Preskočiť na obsah
  |  

Len jeden zo štyroch britských moslimov verí, že Hamas sa dopúšťa masakru v Izraeli, vyplýva z prieskumu

Len jeden zo štyroch britských moslimov verí, že Hamas sa dopustil vrážd a znásilnení v Izraeli, uvádza sa v rozsiahlej správe prieskumu, ktorý si objednala spoločnosť Henry Jackson Society (HJS).

Výsledky prieskumu prišli pri príležitosti polročného výročia masakru zo 7. októbra, keď militanti z Hamasu prenikli do Izraela a zabili približne 1 200 občanov a 253 ľudí vzali ako rukojemníkov.

Think-tank zameraný na boj proti extrémizmu zistil, že až 46 percent britských moslimov sympatizuje s Hamasom. Mladší a vzdelaní moslimovia si s najväčšou pravdepodobnosťou myslia, že Hamas 7. októbra nespáchal zverstvá, pričom ich podiel predstavuje 47 percent medzi 18 až 24-ročnými a 40 percent medzi tými, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní.

"Pocit, že Hamas nevykonával masakre a znásilnenia v Izraeli, je zverský, pretože svedčí o uzavretej mentalite voči všetkému, čo vychádza z Izraela," uviedol Fiyaz Mughal, ktorý založil medzináboženské skupiny Tell Mama (Povedz mame) , Faith Matters (Na viere záleží) a Muslims Against Anti-Semitism (Moslimovia proti antisemitizmu). Dodal, že zistenia sú "šokujúce, ale zároveň nie sú šokujúce".

Prieskum tiež konštatuje, že takmer polovica (46 percent) britských moslimov tvrdí, že Židia majú príliš veľkú moc nad politikou vlády Spojeného kráľovstva. Pre porovnanie v rámci širokej verejnosti má takýto postoj len 16 percent opýtaných.

(telegraph)

  |  

Začal sa súdny proces známy ako Panama Papers

Na trestnom súde v Paname sa začal súdny proces známy ako Panama Papers, v ktorom je 27 ľudí obvinených v súvislosti s celosvetovým prípadom prania špinavých peňazí. Pred súdom sú i majitelia panamskej právnickej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá bola jadrom masívneho úniku dokumentov v roku 2016.

Kauza Panama Papers (Panamské dokumenty) bola v tom čase považovaná za dovtedy najväčší únik tajných informácií. Objemom dát - 11,5 miliónov dokumentov a 2,6 terabytov dát z internej databázy panamskej spoločnosti Mossack Fonseca - predbehla aj aféru WikiLeaks či kauzu Edwarda Snowdena.

Uniknuté dokumenty sa na verejnosť dostali prostredníctvom nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung a Medzinárodného konzorcia pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Dôsledky týchto únikov informácií boli ďalekosiahle. Podnietili dokonca rezignáciu islandského premiéra či kontrolu u lídrov Argentíny a Ukrajiny, čínskych politikov a ruského vodcu Vladimira Putina.

Právnici Jürgen Mossack, Ramón Fonseca a ďalší bývalí predstavitelia, právnici alebo niekdajší zamestnanci firmy čelia obvineniam z prania špinavých peňazí. Podľa správ mala právnická spoločnosť pomáhať klientom prepierať peniaze, vyhýbať sa sankciám či unikať plateniu daní.

(sita)

  |  

Wang na schôdzke s Lavrovom: Peking posilní strategickú spoluprácu s Moskvou

Peking posilní strategickú spoluprácu s Moskvou, uviedol v utorok šéf čínskej diplomacie Wang I na stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

"Čína bude podporovať stabilný rozvoj Ruska pod vedením (ruského prezidenta Vladimira) Putina," prisľúbil Wang. "Myslím si, že pod silným vedením prezidenta Putina čaká ruský ľud svetlá budúcnosť," dodal.

Čína a Rusko podľa neho musia stáť na strane "historického pokroku" a "férovosti a spravodlivosti". Wang ďalej dodal, že na schôdzke s Lavrovom "podrobne" diskutoval aj o aktuálne prebiehajúcich konfliktoch na Ukrajine a v Pásme Gazy.

Lavrov, ktorý pricestoval do Číny v pondelok na dvojdňovú návštevu v snahe o upevnenie vzťahov medzi oboma krajinami, pripomenul, že Čína bola medzi prvými krajinami, ktoré zagratulovali ruskému prezidentovi k víťazstvu v marcových prezidentských voľbách. "Sme vďační našim čínskym priateľom za túto podporu," uviedol počas schôdzky.

(tasr, afp)

  |  

Už nie je v záujme Paríža hovoriť s ruskými predstaviteľmi, tvrdí šéf francúzskej diplomacie

Už nie je „v záujme Paríža“ viesť diskusie s ruskými predstaviteľmi, uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné. Dôvodom je skutočnosť, že Moskva skresľuje obsah takýchto rozhovorov. Séjourné to povedal v spoločnom rozhovore pre France24 a RFI.

„Nie je v našom [francúzskom, pozn. red.] záujme viesť diskusie s ruskými predstaviteľmi, pretože komuniké, ktoré sú publikované, a správy, ktoré robia, sú plné klamstiev,“ uviedol Séjourné.

Naznačil, že na obnovenie dialógu s Moskvou „možno treba najskôr nadviazať dôveru a možno predovšetkým musíme vidieť vývoj na vojenskom fronte na Ukrajine, aby bolo možné obnoviť vzťahy“. „Zatiaľ to tak nie je,“ skonštatoval francúzsky minister zahraničných vecí.

Minulý týždeň mal francúzsky minister obrany Sébastien Lecorne telefonický rozhovor s ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, čo bola prvá takáto interakcia od októbra predminulého roka. Rozhovor sa zameral predovšetkým na nedávny teroristický útok spáchaný Islamským štátom v Moskovskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany po rozhovore uviedlo, že počas rozhovoru medzi Lecornom a Šojguom „bola zaznamenaná pripravenosť na dialóg o Ukrajine“. Predstaviteľ francúzskej vlády v reakcii označil toto vyhlásenie za nepravdivé.

(sita, ukrajinská pravda)

  |  

V Spišskej Novej Vsi bude ešte viac zelene. Lesníci tam vysadia tisíce nových stromčekov

KOŠICE – V lesoch Spišskej Novej Vsi plánujú v tomto roku vysadiť takmer 100-tisíc nových stromčekov. Lesníci o tom informovali na sociálnej sieti s tým, že pri výsadbe budú prevažovať buk a jedľa, v menšom množstve vysadia smrekovec, javor, smrek a jaseň.

„Pre nás lesníkov sa začína najdôležitejšie a zároveň aj najhektickejšie obdobie roka. Niektoré sadenice, hlavne smrekovec, sme dopestovali v našej lesnej škôlke, ostatné stromčeky sme nakúpili z certifikovaných škôlok v okolí,“ uviedli Lesy mesta Spišská Nová Ves.

Do lesnej škôlky zároveň pôjde bezmála 60-tisíc kusov smrekovca opadavého a približne 20-tisíc kusov jedle bielej.

Foto: FB LESY mesta Spišská Nová Ves

Mestské lesy tvoria samostatný užívateľský celok s rozlohou 7 400 hektárov, ktorý leží južne od mesta a siaha až po rieku Hnilec. Juhozápadnú hranicu tvorí vodná nádrž Palcmanská Maša a juhovýchodnú osada Delava patriaca k obci Hnilec.

(tasr, fb, kol)

  |  

Pútnická cesta na Slovensku je známa aj v zahraničí. Spája veriacich naprieč regiónmi

Pútnická cesta Via Mariae, ktorá prechádza Slovenskom zo severu na juh, sa dočká väčšej mediálnej pozornosti. Slovensko ju totiž prihlásilo do medzinárodného projektu, ktorý zvýši povedomie turistov o našej kultúre.

Trasa nie je verejnosti veľmi známa. Ide o duchovnú pútnickú cestu, ktorá k nám prichádza z poľského mesta Czestochowa a pokračuje na juh do Budapešti. Via Mariae tak predstavuje dôležitý spojovník pre veriacich z regiónu strednej Európy.

Univerzita Komenského sa zapojila do medzinárodného projektu rurAllure, vďaka ktorému predstaví zaujímavé slovenské miesta našim aj zahraničným turistom. Celý projekt má vyústiť do aplikácie, ktorá mapuje lokality kultúrneho dedičstva v blízkosti pútnických trás. Turisti zo zahraničia budú vďaka tejto aplikácii vedieť nielen o tejto pútnickej ceste, ale aj o všetkých krásach, popri ktorých vedie.

Slovensko sa do projektu pripája práve pútnickou cestou Via Mariae s cieľom zvýšiť povedomie turistov o našej prírode a kultúrnom dedičstve. Via Maria už získala označenie v teréne a stáva sa súčasťou projektu. Radí sa tak medzi známe pútnické cesty ako Svätojakubská cesta, Via Francigena či Cesta sv. Olafa.

Na severe nášho územia pretína mesto Trstená, čo vedenie mesta vníma ako poctu a impulz k zvýšeniu turistického ruchu v regióne. „Veľmi milo ma prekvapilo, že tento projekt uspel. Trstená je mariánske pútnické mesto. Žijeme mariánskym kultom a ľudia tu najmä v čase odpustu Škapuliarskej Panny Márie prichádzajú z veľkej diaľky," uviedla pre Žilinský Štandard primátorka mesta Magdaléna Zmarzláková, ktorá má z tejto správy veľkú radosť.

Pozitívne ju vnímajú aj veriaci obyvatelia mesta, ktorí sú na svoje kultúrne dedičstvo patrične hrdí.