Izraelská armáda ruší GPS signál vo viacerých mestách vrátane Tel Avivu a Jeruzalema, aby zabránila raketovým alebo dronovým útokom zo strany Iránu alebo ním podporovaných skupín v regióne.
Rušenie značne narušilo každodenný život, čo vyvolalo frustráciu v celom Izraeli. Ľudia používajúci navigačné aplikácie hlásili, že im mapy ukazovali, že sú napríklad v Bejrúte (Libanon) alebo Káhire (Egypt).
Problémy však nemali ľudia len pri používaní navigačných systémov. Narušené boli aj online platby, doručovateľské a dopravné služby.
Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari minulý týždeň uviedol, že Izrael inicioval rušenie GPS „s cieľom neutralizovať hrozby“ a dodal, že sú si „vedomí toho, že tieto narušenia spôsobujú nepríjemnosti, ale je to životne dôležitý a nevyhnutný nástroj v našich obranných schopnostiach“.
Rušenie bolo na vrchole minulý týždeň, ale sporadicky pretrváva aj tento týždeň.
Izrael je v stave vysokej pohotovosti od minulotýždňového útoku na Damask, pri ktorom boli zabití vysokopostavení iránski velitelia, čo vyvolalo prísľub odvety zo strany Iránu.
Odborník na Irán Sina Toossi, ktorý pôsobí v Center for International Policy vo Washingtone, však varoval, že niektoré iránske drony nie sú ľahko náchylné na rušenie.
„Zdá sa, že takéto rozsiahle rušenie GPS v Izraeli odráža nedostatok dôvery v účinnosť ich protiraketových a dronových obranných systémov,“ skonštatoval na platforme X.
BARDEJOV/VRANOV NAD TOPĽOU – Muž prenasledoval svoju partnerku zasielaním mailov, správ a mnohými ďalšími spôsobmi. Žiadosť bývalej partnerky, aby to nerobil, nerešpektoval. Musela tak konať polícia.
Od júla 2022 nepretržite, v rôznej intenzite a rôznymi spôsobmi kontaktoval 47-ročný muž z okresu Vranov n/Topľou svoju bývalú partnerku. Informovala o tom prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová,
„Vyhľadával ju v mieste jej bydliska, posielal jej listové zásielky a kontaktoval ju aj na sociálnych sieťach,“ uviedla Ligdayová.
Dodala, že muž žene zasielal množstvo správ z rôznych telefónnych čísel, ktoré často menil. Žena si zakaždým jeho číslo zablokovala, no muž si zadovážil nové číslo a vo svojom konaní pokračoval.
„Muž ženu kontaktoval aj mnohými mailovými správami, len za rok 2023 jej ich zaslal 1 777. Správanie muža ženu obťažovalo a opakovane ho žiadala, aby s tým prestal. Konanie muža sa ale neustále stupňovalo,“ dodala policajná hovorkyňa.
Muža preto obvinila bardejovská polícia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie, spáchaného v súbehu s trestným činom nebezpečného elektronického prenasledovania.
Europarlament žiada Komisiu a Radu EÚ o vyjadrenie, ako chcú riešiť „kontroverzné“ reformné návrhy slovenskej vlády. EP to avizoval na svojej webstránke.
Očakáva sa, že europoslanci zopakujú obavy zo slovenských plánov na reformu Trestného zákona, ktorá podľa nich „ohrozuje schopnosť krajiny bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ“.
Zrejme tiež budú varovať pred zmenami vo fungovaní verejnoprávnych médií, pričom pravdepodobne zdôraznia, že takéto plány sa budú musieť posúdiť vo svetle nedávno prijatého zákona EÚ o slobode médií.
Zdevastovanú bytovku na Moyzesovej v Čadci zbúrajú, rómski nájomníci nemajú náhradné bývanie. Majiteľ sa zatiaľ nedohodol s troma rodinami, jednej z nich môže poskytnúť sociálny byt mesto. Potvrdil to v stredu čadčiansky primátor Matej Šimášek.
Nájomná bytovka bola pôvodne vo vlastníctve mesta. Budova je v zdevastovanom stave. Bývalé vedenie ju ešte v roku 2021 predalo súkromnej firme HNT company za vyše 400-tisíc eur. V tom čase v nej podľa primátora žilo viac ako 30 obyvateľov. Išlo o približne šesť rodín. "Vlastník budovy ju chce zbúrať. Už urobil opatrenia, zbúral balkóny, odpojil vodu, chystá sa odpojiť energie a potrebuje nájsť náhradné bývanie, ktoré by v zmysle zmluvy mal zabezpečiť týmto rodinám," priblížil Šimášek.
Rómovia sú so situáciou nespokojní. Obávajú sa, že skončia na ulici. Majú problém s hľadaním podnájmu, pretože, ako uviedli, ich nikde nechcú. Nepáči sa im ani to, že bývalé vedenie mesta predalo bytový dom aj s nimi. "My sme za byty platili, nemali sme voči mestu žiadny dlh. Myslím, že mesto malo za nás zodpovednosť. Nemalo nás predávať akoby sme boli nejaký dobytok," poznamenal jeden z nájomníkov Milan Baláž.
Matúš Návrat za HNT company ubezpečil, že sa snažia hľadať pozitívne a konštruktívne ľudské riešenie. "Pre tri rodiny sme na základe ich požiadaviek toto riešenie našli. Ďalšie dve rodiny majú požiadavky na financovanie nehnuteľnosti, ktorú si hľadajú, ale zatiaľ sa ju nedarí nájsť. Zakaždým, keď nájdu nejakú ponuku, je už konkrétna nehnuteľnosť predaná alebo rezervovaná, no z našej strany je vždy maximálna snaha riešiť to čo najrýchlejšie," ubezpečil.
Poľská liberálna vláda predstavila program pre mimotelové oplodnenie (IVF) platný od 1. júna 2024 do 31. decembra 2028. Legislatívu o štátnom hradení tohto zákroku kabinet predstavil ešte v decembri minulého roka, čím zrušil zákaz predošlej vlády.
Súčasná koalícia Donalda Tuska na IVF vyčlenila rozpočet vo výške 590 miliónov eur. Ministerka zdravotníctva Izabela Leszczyna predstavila dva programy – „podporný zdravotný program pre in vitro oplodnenie“ a „in vitro liečba neplodnosti“.
Podľa ministerky sú navrhnuté tak, aby „každý opäť mohol dúfať, že sa stane rodičom“.
Program zahŕňa aj pacientov s rakovinou a umožní im zabezpečiť si genetický reprodukčný materiál ešte pred tým ako podstúpia „zložitú, veľmi náročnú a často vyčerpávajúcu liečbu rakoviny“.
Ukrajinská Verchovná rada sprísnila tresty za vyhýbanie sa mobilizácii. Vládny návrh novely, ktorou sa dopĺňa Trestný zákonník a Kódex správnych priestupkov, schválili poslanci v prvom čítaní.
Na svojom kanáli na platforme Telegram o tom informoval poslanec Jaroslav Železňak.
„Pozor, keďže záležitosť prešla len prvým čítaním, a nie celým procesom, vládna verzia [návrhu zákona] so všetkými ustanoveniami je teraz fakticky schválená,“ upresnil poslanec. „Má veľa problémov a prísnych ustanovení. Preto musia byť všetky sľúbené zmeny predložené ako pozmeňujúce návrhy do druhého čítania vo výbore.“
HORNÁ MIČINÁ – V obci Horná Mičiná neďaleko Banskej Bystrice sa pohyboval medveď. Neodradil ho ani fakt, že k domom sa priblížil rovno za bieleho dňa.
Na šelmu upozorňuje aj samotná obec. „Milí spoluobčania. Zvýšte opatrnosť počas prechádzky v prírode v oblasti Hornej Mičinej, lokalita Skalnavá. V blízkosti rodinných domov bol spozorovaný pohyb medveďa hnedého, preto zvýšte práve v tejto lokalite opatrnosť, alebo sa jej vyhnite,“ informuje Horná Mičiná na svojej stránke.
Na video, ktoré bolo natočené počas dňa, reagovala aj Daniela s komentárom, že šelmu už v minulosti videla a nebol to iba jeden, ale až dva jedince. Medveďa zaregistrovali pri obci aj v apríli pred rokom. Videli ho prebehnúť cez cestu, a dokonca pri chodníku pre peších aj medvedicu s mladými.
KRÁSNO NAD KYSUCOU – Precíznou prácou polície z Krásna nad Kysucou objasnili muži zákona krádež z drevenej stavby slúžiacej na ustajnenie koní.
Dve páchateľky za pomoci prineseného kladiva odstránili uzamykací mechanizmus, vošli do priestorov stavby, odkiaľ odcudzili jazdecké sedlá na kone a súčasti výstroja na sedlanie.
Predmetné veci uschovali u seba v byte a niektoré následne predali. „Obe mladé ženy vo veku 20 a 21 rokov už čelia obvineniu z prečinu krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva," uviedla pre Žilinský Štandard policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková.
Americká cenová inflácia vo februári prekvapivo stúpla na 3,2 percenta medziročne z januárových 3,1 percenta. Medzimesačne stúpli vo februári ceny až o 0,4 percenta, čo ponecháva ročné tempo inflácie stále výrazne nad 2-percentným cieľom.
Šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella tieto čísla nerozhodili. Považuje ich skôr za odchýlku z trendu. Trhy potešil šéf Fedu aj na tlačovke, keď povedal, že čoskoro bude vhodné spomaliť tempo kvantitatívneho sprísňovania (predaj dlhopisov zo súvahy centrálnej banky, vďaka ktorému zanikajú peniaze).
"Trhy cítia viac likvidity z centrálnej banky a v reakcii na zasadanie rástlo všetko – akcie, zlato, bitcoin, komodity aj dlhopisy. Keď rastie všetko, potom nerastie nič, to len stráca dolár. Volá sa to cenová inflácia. Zlato po tlačovke dosiahlo nové (nominálne) historické maximum. Zrejme si o Powellových inflačných predikciách „myslí“ svoje," píše Juraj Karpiš.
MICHALOVCE – Colný úrad (CÚ) Michalovce zlikvidoval zaistený a prepadnutý tovar za vyše dva milióny eur. V spaľovni skončili cigarety, tabak aj falzifikáty parfumov, textilu a obuvi. Ako informovala hovorkyňa CÚ Michalovce Jana Nimrichterová, predmety zaistili príslušníci finančnej správy pri kontrolách.
Tovar pôvodne zaistili na slovensko-ukrajinskej štátnej hranici a vo vnútrozemí Slovenskej republiky za porušenie colných a daňových predpisov vrátane nezákonného dovozu a neoznačovania balení platnou kontrolnou známkou.
„Zlikvidovaných bolo 10 198 132 kusov tabakových výrobkov, 4,34 kilogramu tabaku a 133 kusov napodobenín značkového textilu, obuvi a parfumov,“ uviedla Nimrichterová s tým, že celková hodnota zlikvidovaného tovaru predstavuje 2 168 960 eur.
Podľa Nimrichterovej v súlade so zákonom o spotrebnej dani z tabakových výrobkov pre cigarety a tabak neexistuje iný akceptovateľný spôsob ich zlikvidovania.
V prípade tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva je nevyhnutná spolupráca s držiteľmi ochranných známok, ktorí v tomto prípade súhlasili so zjednodušeným postupom likvidácie zaisteného tovaru.
Finančná správa zároveň vyzýva verejnosť, aby pri dovoze tovaru z tretích krajín dodržiavala legislatívne požiadavky a limitné množstvá stanovené pre tabakové výrobky, aby nepredstavovali riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.
Limity zahŕňajú 40 kusov cigariet, 20 cigariek, 10 cigár, 50 gramov tabaku a dve spotrebiteľské balenia bezdymového tabakového výrobku pre jednotlivcov, pričom osoby mladšie ako 17 rokov nesmú tabakové výrobky dovážať.
Belgický kráľ Filip vo svojom prejave na pôde europarlamentu vyjadril ľútosť, že verejnosť stráca dôveru v demokratické inštitúcie. Vyslovil súčasne aj obavy z rastúceho trendu k autokracii, ktorý podľa neho badať po celom svete.
Filip je len druhým belgickým panovníkom, ktorý mal prejav v Európskom parlamente, a ako vôbec prvý tak urobil v jeho bruselskom sídle. Jeho strýko, kráľ Baudouin, totiž v roku 1987 vystúpil pred europoslancami v Štrasburgu. Panovníkov prejav sa uskutočnil pri príležitosti belgického predsedníctva EÚ.
Ako vo svojej správe uviedla televízia RTL, rotujúce predsedníctvo v rámci EÚ označil kráľ Filip za vrchol v účasti tej-ktorej krajiny na európskom rozhodovacom procese.
Privítal významný legislatívny pokrok, ktorý bol dosiahnutý v posledných mesiacoch, počas belgického predsedníctva. Avizoval, že v nadchádzajúcom období čakajú EÚ veľké výzvy v otázke jej rozširovania.
Filip odmietol tvrdenia o rozbrojoch v rámci EÚ. Uviedol, že podpora napríklad Ukrajine ukázala, že členské štáty sú schopné „rozhodovať sa rázne a jednomyseľne“.
„Vojna na Ukrajine je aj naším bojom. Je to boj za obranu našej bezpečnosti a našich hodnôt. Aj my sa cítime ohrození. A nie bezdôvodne,“ doplnil kráľ.
Podľa Filipa by sa EÚ nemala venovať len krízovému manažmentu, musí mať aj dlhodobé vízie. V tejto súvislosti vyzval na jednotu v boji proti klimatickým zmenám. Zdôraznil aj potrebu väčšej energetickej nezávislosti EÚ, pričom pripomenul, že „čím viac energie vyrábame z obnoviteľných zdrojov, tým menej sme závislí od dovážanej energie“.
Vyzval pracovať „spoločne aj na skutočnej európskej reindustrializácii zameranej na zelenú a digitálnu revolúciu“, pričom vyzval „vziať ekonomický osud EÚ do vlastných rúk“.
„Majme tú odvahu snívať o budúcnosti, v ktorej bude Únia zohrávať ešte výraznejšiu geoekonomickú úlohu,“ prízvukoval belgický kráľ.
Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová nemá záujem o funkciu v Severoatlantickej aliancii a ani o pôsobenie v slovenskej politike. Uviedla to v stredu po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli.
Zuzana Čaputová bola v roku 2023 niekoľkokrát v západných médiách zmienená ako možná nástupkyňa po Stoltenbergovi, ktorý na jeseň po desiatich rokoch na čele Aliancie z tohto postu odchádza.
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.
„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci," odkázala.
Žena sa tento rok šéfkou Aliancie pravdepodobne nestane, keďže po tom, ako sa týchto ambícií vzdala estónska premiérka Kaja Kallasová, v hre o najvyšší post v NATO zostali iba holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Najskôr si plánuje oddýchnuť
Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.
Úskalia, ktorým čelila
V utorok večer sa prezidentka stretla s takmer 300 krajanmi zo Slovenska pôsobiacimi v Bruseli na podujatí, ktoré pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu.
Prezidentka sa poďakovala slovenským zamestnancom inštitúcií EÚ za ich službu a profesionalitu a za všetko, čo robia pre svoju krajinu. Odpovedala tiež na sériu priamych otázok z obecenstva aj na otázky zasielané online.
V kocke zhodnotila svoj päťročný mandát, spomenula, akým úskaliam čelila a čo sa jej aj vďaka obmedzeným právomociam podarilo dosiahnuť a presadiť. Napríklad vo vzťahu k Ústavnému súdu, v dobe, ktorá bola turbulentná nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli pandémii či vojne na Ukrajine.
„Som veľmi vďačná, že aj po piatich rokoch to prijatie bolo veľmi milé a srdečné. Otázky boli zaujímavé, takže som tu opäť veľmi rada," povedala Čaputová pre TASR a potvrdila, že si spomína na podobné stretnutie s krajanmi v Bruseli z roku 2019, krátko po nástupe do funkcie.
Rovnováha medzi funkciou a rodinou
Zopakovala, že jej rozhodnutie opätovne nekandidovať bolo snahou hľadať rovnováhu medzi svojou funkciou, či ešte má na ňu dosť síl a čo by ešte mohla priniesť, a záujmami svojej rodiny. Potvrdila, že tlak vyvíjaný na ňu a na jej rodinu bol extrémny, a odpovedala aj na to, ako odolávala nenávistnej kampani počas svojho pôsobenia v úrade.
„Jedno poučenie, ktoré pre mňa z toho plynie, je, že v rámci tých tlakov, ktoré zažívame zo strany populistov, extrémistov a ľudí, ktorí demokraciu nepovažujú za hodnú ochrany, je veľmi dôležité, aby sme si v rámci demokratického tábora poskytli navzájom oporu, podporu a súdržnosť," opísala situáciu. A dodala, že politik prestane byť hodnoverným vtedy, keď opustí hodnoty, ktorým najviac verí.
„Nechystám sa do politiky, čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore,“ odpovedala na otázku krajanov, ako si predstavuje svoju ďalšiu budúcnosť.
Povedala, že rozumie istému rozčarovaniu časti spoločnosti po voľbách. Slovákom v cudzine zároveň odkázala, aby sa nebáli vrátiť domov, lebo vždy je dôvod veriť v obyvateľov krajiny, teda tomu, že voľby nie sú všetko.
„Inak povedané, politici nie sú celé Slovensko,“ upozornila. V závere prítomným poradila, aby aj napriek tomu, že žijú v dobe, ktorá nie je jednoduchá, nestrácali kontakt medzi sebou, stretávali sa, komunikovali, boli k sebe dobrí a láskaví, lebo „to má zmysel“.
Demokraciu treba chrániť a bojovať za ňu
„Demokraciu treba chrániť, netreba sa vzdávať, treba za ňu bojovať. Treba držať pokope, podporovať sa navzájom naprieč krajinami, možno aj kontinentmi,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v utorok pri Berlínskom múre na rozlúčkovej návšteve Nemecka. Podľa jej slov išlo o jedno z posolstiev jej predošlého stretnutia s nemeckým spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
S nemeckým náprotivkom prezidentka hovorila aj o situácii na Slovensku po prezidentských voľbách. „V Nemecku, samozrejme, registrujú zmenu pokiaľ ide o rétoriku napríklad vo vzťahu k Ukrajine i pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu," uviedla.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v Berlíne. Foto: TASR/AP
Čaputová tiež novinárom povedala, že už telefonovala so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorému zagratulovala a deklarovala svoju pripravenosť sa s ním stretnúť. Zároveň uviedla, že je pripravená poskytnúť mu súčinnosť pri všetkých praktických záležitostiach.
Do konca jej funkčného obdobia 15. júna čaká prezidentku ešte intenzívny program v podobe zahraničných návštev i rozlúčka so Slovenskom v pozícii prezidentky. V rámci svojich rozlúčkových ciest pritom možno zavíta i na Ukrajinu ako susednú krajinu. „Je to jedna z možností,“ uviedla.
Ukrajinská tajná služba SBU zadržala Vladislava Lukianova, bývalého poslanca zakázanej Strany regiónov, keď sa pokúšal vycestovať zo štátu cez Odeskú oblasť.
Kým SBU informovala len o zadržaní bývalého člena strany bez uvedenia jeho mena, ukrajinské médiá uvádzajú, že ide o Lukianova, ktorý v komunálnych voľbách v roku 2020 kandidoval za mesto Bachmut.
Lukianov sa údajne pokúšal opustiť územie Ukrajiny ako osoba, na ktorú sa pre vek – 60 rokov – už nevzťahuje mobilizácia.
Je podozrivý z trestného činu ospravedlňovania, uznania alebo popierania ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine, uviedla SBU vo vyhlásení.
Po vypuknutí vojny zadržaný Lukianov údajne preregistroval svoju spoločnosť poskytujúcu internetové pripojenie podľa ruských zákonov.
Okrem toho ruskej tajnej službe FSB poskytol plný prístup k svojim technickým zariadeniam, čo FSB umožnilo monitorovať aktivity miestneho obyvateľstva na internete.
Neskôr sa presťahoval na Ukrajinou ovládané územie a svoju firmu viedol online. Ukrajinská strana však tvrdí, že dane a odvody platil Rusku, čím sa „podieľal na financovaní“ takzvanej špeciálnej vojenskej operácie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval myšlienky kandidáta na prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o odovzdaní ukrajinských území Rusku výmenou za ukončenie vojny a označil ich za „primitívne“. Zelenskyj to povedal v rozhovore pre Politico.
„Potrebujem veľmi silné argumenty. Nepotrebujem fantastický nápad. Potrebujem skutočný nápad, pretože ide o životy ľudí,“ okomentoval Zelenskyj údajný plán Trumpa, ktorý medzičasom tieto správy označil ako „falošné“.
Zelenskyj povedal, že je pripravený vypočuť si Trumpove návrhy na ukončenie vojny, ale podľa neho „ak spočívajú v tom, že sa jednoducho vzdáme svojich území, tak sú veľmi primitívne“. Ukrajinský prezident zároveň s úctou hovoril o Trumpovi ako o lídrovi, s ktorým sa snaží vybudovať konštruktívne partnerstvo.
"Posolstvá a súvislosti sme sprostredkovali prostredníctvom vhodných ľudí. Povedali sme si, že by sme chceli, aby Donald Trump prišiel na Ukrajinu, videl všetko na vlastné oči a vyvodil si vlastné závery. V každom prípade som pripravený sa s ním stretnúť a diskutovať o tejto otázke," zdôraznil Zelenskyj.
Lavína v Alpách strhla dvoch devätnásťročných nemeckých turistov. Jeden z nich neprežil a druhý je vo vážnom stave. Informovali o tom v utorok rakúske úrady.
Sedemčlenná skupina turistov pochádzala z južného Bavorska. Udalosť sa odohrala v blízkosti mestečka Pertisau ležiaceho v rakúskej spolkovej krajine Tirolsko, na vrchu Bärenkopf, čo v preklade znamená "medvedia hlava".
Skupina sa v nadmorskej výške 1800 metrov pre zlé poveternostné podmienky v dôsledku snehu otočila a zamierila nadol. Podľa polície ich však zasiahla lavína. Spustila sa asi 30 metrov nad nimi a strhla dvoch mladých mužov, ktorí boli od skupiny oddelení.
Záchranný tím následne po viac ako hodine od incidentu objavil približne o 330 metrov nižšie bezvládne telo ležiace zhruba jeden meter pod snehom. Druhého muža lavína odniesla asi o 250 metrov, pomocou vrtuľníka sa ho však podarilo zachrániť a previezť do nemocnice. Polícia zatiaľ podrobnosti o jeho stave nezverejnila.
Podľa internetovej stránky Avalanche Report hrozí lavínové nebezpečenstvo vo viacerých alpských regiónoch.
V prípade úmrtia policajného exprezidenta potvrdili oprávnenosť zastavenia trestného stíhania. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby rezortu vnútra tak urobil po opätovnom doplnení dokazovania v septembri minulého roku.
Informácie potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák s tým, že proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených europoslanec Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor ešte 9. februára tohto roku ako nedôvodnú zamietol.
Hovorca pripomenul, že Generálna prokuratúra SR už skôr na základe podania Radačovského preskúmala trestnú vec týkajúcu sa Lučanského a skonštatovala zákonnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenie oka zo dňa 9. decembra 2020 a samovraždu zo dňa 29. decembra 2020, keďže nebolo zistené cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení.
„Prokurátor GP SR dňa 9. marca 2023 však pokynom uložil doplniť dokazovanie vo vzťahu k objasneniu motivácie M.L. pri spáchaní samovraždy a vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže dostatočným spôsobom reagovali na stav M.L. za účelom zabráneniu, respektíve predídeniu samovraždného konania a či prijali adekvátne opatrenia zodpovedajúce zdravotnému a psychickému stavu M.L. vrátane psychologickej starostlivosti," uviedol Spišák.
Vyšetrovateľ však po doplnení dokazovania stíhanie opäť zastavil.
„Do Charkova neprídu, prestaňte s tým,“ reagoval starosta mesta Ihor Terechov na otázku Ukrajinskej pravdy, či má plán B pre prípad obsadenia ruskou armádou.
Zdôraznil, že obranné sily, úrady a obyvatelia Charkova ho budú brániť až do konca. Pripomenul, že počas prvého ruského pokusu o dobytie mesta ho neopustil, a nemieni ho opustiť ani v budúcnosti.
HANDLOVÁ – Samospráva Handlovej chce obstarať autobusy bez emisií. O financie na projekt verejnej bezemisnej dopravy v meste sa uchádza z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Na tento účel žiada nenávratný finančný príspevok (NFP) vo výške 1,73 milióna eur. „Mesto chce z hľadiska udržateľnosti mestskej hromadnej dopravy (MHD) zabezpečiť autobusy spĺňajúce prísne kritériá elektromobility," skonštatovala hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.
Radnica preto podľa nej podala žiadosť v rámci výzvy na podporu v oblasti verejnej osobnej dopravy, v rámci ktorej sú oprávnenými výdavkami nákup autobusov s alternatívnym pohonom, vybudovanie nabíjacích staníc či zavedenie dopravných systémov do autobusov bez spolufinancovania z rozpočtu mesta.
„Požadovaná výška NFP je 1 736 270,70 eura. Sumu mesto stanovilo na základe vykonaného prieskumu trhu. Žiadosť je momentálne v administratívnom hodnotení," priblížila hovorkyňa.
Samospráva má okrem podpory elektromobility v pláne zrealizovať aj ďalší projekt v oblasti dopravy. Počíta s výstavbou autobusovej stanice. V úprave rozpočtu vyčlenila prostriedky na nákup pozemkov pod budúcou stanicou.
Prevádzkovateľom MHD v Handlovej je mestská spoločnosť Hater-Handlová.
S kúpou nehnuteľnosti nečakajte, radia analytici. Najbližšie zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky by sa malo odohrať v júni. Práve rast úrokov na hypotékach v poslednom období zabrzdil kupujúcich. Nie, že by nemali záujem, v mnohých prípadoch by im však pre zmeny na trhu úver nevyšiel v takej výške, aby postačoval na kúpu bývania.
Nehnuteľnosti sa teda v posledných dvoch rokoch záujemcom vzdialili, a to i napriek tomu, že ich ceny pomaličky padali. Pokles sa podľa Národnej banky Slovenska už koncom vlaňajška zastavil a väčšina analytikov očakáva, že sa pohnú smerom hore.
Je teda vhodný čas na kúpu alebo sa oplatí na avizované zlacnenie hypoték počkať? Dozviete sa v článku od Petry Mitaľovej.
BRATISLAVA – Na mnohých miestach Slovenska treba v stredu počítať so silným vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe a pre tento jav vydal výstrahu druhého aj prvého stupňa.
Do 20:00 h platí v okresoch Bratislava, Pezinok a Senec výstraha prvého stupňa pred vetrom. V okrese Malacky a Senica potrvá do 14:00. V Nitrianskom kraji a vo väčšine okresov Trnavského kraja platí podľa meteorológov výstraha prvého stupňa pred vetrom rovnako do 20:00.
V súvislosti so silným vetrom zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislavskom kraji a členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z Ružinova a Petržalky pri 14 udalostiach.
Ako informuje hovorca Ministerstva vnútra SR Štefan Koči, bratislavskí hasiči zasahovali sedemkrát, hasiči z Pezinka raz, ružinovskí dobrovoľní hasiči boli pri štyroch udalostiach a pri dvoch prípadoch pomáhali dobrovoľní hasiči z Petržalky.
Profesionálni a dobrovoľní hasiči pri zásahoch odstraňovali visiace konáre, naklonené alebo spadnuté stromy, zabezpečovali uvoľnené plechy na strechách budov či natrhnutý billboard.
V dôsledku očakávaného silného nárazového vetra zatvorili v Pezinku Zámocký park. O uzatvorení parku počas stredy informuje samospráva na sociálnej sieti.
Pre okresy Bratislava a Pezinok platí zvýšená výstraha, silný nárazový vietor môže podľa varovania meteorológov dosiahnuť v nárazoch rýchlosť až 95 km/h. „Táto rýchlosť predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity," dodáva SHMÚ.
Zuzana Čaputová nemá záujem o funkciu v NATO ani o pôsobenie v slovenskej politike. Končiaca prezidentka to oznámila po stretnutí s generálnym tajomníkom Aliancie Jensom Stoltenbergom v Bruseli.
Čaputovú v roku 2023 viackrát spomínali západné médiá ako Stoltenbergovu možnú nástupkyňu. Ten po desiatich rokoch na čele NATO končí.
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena, a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.
„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci,“ odkázala.
Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.
Pápež František poslal posolstvo trom nebohým dievčatám, ktoré zrazil autobus v Spišskom Podhradí. Na stredajšom pohrebe v Starej Ľubovni ho prečítal biskup František Trstenský.
„Svätý otec prijal smutnú správu o tragickej nehode v Spišskom Podhradí, pri ktorej prišli o život niekoľkí mladí ľudia, ktorí sa mali zúčastniť diecézneho stretnutia mládeže. Uisťuje vás preto v tejto ťažkej chvíli o svojej otcovskej blízkosti, odovzdáva vyhasnuté mladé životy Božiemu milosrdenstvu a vyprosuje duchovnú útechu príbuzným a všetkým, ktorých táto strata zasiahla. Jeho svätosť, v modlitbe, aby všetkým zažiarilo svetlo vzkrieseného a aby ostala pevnou viera, ktorá dáva istotu, že naši drahí zosnulí nás predchádzajú do nebeskej vlasti, udeľuje všetkým apoštolské požehnanie útechy,"zaznieva v posolstve.
Maďarsko: Výnimočný stav v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou predĺžil parlament do 19. novembra. Za návrh hlasovalo 135 poslancov vládnej koalície Fidesz-KDNP, proti bolo 47 poslancov opozície. Nezdržal sa nikto.
V Maďarsku pretrváva nepretržite stav núdze prakticky už štyri roky. V roku totiž 2020 bola vyhlásená epidemiologická pohotovosť pre šírenie ochorenia COVID-19, ktorú v máji 2022 nahradil stav núdze „pre vojnu v susednom štáte“, ako sa nariadenie oficiálne nazýva.
Vláda premiéra Viktora Orbána tak môže od mája 2022 vydávať dekréty, ktorými môže pozastaviť uplatňovanie niektorých zákonov, odchýliť sa od zákonných ustanovení a prijímať ďalšie mimoriadne opatrenia.
V Kazachstane evakuovali ďalších asi 10-tisíc ľudí v dôsledku záplav spôsobených rozvodnením riek Ural a Tobol. Astana po vzore Moskvy tiež vyhlásila núdzový stav.
„Od začiatku záplav (z konca marca) bolo zachránených a evakuovaných 96 472 ľudí vrátane 31 640 detí,“ uviedlo kazašské ministerstvo pre mimoriadne situácie. V porovnaní s predošlým dňom predstavuje tento údaj zvýšenie o približne 10-tisíc.
Rezort dodal, že do nepretržitých záchranných a čistiacich prác je zapojených zhruba 24-tisíc ľudí, ktorí okrem iného z oblastí odčerpávajú vodu či kladú zábrany.
V meste Petropavl na severe Kazachstanu, kam by mal príval vody doraziť v priebehu nasledovných 48 hodín, začali s nútenými evakuáciami.
Medzitým hrozí zatopenie vyše polmiliónovému Orenburgu na ruskej strane hranice. Tamojšie úrady hlásia, že hladina rieky tam za posledných 24 hodín stúpla o ďalších 81 centimetrov.
„Podľa odborných prognóz dnes opäť stúpne o ďalších 30 až 70 centimetrov,“ varovala mestská správa. Obyvateľov potenciálne zatopených oblastí vyzvala na okamžitú evakuáciu. Očakáva sa, že streda by tam mohla byť vôbec najhorším dňom.
Uznanie palestínskeho štátu je „v geopolitickom záujme Európy“, vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez v parlamentnom prejave na tému izraelsko-palestínskeho konfliktu. Neprimeraná reakcia Izraela vo vojne proti Hamasu podľa neho predstavuje riziko „destabilizácie Blízkeho východu a dôsledkom toho aj celého sveta“.
Premiér Španielska nastolil tému palestínskej štátnosti aj počas minulotýždňovej návštevy Jordánska, Saudskej Arábie a Kataru, keď naznačil, že Španielsko by mohlo uznať Palestínu ako štát do konca júna.
„Medzinárodné spoločenstvo nedokáže pomôcť palestínskemu štátu, ak neuzná jeho existenciu,“ povedal šéf španielskej vlády.
Sánchez spolu so svojimi írskymi, maltskými a slovinskými náprotivkami podpísali na samite EÚ spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú pripravení uznať palestínsky štát, ak by to pomohlo k vyriešeniu konfliktu.
„Zhodli sme sa na tom, že jediným spôsobom, ako dosiahnuť trvalý mier a stabilitu v regióne, je realizácia dvojštátneho riešenia, v rámci ktorého budú izraelský a palestínsky štát žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydalo Írsko.
„Dohodli sme sa, že uznáme palestínsky štát, keď budú vhodné podmienky a okolnosti môžu prispieť k úspešnému mierovému procesu,“ napísal pri tejto príležitosti na sieti X maltský premiér Robert Abela. „Zhodli sme sa tiež na potrebe okamžitého prímeria, prepustenia rukojemníkov a zvýšenia humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.“
Podľa hovorkyne španielskej vlády Pilar Alegriovej sa premiér v najbližších dňoch stretne s niekoľkými ďalšími predstaviteľmi vrátane lídrov Nórska a Portugalska, aby s nimi prediskutoval otázku uznania Palestíny.
Sánchez je kritikom Izraela už od začiatku ofenzívy v Pásme Gazy. Očakáva, že Západ uzná Palestínu ešte počas jeho súčasného štvorročného volebného obdobia, ktoré sa začalo minulý rok.
Väčšina Američanov chce celoplošný zákaz potratov, tvrdí republikánsky senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny. Reagoval tak na vyhlásenie favorita svojej strany Donalda Trumpa, ktorý potvrdil svoju pozíciu, že táto legislatíva je záležitosťou štátov.
Graham v utorok novinárom povedal, že „prístup založený na právach štátov“ sa rovná vzdaniu sa „svojho postoja k potratom v neskorších štádiách“, pričom poznamenal, že umožňuje ľavicovo orientovaným štátom ako Kalifornia a New York umožniť širší prístup k potratom v treťom trimestri.
Jeden z najaktívnejších senátorov opakovane predkladal legislatívu na zavedenie federálneho zákazu interrupcií po 15. týždni. Domnieva sa, že „väčšina Američanov je v otázke interrupcií tam, kde ja“.
Vlani v novembri však Graham kritizoval svojho kolegu senátora Tommyho Tubervilla za blokovanie stoviek armádnych povýšení.
Tuberville zablokoval peniaze pre Pentagón na protest proti tomu, že armáda prepláca potraty vojačkám zo zdravotného poistenia, ako aj pracovné cesty za účelom vykonania potratu v štátoch, ktoré ich povoľujú.
S troma mladými obeťami nehody autobusu sa v Starej Ľubovni lúčili stovky ľudí. Posledná rozlúčka s Luciou, Sofiou a Katarínou začala dopoludnia v Chráme Matky ustavičnej pomoci pri Kláštore redemptoristov.
Archijerejskú svätú liturgiu slávili prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš, spišský diecézny biskup František Trstenský a emeritný torontský biskup Marián Andrej Pacák.
"My ako veriaci ich môžeme povzbudiť božím slovom, jediný, kto môže dať úplnú útechu rodičom, súrodencom a blízkym, je Boh. Sme v paschálnom období, tak aj ten obrad je viac-menej radostný, pretože kresťan žije radosťou na vzkriesenie a všetky tri rodiny sú veriace. Náš obrad je teda oslavou vzkrieseného Krista, nakoľko v neho aj ony verili," povedal Jonáš.
Trstenský dodal, že dievčatá odišli na večnosť zaopatrené sviatosťami a za prítomnosti kňazov. "Zdieľaná radosť je dvojnásobná a zdieľaná bolesť je polovičná. A práve v tieto dni som aj ja cítil, že potrebujeme vyjadriť zdieľanú bolesť, aby sme ju zmiernili. Úplne odstrániť ju nevieme, to nie je v ľudských silách, ale v božích áno. Po tom trúchlení, ktoré bolo v prvé hodiny a dni po tragédii, je teraz dôležité vlievať nádej," podotkol spišský biskup, ktorý sa stretol so všetkými rodinami.
Zároveň navštívil aj šoféra autobusu a jeho blízkych. Pripomenul, že práve on si bude túto ťarchu niesť po celý život.
Symbolom smútočného zhromaždenia sa stala biela ruža. "Boli to dievčatá vo výkvete života. V tej svojej čistote a kráse je toto gesto oveľa hlbšie ako nejaké vence. Každý jeden kresťan chce stretnúť Krista a ony ho stretli, hoc takýmto veľmi tragickým spôsobom," dodal Jonáš.
V závere liturgie odznelo z úst spišského biskupa aj posolstvo útechy pozostalým od pápeža Františka. Po jej skončení sa smútočný sprievod okolo Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša, ktoré všetky tri Ľubovnianky navštevovali, presunul na nový cintorín, kde budú pochované.
"Po Lucke, Sofinke a Katke ostalo v našej škole prázdne miesto. Šiesty apríl bude odteraz pre našu školu pamätným dňom," povedal v príhovore počas liturgie riaditeľ gymnázia Pavol Chmeliar.
BANSKÁ BYSTRICA - Polícia v Banskej Bystrici pátra po nezvestnom 46-ročnom Máriovi z Poník. Jeho pobyt je aj pre príbuzných neznámy.
„Muž je nezvestný od utorka rána a príbuzní nemajú o ňom žiadne informácie. Ani doposiaľ vykonanými previerkami sa nepodarilo zistiť žiadne informácie kde sa v súčasnosti zdržiava,“ informovala banskobystrická krajská polícia.
Mário je 180 cm vysoký, štíhlej postavy, má čierne krátke vlasy s prešedivelými bokmi a zelenohnedé oči. Naposledy mal oblečené šedočierne nohavice, čiernu mikinu, čiernu vestu a na hlave mal čiernu šiltovku s bielym nápisom NY, mal pri sebe aj červený ruksak zn. Adidas.
„Ak máte akékoľvek informácie o nezvestnom mužovi, oznámte ich na linku tiesňového volania číslo 158, alebo prostredníctvom správy na FB,“ doplnila polícia.
KOŠICE – V priemyselno-obchodnej zóne medzi obchodným centrom na Moldavskej ceste a Pri prachárni by mal vyrásť polyfunkčný objekt Da Vinci.
Počíta s komerčnými a administratívnymi priestormi, ako aj s priestormi pre fitnes a športové využitie. Vyplýva to zo zámeru, ktorý predložila spoločnosť ASBIS SK na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Odhadovaná investícia predstavuje deväť miliónov eur.
Projekt počíta aj s vytvorením nových pracovných príležitostí. V administratíve by tu mohlo pracovať 277 zamestnancov a v obchodných priestoroch 44.
„Cieľom navrhovanej činnosti je výstavba polyfunkčnej budovy, ktorá pozostáva z troch nadzemných a jedného podzemného podlažia. Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzajú obchodné, na druhom a treťom administratívne priestory a športovo rekreačné vybavenie s príslušným zázemím," uvádza v zámere.
Až 20-percentný podiel športovo-rekreačného vybavenia rieši vonkajším fitnes ihriskom s workoutovými cvičnými zariadeniami na 15 percentách z celkovej plochy pozemku, zvyšných päť percent v interiéri ako prevádzky typu fitnes na výmere 490 metrov štvorcových.
V rámci tohto investičného zámeru plánujú vybudovať 145 parkovacích miest, z toho väčšinu v podzemnej garáži. V oblasti 50 vonkajších parkovacích miest má byť vysadených 200 stromov. Počíta sa aj s odvodnením spevnených plôch so zvedením dažďových vôd do systému dažďových záhrad.
Pozemok má rozlohu 10 077 metrov štvorcových, pričom zastavaná plocha samotným objektom je necelých 3 000 metrov štvorcových. Zhruba rovnakú výmeru má mať aj plocha zelene. Investor plánuje začať s výstavbou na budúci rok v marci. Ukončenie predpokladá v novembri 2026.
Zo ziskovej činnosti sa razom stala stratová. Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu a značná časť európskych štátov sa odstrihla od tamojšieho plynu, začalo rapídne klesať využívanie prepravných kapacít spoločnosti Eustream.
Tá ešte v rokoch 2021 až 2022 prepravila takmer 36 miliárd kubických metrov plynu. A v období predtým dosiahlo číslo hodnotu 48,2 miliardy. Od júla 2022 však prišiel výrazný prepad a spoločnosť prepravila len necelých 17 miliárd kubíkov.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o záležitosť samotnej firmy, jej prepad do straty nepriamo ovplyvňuje všetkých občanov. Eustream bol totiž dlhé roky jedným z najväčších platcov dane z príjmu.
V Košiciach zničili pamätnú tabuľu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V príbehu na svojom instagramovom profile o tom informovala Monika Tódová s tým, že súčasťou tabule bol aj QR kód so životopismi Kuciaka a Kušnírovej a menami ministrov, za ktorých vlády boli zastrelení.
Francúzska polícia sprísnila bezpečnostné opatrenia na štadióne Park princov (Parc des Princes) futbalového klubu Paríž Saint-Germain (PSG). Dôvodom sú obavy z možného teroristického útoku na Letných olympijských hrách.
PSG v priebehu dňa hrá s Barcelonou vo štvrťfinále futbalovej Ligy majstrov, ktoré budú sledovať milióny ľudí na celom svete. Bezpečnostné opatrenia tiež Francúzsko aplikovalo v súvislosti s útokom na ruskú koncertnú sálu Crocus City Hall v Krasnogorsku blízko Moskvy.
Na štadióne PSG Parc des Princes začala polícia odťahovať zaparkované autá a inštalovať betónové bloky. Operácie riadili vyšší policajní dôstojníci.
Fanúšikovia v supermarkete PSG v centre Paríža však obavy zahnali. „Nemám strach,“ povedal jeden z fanúšikov. „Nemôžeme žiť v strachu. Naopak, musíme im ukázať, že to zvládneme.“
Podľa skupiny Site Intelligence, ktorá sleduje príspevky islamských militantov, Islamský štát zverejnil príspevok, v ktorom vyzýval svojich stúpencov, aby zopakovali útok na štadión Stade de France z novembra 2015, pričom v príspevku bol zobrazený Park princov.
Ďalší obrázok, ktorý videla spoločnosť Site Intelligence, vyzýval militantov, aby na útok na štadióny použili drony.
Španielsko a Británia tento týždeň tiež zdvojnásobili ochranu v okolí svojich štvrťfinálových zápasov Ligy majstrov po výzve Islamského štátu na útoky proti hostiteľským miestam. Španielsko uviedlo, že nasadilo viac ako dvetisíc policajtov na posilnenie bezpečnosti v Madride počas zápasov.
Uznanie palestínskeho štátu je „v geopolitickom záujme Európy“, vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez. Neprimeraná reakcia Izraela vo vojne proti Hamasu podľa neho predstavuje riziko „destabilizácie Blízkeho východu, a dôsledkom toho aj celého sveta“.
Premiér Španielska nastolil tému palestínskej štátnosti počas minulotýždňovej návštevy Jordánska, Saudskej Arábie a Kataru, keď naznačil, že Španielsko by mohlo uznať Palestínu ako štát do konca júna.
„Medzinárodné spoločenstvo nedokáže pomôcť palestínskemu štátu, ak neuzná jeho existenciu,“ povedal šéf španielskej vlády.
V marci podpísal Sánchez spolu so svojimi írskymi, maltskými a slovinskými náprotivkami spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú pripravení uznať palestínsky štát, ak by to pomohlo k vyriešeniu konfliktu.
Podľa hovorkyne španielskej vlády Pilar Alegriovej sa premiér v najbližších dňoch stretne s niekoľkými ďalšími predstaviteľmi vrátane lídrov Nórska a Portugalska, aby s nimi prediskutoval otázku uznania Palestíny. Sánchez je kritikom Izraela už od začiatku ofenzívy v Pásme Gazy.
Ministri financií EÚ budú tento týždeň v Luxemburgu rokovať o reformných plánoch Ukrajiny, ktoré Kyjev predložil v snahe získať finančné prostriedky. Agentúru Reuters o tom informovali zdroje z nemeckého ministerstva financií.
Zdroje vítajú, že Ukrajina je vo svojom prístupe „taká ambiciózna“. Podľa anonymných úradníkov, ktoré nezachádzali do ďalších podrobností, Ukrajina identifikovala 15 kľúčových oblastí a 69 reformných plánov.
Nástroj Európskej únie pre Ukrajinu má na obdobie rokov 2024 až 2027 celkový rozpočet 50 miliárd eur, pripomína agentúra.
Finančná podpora vo forme grantov, ktoré tvoria jednu tretinu nástroja, a pôžičiek – zvyšné dve tretiny – sa má poskytovať na základe realizácie reforiem na Ukrajine.
Počet civilných obetí na Ukrajine v marci prudko vzrástol, keďže Rusi zintenzívnili svoje útoky, informovala Organizácia spojených národov (OSN).
Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva potvrdila najmenej 604 zabitých alebo zranených civilistov, čo je v porovnaní s predošlým mesiacom nárast o 20 percent. Počet detských obetí sa medzimesačne zdvojnásobil na najmenej 57.
„Marcový rast civilných obetí bol spôsobený najmä útokmi ruských ozbrojených síl s použitím rakiet a vyčkávacej munície naprieč Ukrajinou, a zvýšeným leteckým bombardovaním v blízkosti frontovej línie,“ uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Najviac civilných obetí, až 93,5 percenta, a tiež najviac škôd na vzdelávacích a zdravotníckych zariadeniach bolo na vládou kontrolovaných územiach.
Polícia sa zaoberá nálezom mŕtveho muža v blízkosti Ivanskej cesty v Bratislave. Začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.
"Podľa doterajších informácií na trávnatom poraste neďaleko nocľahárne bolo nájdené telo 42-ročného muža, ktorý mal okolo krku uviazaný elektrický kábel, ktorého druhý koniec bol priviazaný o strom," uviedol hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff s tým, že za účelom zistenia presnej príčiny smrti nariadia vykonanie pitvy.
