Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parakilas: Úspešný útok na Charkov by bol pre Rusko veľkým podnikom, ale nie je úplne vylúčený

"Úspešný útok na Charkov by bol pre Rusko veľkou udalosťou, ale nie je úplne vylúčená," povedal pre Newsweek Jacob Parakilas, vedúci výskumu obrannej stratégie, politiky a spôsobilostí v európskej pobočke think tanku RAND.

Vzhľadom na to, že Charkov je od ruských hraníc vzdialený okolo 30 kilometrov, "pomalý, zdrvujúci útok" by mohol znamenať, že Moskva bude schopná prevziať kontrolu nad mestom v priebehu "niekoľkých mesiacov", povedal Parakilas.

Jeho poloha v blízkosti ruského územia dáva Moskve nástroje na lepšie umiestnenie a podporu útočiacich síl, povedal expert. Poukázal aj na to, že ukrajinská výzbroj je teraz oveľa prostejšia ako vlani.

"Charkov je jedným z kľúčových miest Ukrajiny, takže má veľký symbolický význam," povedal ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj začiatkom apríla.

(newsweek)

Minúta  |  

KDH chce uznesením zaviazať vládu, aby odmietla hrubé zásahy do právomocí členských štátov EÚ

KDH chce uznesením zaviazať vládu Roberta Fica odmietnuť hrubé zasahovanie do výlučných právomocí členských štátov EÚ. Podľa hnutia hrozí takéto zasahovanie po minulotýždňovom hlasovaní Európskeho parlamentu, ktorý prijal uznesie o začlenení "práva na potrat" do Charty základných práv EÚ.

Kresťanskí demokrati preto vyzývajú predsedu pre európske záležitosti Jána Ferenčáka o zaradenie návrhu uznesenia z dielne KDH na stredajšiu schôdzu Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti.

Ako uviedol šéf hnutia Milan Majerský, uznesenie by zaviazalo vládu, aby sa proaktívne postavila proti takýmto trendom. Následne by o tom hlasovali poslanci parlamentu.

Podľa KDH uznesenie Európskeho parlamentu prijatím tzv. "práva na potrat" nezmyselne útočí na najvyššiu hodnotu - hodnotu života, ako aj na slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Zároveň hrubo zasahuje do výlučných právomocí členských štátov.

"Európska únia bude funkčnou inštitúciou, ktorá chráni mier a zabezpečuje ekonomické dobrá pre ľudí iba vtedy, keď bude dodržiavať svoje základné zmluvy. Preto žiadame, aby sa Slovenská republika jasne postavila proti takémuto zasahovaniu do suverenity členských štátov a vyzývame lídrov koaličných strán Roberta Fica, Andreja Danka a Petra Pellegriniho, aby túto iniciatívu podporili," povedal Majerský.

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann zdôraznila, že počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzuje voči takýmto iniciatívnym správam, ktoré prekračujú európske právomoci. „Tieto kroky oslabujú dôveru občanov v celý projekt Európskej únie a neprospievajú nikomu,“ domnieva sa Lexmann.

(sita)

Minúta  |  

Biden hostil v Bielom dome českého premiéra Fialu

Americký prezident Joe Biden hostil v Bielom dome českého premiéra Petra Fialu. Pri tejto príležitosti vyzval Snemovňu reprezentantov, aby urýchlene prijala návrh zákona o dodatočnom financovaní pomoci Ukrajine a Izraelu.

„Ako si Česká republika pamätá, Rusko sa nezastaví na Ukrajine,“ vyhlásil šéf Bieleho domu, ktorý sa usiluje zdôrazniť podporu Ukrajiny z iných krajín. Česko začalo medzinárodnú iniciatívu na kúpu delostreleckej munície pre ukrajinské sily.

Fiala pochválil vodcovský prístup Bidena v pomoci Ukrajine a poznamenal, že aj Česko tiež pre to robí maximum. „V roku 1968 som videl ruské tanky v uliciach môjho mesta a už to nechcem vidieť,“ vyjadril sa predseda českej vlády.

Biden tiež nazval Česko „skvelým spojencom“ v NATO. Fiala zase povedal, že rozhodnutie kúpiť od USA stíhačky F-35 posilní medzi krajinami spoluprácu a bezpečnosť.

V utorok by Fiala mal vo Washingtone navštíviť zákonodarcov a ďalej diskutovať o pomoci Ukrajine. „Podpora zo strany USA, pomoc z USA je veľmi dôležitá,“ povedal Fiala.

(sita)

Minúta  |  

V gruzínskom parlamente sa pobili poslanci pre rokovanie o spornom návrhu zákona

V gruzínskom parlamente sa pobili poslanci pre rokovanie o spornom návrhu zákona o zahraničnom vplyve. Následne vypukla pred parlamentom v hlavnom meste Tbilisi demonštrácia tisícov Gruzíncov.

Agentúra Reuters odhadla ich počet na viac ako 5-tisíc, agentúra AFP na 10-tisíc.

Na záberoch, ktoré v pondelok zverejnil napríklad kanál Nexta, je vidieť, ako opozičný poslanec Aleko Elisašvili udrel päsťou šéfa parlamentnej frakcie vládnej strany Gruzínsky sen Mamuku Mdinaradzeho, ktorý je hýbateľom návrhu zákona.

Incident vyvolal širšiu potýčku medzi viacerými poslancami a na iných záberoch bolo vidieť, ako protestujúci pred budovou parlamentu vítajú Elisašviliho jasotom.

Na päste pritom v gruzínskom parlamente došlo už pri minuloročnom prejednávaní rovnakého zákona. Gruzínsky sen vlani po rozsiahlych demonštráciách odporcov zákona návrh z parlamentu stiahol. Nedávno však oznámil, že ho oprášil a potom ho predložil v mierne pozmenenej forme opäť parlamentu.

Politici Gruzínskeho sna tvrdia, že cieľom zákona je transparentnosť. "Miesto pôvodného výrazu 'agent pod zahraničným vplyvom' sa bude používať výraz 'organizácia nesúca záujmy cudzej moci'. Všetky ostatné časti návrhu zákona zostávajú nezmenené," uviedol skôr Mdinaradze.

Pôvodný návrh zákona vyžadoval, aby sa organizácie v Gruzínsku získavajúce cez 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia registrovali ako "agenti pod zahraničným vplyvom".

Kritici návrh zákona prirovnávajú k podobným zákonom v Rusku. Demonštrujúci proti návratu navrhovaného zákona vyšli do ulíc už minulý týždeň a aj v pondelok. Protestujúci sa domáhali, aby vláda stiahla z parlamentu návrh "ruského zákona", ako ho pomenovali kritici pomerov.

(nexta, reuters)

Minúta  |  

Osud košických oceliarní podlieha boju o amerického voliča

Osud košických oceliarní U. S. Steel podlieha boju o amerického voliča. Napriek tomu, že akcionári U. S. Steel drvivou väčšinou odsúhlasili predaj spoločnosti do rúk japonského giganta Nippon Steel za približne 13 miliárd eur, veci sa pohli dopredu len naoko.

Na uzavretie transakcie je totiž potrebný súhlas Výboru pre zahraničné investície v Spojených štátoch, ktorý tvoria členovia kabinetu prezidenta Joea Bidena. A ten transakciu z istých dôvodov odmieta.

Biden minulý mesiac priznal, že odpor odborového zväzu United Steelworkers voči dohode bol jedným z dôvodov jeho rozhodnutia: „Povedal som našim oceliarskym robotníkom, že im kryjem chrbát, a myslel som to vážne.“

Svetové médiá preto ako hlavný dôvod odmietania obchodu vnímajú najmä predvolebný boj o modré goliere.

Viac o téme píše Samuel Kolesár:

Trápenie U. S. Steel Košice pokračuje

Mohlo by Vás zaujímať Trápenie U. S. Steel Košice pokračuje

Minúta  |  

Biden a iracký premiér budú rokovať o stiahnutí koalície vedenej USA z Iraku

Joe Biden a iracký premiér Muhammad Šijá Súdání sa dohodli, že budú pokračovať v rokovaniach smerujúcich k stiahnutiu vojenskej koalície vedenej Spojenými štátmi z Iraku.

Američanmi vedená koalícia vznikla v roku 2014, aby bojovala proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS), ktorá vtedy ovládala takmer tretinu územia Iraku a tiež územia v susednej Sýrii.

Biden a Súdání v spoločnom vyhlásení uviedli, že rokovali o "prirodzenom vývoji" tejto koalície vo svetle dôležitého pokroku dosiahnutého za uplynulých desať rokov.

Spojené štáty a Irak sa teraz zamerajú na záležitosti, akými sú hrozba zo strany IS, potreby irackej vlády súvisiace s podporou a posilnenie irackých bezpečnostných zložiek. "Lídri potvrdili, že budú posudzovať tieto faktory pri určovaní toho, ako a kedy globálna koalícia v Iraku skončí," uvádza sa vo vyhlásení.

Cieľom podľa vyhlásenia je dospieť k bilaterálnej dohode, na základe ktorej budú môcť nejakí americkí vojaci v Iraku zostať. Spojené štáty majú v súčasnosti v rámci koalície v Iraku približne 2 500 a v Sýrii asi 900 vojakov.

Súdání navštívil v pondelok Biely dom prvýkrát od svojho nástupu do funkcie v roku 2022. S Bidenom rokovali aj o situácii na Blízkom východe po víkendovom útoku Iránu na Izrael. Súdání na začiatku stretnutia v Oválnej pracovni vyzval všetky strany na zdržanlivosť a zastavenie rozširovania oblasti konfliktu.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.