom podzemnom tunelovom systéme v Pásme Gazy, môže získanie odpovede trvať aj niekoľko dní. Navyše, moslimovia začnú v utorok večer sláviť sviatok íd al-fitr, ktorým sa končí ich pôstny mesiac ramadán.

Okrem šesťtýždňového prímeria sa v návrhu predpokladá aj prepustenie 42 izraelských rukojemníkov výmenou za 800 až 900 Palestínčanov zadržiavaných v Izraeli, vstup 400 až 500 kamiónov s potravinovou pomocou denne a návrat vysídlencov do ich domovov na severe Pásma Gazy.

Hamas požaduje definitívne prímerie, stiahnutie Izraela z celého územia Pásma Gazy a dodanie ďalšej pomoci pre miestne obyvateľstvo, ktorému podľa OSN hrozí hladomor.

(tasr, cnn)

Minúta  |  

Dnes bude polojasno až oblačno a mimoriadne teplo, s teplotami do 28 stupňov Celzia

Dnes bude na Slovensku polojasno až oblačno a mimoriadne teplo. Ráno sa v údoliach môže ojedinele tvoriť hmla. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

Najvyššia denná teplota bude 23 až 28 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 15 stupňov Celzia.

Fúkať bude slabý, na západe a postupne aj inde, juhovýchodný až južný vietor rýchlosťou 3 až 10 metrov za sekundu (10 až 35 km/h), v nárazoch ojedinele okolo 15 metrov za sekundu (55 km/h) a vo vysokých polohách prudký až búrlivý vietor.

Meteorológovia dnes žiadne zrážky nepredpokladajú.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.